Trošku drahá svačinka

Pamätáte sa na časy, kedy nám mamy balili rezne na školské výlety do alobalu? Niečo podobné napadlo aj istého majiteľa reštaurácie z Dusseldorfu a vymyslel rezeň v alobale. Zlatom alobale. Na smaženom rezni s omáčkou sa vyníma fólia z čistého zlata. Jediný rozdiel spočíva v tom, že zlato sa je spolu s rezňom. 

Neviem, neviem, zlato som videla aj vo fľaši alkoholu, aj na macarons, ale vždy to boli len malé kúsky, súvislú vrstvu na teplom rízku, tak to už fakt nie...Nuž, treba uznať, že pozornosť si vynútil, vraj sa mu zabalené rezníky aj celkom predávajú. V najhoršom prípade si nedojedené mäso zabalíte do fólie, šupnete do kabelky a fičíme ďalej.  Zlatá fólia je tam len kvôli efektu. Osobne sa neprikláňam na stranu samoúčelných ozdôb, ale proti gustu žiaden dišputát, že. Viac sa o rezni v alobale de luxe dočítate na stránkach idnes.cz.

Vysoká gastronómia ruka v ruke so zdravou výživou

Ak sa vám nadpis tohto článku zdá ako nejaká nová diéta, ste na omyle. Je to totiž pravda pravdúca a to nielen teraz, ale nazdávam sa, že odnepamäti.

Ruku na srdce, vymenujte mi aspoň jedného svetovo uznávaného šéfkuchára, ktorý by mal nejaký problém s nadpriemernou hmotnosťou. Há! Že ako je možné, že sa napchávajú steakmi, mäsom, zmrzlinami a zákuskami a vyzerajú OK? Tajomstvo je práve v tých steakoch, mäse, zmrzline a zákuskoch, resp. z toho, čo obsahujú a z čoho sú vyrobené. Teraz idem trocha mudrovať, pripravte sa na zdrvujúcu pravdu o potravinách.

 

Otázka: Z čoho sa najviac priberá? Odpoveď: z nezdravého a kalorického jedla. Za nezdravé môžeme bez výčitiek svedomia označiť nasýtené mastné kyseliny, rôzne „éčka“, aditíva, zvýrazňovače chuti, konzervanty a chemické farbivá. Prvé uvedené sa najčastejšie vyskytuje v smažených jedlách, ostatné vo všetkých priemyselne upravených potravinách, v najhojnejšom množstve v instantných a iných polotovaroch. Zlaté pravidlo dobrej gastronómie by znelo asi takto: Vezmi kvalitnú surovinu a urob s ňou čo najmenej. Hodno podotknúť, že polotovar nie je surovina. Preto napr. v Michelinskými hviezdičkami ovešaných reštauráciách nenájdete napr. vyprážaný rezeň s hranolkami. Namiesto toho by som si vedela predstaviť plátok bravčového v nejakej jednoduchej tepelnej úprave, s domácou omáčkou a pečené zemiaky s bylinkami. Všetky tie umelé „zlepšováky“ slúžia na uľahčenie roboty a zakrytie nešikovnosti kuchára, ktorý nevie ani ušľahať šľahačku či sneh, alebo upiecť chlieb, len preto, že to za neho urobí stužovač a kypridlo.

Zákerná otázka: A čo sladkosti a zákusky? Tie predsa sú kalorické. Zákerná odpoveď: Ručne robené cukrovinky a koláče obsahujú omnoho kvalitnejšie suroviny, ako napr. rôzne tatranky a podobne. Teda áno, sú kalorické a preto by sme sa nimi nemali napchávať denne. Na rozdiel od kupovaných cukroviniek nášmu organizmu ani niečo dajú, nie len pocit zalepenej huby. Najväčším zlom sú umelé rastlinné tuky, cukor, umelé sladidlo a tiež všetky tie zahusťovače, emulgátory a podobná veteš, ktorej výživová hodnota je buď nulová, alebo sú ešte kalorickejšie ako kus masla, navyše ich metabolity sú často pre niektorých jedincov toxické, prípadne „len“ spôsobujú a vyvolávajú alergie. V tých najlepších cukrárňach namiesto toho nájdete len kvalitnú bio čokoládu (s vysokým obsahom kakaa), maslo, hnedý cukor a čerstvé a sušené ovocie, vrátane tých v biokvalite.

Na čo by sme teda mali ako správni fajnšmekri zabudúť? Píšte si:

-         Všetko, čo sa smaží na prepálenom oleji. Okrem smradu si ušetríte aj nejakú tú cievu.

-         Polotovary. Najväčší humus, ktorý ľudstvo zažilo (hádam okrem Desmodu). Instantnou kávou počnúc a vifonkou končiac.

-         Sezónne suroviny mimo sezóny. Na kieho andela by som mala v zime zháňať nové zemiaky alebo špargľu, keď na jar toho budú plné trhy? To radšej oželiem zeleninu, ako pchať sa umelinami bez farby a chuti.

-         Vegeta. Alfa a omega všetkého kuchynského zla. Vymeňte ju za soľ a korenie, dopĺňajte bylinkami.

-         Kečup. Pokojne ním polievajte hotdogy, ale ani za toho boha sa ho neopovážte použiť do nejakého jedla! Nedajbože, na pizzu! Sodoma- gomora, Cecilko!

Malý bonus na záver: Kultúra stolovania a jedenia ako takého by mala byť súčasťou výchovy  v rodine, čo sa nám na Slovensku úspešne darí pocovávať. Preto jedlo neberte ako povinnosť voči svojmu telu, ale aj ako právo voči vášmu životu. Vychutnávajte si ho a majte z neho radosť.