piatok 30. októbra 2009

Učíme sa variť Diabolku

Diabolská omáčka. Už len ten názov dáva tušiť, že pôjde o nejakú riadne štipľavú žbrndu, ale žiadne strachy. Ono nielen že to nie je žbrnda, ono to vôbec neštípe, pokiaľ nechcete sami. Navyše, diabolka je ideálnym prostriedkom, ako sa blysnúť pred svojou mäsožravou polovičkou, že dokážete uvariť aj niečo iné ako šalát bez dressingu.  Pôvodný recept je pomerne náročný na prípravu (množstvo krájania). Zjednodušenú verziu tohto zabijáckeho pokrmu som vymyslela ja osobne, teraz sa ju naučíte variť aj vy. 
Potrebovať budeme kilo bravčového (alebo kuracieho, morčacieho atď.), ideálne je pliecko, alebo stehno, podľa toho, čo majú akurát v akcii alebo čerstvejšie. Ďalej sú potrebné dve menšie, alebo jedna väčšia cibuľa, kocka hovädzieho bujónu, jedna veľká konzerva Morca-delly, 7 dl pohár leča, konzerva fazule ľubovoľného tvaru a farby (najkrajšie sú podľa mňa red kidney), konzervu šampiňónov a prípadne múku alebo hotovú zátrepku na zahustenie. Ako prílohu môžeme zvoliť chleba vo vajci, alebo zemiakové placky.
Samozrejme, mohli by sme si kúpiť čerstvé rajčiny a papriky, čerstvé huby, uvarené fazule zo záhradky a domáci vývar. Lenže je pomaly zima, hríbov čoraz menej, rajčiny z obchodu sú učinený blivajs a my sme navyše praktické ženy, ktoré chcú variť čo najrýchlejšie a pokiaľ možno bez námahy (ako Nigella :-). 
Začneme zvolením dostatočne veľkej nádoby, Ideálne čo najväčšej, aby sa to tam všetko pomestilo. Nakrájame cibuľu nadrobno a na troške oleja orestujeme, až kým nezačne jemne hnednúť (ale nie zas ako na guláš). Môžeme zaprášiť lyžicou múky a pridáme na slížiky nakrájané mäso. Orestujeme aj to, pridáme bujón a zalejeme vriacou vodou tak, aby bolo mäso ponorené. V tejto fáze môžeme pridať červené chilli, presne to množstvo, ktoré nám vyhovuje. Dusíme mäsko, až kým nezmäkne, čo samozrejme závisí od jeho druhu. Bravčové potrebuje aspoň pol hodiny, kuraciemu prsu stačí 10 minút. Počas čakania na udusenie si pootvárame všetky konzervy, nálevy povylievame a obsah konzerv hádžeme do hrnca v tomto poradí: Morca- della, šampiňóny, fazuľa, lečo. Povaríme ešte tak zo 10 minút, skontrolujeme hustotu šťavy, ak je to riedke, zatrepeme alebo zasmažíme. Pred podávaním už stačí len vysmažiť placky alebo chlebíky vo vajci, naaranžovať ich na tanier a zaliať omáčkou. Hotovo!

nedeľa 25. októbra 2009

Máte chuť na niečo sladké?

Začína byť zima. A okrem toho, že sa už nedajú nosiť lodičky, nedá sa už toho veľa nájsť ani v záhrade. Končíme teda s ovocím čerstvo natrhaným a prechádzame na ovocie sušené a v supermarkete kúpené. Upečieme si teda typicky zimný zákusok. Vlastne to nie je zákusok, sú to koláče. A ani nie koláče, skôr sušienky. A sú dokonca zdravé (napodiv) a skvele sa hodia aj ako sladké raňajky. Okrem toho, sú to absolútne kultové keksy, ktoré sú u nás hitom už niekoľko rokov a nebolo človeka, čo by si nevypýtal recept. Navyše majú toľko obmien, koľko len v špajzi vecí nájdete. Poďme na to, kým si to nerozmyslím.
Potrebovať budeme:
300g polohrubej múky
200g ovsených vločiek
400g kryštálového cukru (môže byť menej)
140g strúhaného kokosu
150g Hery
2 lyžice medu
lyžičku sódy bikarbóny
horúcu vodu

Postupujeme nasledovne:
Rozpustíme Heru, pridáme do nej med a sódu bikarbónu. Do misy si nachystáme sypké prísady a pridáme k nim rozpustený tuk. Mágame cesto, ktoré by sa nemalo príliš drobiť, ale nesmie byť ani kašové. Pridávame horúcu vodu, ak sa to príliš sype (čo sa asi aj bude). Konzistencia by mala byť taká, aby sa z cesta dalo tvarovať. Cesto uložíme na pol hodiny do chladničky. Potom z neho vytvarujeme guľky cca veľkosti orecha. Celkom dobre to ide mokrými rukami. Ukladáme na plech a pečiaci papier ďaleko od seba. Keď som tento recept skúšala po prvý raz, nechápala som, ako sa z guliek upečú placky. Tak som to rovno vyplackovala a vznikol z toho jeden súvislý kus sušienky veľkosti plechu. V rúre to asi zredne a guľôčky sa rozpečú do tvaru placiek. V rúre na to stačí 150 stupňov a 15 minút, upečú sa do zlata. Ako vravím, kekesíky majú nekonečne veľa variantov, môžeme do nich pridať orechy, hrozienka, už som v nich videla aj čokoládu alebo mak a výsledok bol vždy skvelý. Nebojte sa toho. Určite vymyslíte spôsob, ktorý vám bude vyhovovať najviac.

sobota 17. októbra 2009

Si na dne? Upeč moriaka!

Kto nevie, kto je Nigella Lawson, ten nech sa ide hanbiť do najbližšieho kúta. Je to totiž jedna z osôb, vďaka ktorej mám jedlo a varenie o niečo radšej, ako by tomu bolo za normálnych okolností.
Nigella (podobne ako ja) nie je žiadna profesionálna kuchárka, ale bývalá novinárka a k práci v oblasti gastronómie sa dostala pomerne bizarným spôsobom- po sérii hneď niekoľkých tragických udalostí v jej rodine. Si na dne? Upeč moriaka! Povedala si Nigella a začala zbierať recepty a dávať ich do podoby, aby pri ich realizácii človek neprišiel o rozum. Poslednou kvapkou k napísaniu vlastnej knihy vraj bolo, keď videla na jednej párty hostiteľku rumázgať nad nevydareným (nejakým brutálne zložitým) dezertom. Jej prvá kniha sa volala Ako jesť a je plná rýchlych a jednoduchých, zato fantastických receptov.Po uvedení jej cooking show (vidíte, vy diletanti, takto sa to robí!) na BBC sa z Nigelly stala ozajstná bohyňa anglickej kuchyne.  Trochu nešikovná, ale výborne variaca, trochu knedľa, zato pekelne sexi...Viď video (znalosť angličtiny nutná):




Nie je to asi ani v tom, čo varí...ale ako to varí. Spomínate si na film Čokoláda (hral tam aj Johnny Depp)? Nigelle niečo podobné stalo v USA, keď ju niektorí puritáni označili za diabla. Mimochodom, Nigella varí samé antidiétne veci. Kým niektorí fachmani jej práve toto vyčítajú, iní to považujú za výhodu (nedávno sa o nej pochvalne vyjadroval napr. Jamie Oliver). Keď vidím Nigellu (občas chodí na Spektre) ako jasá nad iskrivou žltou vajec alebo ako dojímavo rozpráva o jahňacej pečienke,  hneď mám chuť na nejakú mňamku. Tuším si idem niečo švacnúť. Čauko...

štvrtok 15. októbra 2009

Hit týchto Vianoc!!

Nielen mobilní operátori, ale aj ja už myslím na Vianoce a hlavne na to, ako sa 24.12.2009 bez výčitiek obžeriem. Vianočné recepty si ukážeme hádam ešte v priebehu tohto a nasledujúceho mesiaca, teraz sa naučíme variť víno. Že čo má víno s Vianocami? V podstate nič, ale skúste si ho jeden dlhý zimný večer uvariť, zavieť oči a nadýchuť sa jeho vône...už to cítite? Sú v tamVianoce!

Účinkovať budú:
2 litre červeného vína, najlacnejšieho čuča aké zoženiete (dôverujte mi, prosím)
2 tyčky celej škorice
pár klinčekov (tak 5 párov)
hviezdičku-dve badyánu (nemusí byť)
1 celý pomaranč
cukor dľa vašej ctenej chuti

Áno, toto je ten sľubovaný recept na vylepšenie zlého vína. Ideme na vec.
Do hrnca si nalejeme tak 2 dl toho lacného patoku, pridáme korenie a necháme zovrieť. Varíme 2 minúty. Potom prilejeme zvyšok a zohrievame. Pomaranč nakrájame na kúsky aj so šupou (predtým nezabudneme umyť!) každý kúsok jemne stisneme, aby do vína cvrklo trochu šťavy. Potom ich  hodíme do hrnca. Zohrievame takmer až po bod varu ale bacha, nech to nehodí klokoč, víno nesmie za žiadnu cenu vrieť!! Pridáme cukor, podľa chuti, prípadne necháme každého, nech si svoju porciu osladí sám. Pomaranče vyberáme a jeme. Nacucajú príšerné množstvo alkoholu, tak preto. 
Tým, že sme na začiatku dali do hrnca len trochu vína a varili v ňom korenie, mohli sa všetky vône uvoľniť už tam a tak nemusíme variť celé víno a chuť je napriek tomu výrazná. Korenie sa dá použiť aj dva krát (niečo pre šporovlivých). Môžeme prípadne poexperimentovať aj s iným ovocím, ja si celkom viem predstaviť hrozienka (s rumom:) Biele víno sa tiež dá použiť, ale v tomto prípade vypustíme pomaranč. 
Príjemné vianočné nalaďovanie prajem....

piatok 2. októbra 2009

Ako nakupovať potraviny "ve slevě"

Neviem, či to poznáte, ale ja áno- v každom väčšom obchode majú niečo ako "bargain box", tovar, ktorému sa o pár dní alebo hodín končí záruka a je minimálne o polovicu lacnejší. Niektorí z nás majú príjemné skúsenosti s takýmto nakupovaním, iní zase nie. Tajomstvo je totiž v tom, čo kupujete...

Čo sa oplatí
Syry a trvanlivé výrobky sú jednoznačne na vrchole rebríčka obľúbenosti zľavnených produktov. Pri trvanlivých potravinách je dôvod jednoduchý- častokrát vydržia dlhšie, než uvádza výrobca. Môže sa vám podariť kúpiť napr. ryžu na risotto za cenu obyčajnej ryže. Syry sú zvláštny prípad, najmä tie z kategórie zrejúcich. Tieto treba nechať dobre odležať, než naberú tú správnu konzistenciu a smrádeček- camembert, brie, niva, dokonca aj bryndza- toto všetko je jedlé, až keď prejde procesom zrenia. Máme teda dve možnosti: kúpiť si syr a počkať si na dátum jeho minimálnej spotreby; alebo si ho kúpiť už vyzretý a o polovicu lacnejšie. Ja si pravidelne kupujem syry s bielou plesňou alebo olomoucké syrečky- takto zľavnené. Raz sa mi dokonca podarilo vymáknuť štvrťkilový parmezán zlacnený z 15 Eur na tri. Neni o čom...

Čomu sa vyhýbať
Všetky tresky a iné haluze obsahujúce majonézu treba radšej obísť, najmä ak vonku zúri leto. Stačí pár hodín v teple a už sa v šaláte kotí salmonela. To isté platí pri mäse, dvojnásobne pri mäse mletom a trojnásobne pri marinovanom. Zákusky sú tá istá kategória, pokojne môžu byť pokazené už pred záručnou lehotou. Pečivo by som tiež nebrala, veď starého chleba na hrianky sa doma vždy nájde dosť. Ak však plánujete nejakú toastovú žúrku, tak prosím. Ale bacha na pleseň, pečko zo všetkých strán poobzerajte.

Ak máte akékoľvek pochybnosti, či si zľavnený výrobok kúpite, alebo nie, radšej ho odložte nazad. Radšej hamovať, ako banovať.

štvrtok 1. októbra 2009

Cooking show??? Preboha, kde?

Cooking show je čoraz hojnejšie sa vyskytujúci výraz, skloňovaný predovšetkým v súvislosti s televíziou a varením, respektíve oboch súčasne. Tento druh televízneho tovaru zavítal konečne aj na Slovensko a nech mi aj huba odpadne, ale toto, čo sa ako cooking show zvykne označovať, nemá s týmto druhom programu nič spoločné. Pozrime sa na niektoré exempláre sídliace na obrazovkách.

 Sedláci v meste

Bez servítky je asi najčerstvejším a zároveň najčudesnejším prírastkom do obludária slovenských cooking shows. Cooking v preklade znamená varenie, teda človek akosi prirodzene čaká, že sa tam bude variť. No, figu borovú. Raz sa na vás škerí Ďurianová džgajúca do seba nejaký ohorený a vnútri surový mäsový produkt (vraj kuracie stehno, pche) a inokedy sa zase kandidátka na najlepšiu hostiteľku  snaží blysnúť kuracími prsiami s hranolkami. Moja, nabudúce radšej objednaj čínu, k sporáku sa radšej ani nepribližuj a hlavne sa nepchaj niekde, kde nemáš čo hľadať. Šmariť mäso spolu s hranolkami do fritézy a naservírovať to ako jedlo do súťaže mi pripadá ako ísť na Missku s 50 kg sádla na zadku,  s mastnými vlasami a neoholenými nohami. Už viem, čo chcel autor povedať, keď vymyslel názov Bez servítky. Program o varení ktorému chýbajú elementárne znalosti o varení. Je to škoda, lebo v zahraničí je tento formát pomerne obľúbený, ale tam aspoň vyberajú účinkujúcich, ktorí vedia aspoň trochu variť.

Tajomstvo kuchyne odhalené

Verejnoprávna telka sa nedá zahanbiť a už je aj vonku s niečím, čo aspoň vzdialene pripomína oný formát, teda cooking show. Až na to, že opäť narážame na obvyklý problém- tí ľudia jednoducho nevedia variť. Sú to totiž celebrity. Volá sa to Tajomstvo mojej kuchyne a snaží sa byť viac show, ako cooking, čo je v konečnom dôsledku dobre, keďže sa tam nevarí podľa utajených  receptúr po babičke, ale normálne žrádlo, aké nájdete napr. v závodnej jedálni. Soráč, ale JA nebudem brať rozumy z programu, kde sa niekto snaží tváriť múdro pri pečení koláča podľa receptu z mimibazáru. Každý z týchto receptov je vynaliezanie kolesa a sú zbytočne zložité- akoby hovorili: Ja viem navariť omáčku ťažkú jako hovado! Že to nie je jedlé, je druhá vec. Skrátka, nič nového pod slnkom. Keď chcem uvariť niečo staré a známe, stačí, keď si otvorím kuchársku knihu. Tento program je úplne zbytočný, rovnako ako 90% programovej štruktúry STV.

Takto si to predstavujem

Ďalšia vec, ktorú sa musíme od našich západnejšie ležiacich bratov naučiť. Majú hneď tri cooking shows, ktoré stoja za kuk. Prvým, časovo najúspornejším útvarom je Kuchárska pohotovosť, ktorú vysiela ČT. Trojica profesionálov sa vyberie pomôcť nejakej bezradnej obeti varenia. A už sa pečie mäso, zelenina, koláče... Sranda je, že sa snažia (pokiaľ je to možné) využívať sezónne a lokálne suroviny a jedlá nie sú zbytočne zložité a prečačkané. Nemusíte sa báť, že pri skúšaní receptu z Kuchárskej pohotovosti pohoríte na zháňaní nejakej exotickej suroviny, aké obľubujú niektorí kuchári. Palec hore.

TV Prima drží v rukách hneď dva tromfy. Prvý sa volá S talianom v kuchyni a a je to (čudujsasvete) o talianovi, ktorí varí taliansku kuchyňu. Podľa mňa ideálna škola varenia. Veď čo sa človek naučí rýchlejšie, ako jednoduché jedlo talianskej kuchyne? Rajčinové omáčky, cestoviny, pesto...mňamka.

Druhá a asi najlepšia cooking show, akú v našich končinách poznám, je Ano, šéfe! Zdeněk Polhreich, čoby šéfkuchár- sekera buzeruje nešťastných majiteľov podnikov, že nevedia viesť podnik. Drsné, ale super. Ak chcete pochopiť, o čom tu celý čas (celý môj blog) meliem, pozrite si aspoň jednu časť.

Ostáva už len dúfať, že aj u nás sa niekto spamätá a začne robiť šou o varení seriózne. Mimochodom, ako sa volala tá relácia o varení na JOJke s Bičanom? Tá bola veľmi fajn, škoda, že už nechodí.

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...