Tisíc a jedna bylinka, 2. časť-papriky

V minulom článku som sa vyhrozila, že vás vyskúšam z paprík. Tak poďme na to. Čo je na obrázkoch?





Na prvom je paprika, ktorá sa používa ako zelenina, na druhom taká, čo sa používa ako korenie. Práve na paprikách sa dá najlepšie ilustrovať, aký je rozdiel medzi čerstvým a sušeným korením/bylinkami.
Na prvý pohľad je to jasné, teda aspoň pre mňa- čím má paprika tenšiu stenu a špicatejší koniec, tým je štipľavejšia. Platí to pre obidva druhy paprík. Takže keď budete na trhu vyberať papriky a nechcete skončiť s hubou v plameni, vyberajte tie tupšie. Tie ostré sú ostré, doslova.
Ale k veci. Aj klasickou zeleninovou paprikou sa dá jedlo dochucovať, napríklad paradajková omáčka k plneným paprikám- občas dávam papriku iba uvariť do omáčky, najmä v mimopaprikovej sezóne a predovšetkým preto, že po konzumácii papriky ma šialene páli záha. Takže ju po vyvarení vyhodím a ostane po nej iba chuť.
Papričky štipľavejšieho charakteru môžeme používať čerstvé alebo sušené. V zásade je to jedno, čerstvé sú akurát možno o niečo menej štipľavé-teda aspoň mne sa to tak zdá. Na krájanie si radšej vezmite rukavičky, aby sa vám nestalo to čo mne, a síce, že si tou kurevsky štipľavou rukou pretriete oko (alebo sa vám roztrhne toaleťák a to je už fakt masaker), prípadne až vás to nepoštípe rovno do ruky, lebo kapsaicín (látka, ktorá spôsobuje štipľavosť) z rúk mydlom neumyjete. Nielen z rúk.

Keď už sme pri kapsaicíne, trocha teórie nezaškodí, nie? Rôzne papriky (alebo iné potraviny štípavej povahy) ho obsahujú v rôznych množstvách, ktoré sa meria v scovilleových jednotkách. Scovilleova jednotka je vlastne meradlo štipľavosti papričiek, pomenovaná podľa nejakého pán Scovillea, ktorý na testovanie štipľavosti vymyslel pomerne spoľahlivý test, ktorý spočíva  riedení kapsaicínu vodou až dovtedy, kým nie je chuťou detekovateľný. Teda čím väčšia nariedenosť, tým viac jednotiek a väčšia štipľavosť. (prevzaté z: http://lubonemes.blogspot.com/2011/01/jedol-som-vraj-najstiplavejsiu-papriku.html).
Účinky kapsaicínu na hubu možno zmierniť konzumáciou nejakého tuku, napríklad slaniny, chleba s olivovým olejom, alebo čímkoľvek dostatočne mastným. Neodporúčam len tak zapíjať vodou, bude to len horšie. Tuk je istota.
Vraví sa, že chili štípe dvakrát. To ale pravda nie je, pokiaľ je to prírodná paprika a nie nejaká náhrada. Pálivé jedlo najprv zahreje, potom ochladí a navyše prospieva dobrému tráveniu a spaľovaniu kalórií.


No ale papriky- kto nie je úplný znalec a fajnšmeker, bude mu stačiť delenie paprík na štipľavé a neštipľavé.
Paprika sladká mletá- to asi poznáme všetci. Robí sa z červenej kápie (takej tej mäsitejšej), pričom sa k nej pridáva červené farbivo a protihrudkujúca látka, čomu by sme sa mali radšej vyhýbať, ale niekedy to nejde inak. Paprika sa hodí na všetko mäso, do paprikáša, segedínu, gulášu, na ryby a vlastne je to jedna z vecí, ktoré by mal človek mať doma pre každý prípad. Soľ, čierne korenie a paprika na farbu- a je vystaráno.
Paprika červená štipľavá- to isté, akurát viac štípe.
Kajenské korenie nie je nič iné, ako na prach pomleté sušené chili papričky. Treba s ním opatrne, keďže sa používa aj ako prísada do kaserov (to je ten sprej, ktorý máte nastriekať do očú niekomu, kto vás chce ozbíjať na ulici alebo tak). Ale žiadne strachy, s opatrným dávkovaním na začiatku varenia sa netreba báť ani toho. Dlhším varením alebo na druhý deň sa v jedle štipľavosť príjemne rozloží.
Feferóny, chili papričky, jalapeňo, habanero, bhut jolokia a iné zverstvá už naozaj nie je nič pre amatérov. Sú to druhy tých najštipľavejších paprík na svete a líšia sa veľkosťou, tvarom a hlavne obsahom kapsaicínu. Feferóny ho majú najmenej, bhut jolokia najviac. Ak vás papuľa páli už pri zelenej štipľavej paprike, tak obchádzajte oblúkom.





Dúfam, že som nič nezabudla a že ste sa aj niečo naučili. Nabudúce si hádam už dáme prvé čerstvé bylinky.

Vianoce s Nigellou -recenzia (ani nie tak knihy)

Skutočnú recenziu napíšem neskôr, keď mi prestanú krvácať oči a dočítam tú knižku do konca. Dnes si dáme len pindy.
Ďalší exemplár do mojej kuchárskej knižnice pribudol pri príležitosti mojich narodenín, keď som od svojej best kamarátky dostala Vianoce s Nigellou. Už mám doma Nigella express a bola som z nej totálne mimo- predtým som niektoré suroviny nekupovala, lebo som nevedela čo s nimi. Z tejto knihy som vstrebala kvantum nápadov- hlavne na šaláty a ultrarýchle dezerty. Preto som chcela aj vianočnú kuchárku, aby som vedela, ako nakŕmiť nával hostí s čo najmenšou námahou. Tešila som sa ako decko, keď som ju dostala... od samej radosti som ju vyobjímala a zatočila sa s ňou.



A teraz sa cítim divne, lebo musím povedať, že som sklamaná. Ani nie tak z knižky samotnej, lebo tá je naozaj skvele graficky, obsahovo aj vizuálne zmáknutá. ALE. Ten preklad! Kristovanoho!!!! Kto toto vypustil do sveta? To nemajú na prekladateľa, ktorý vie po anglicky? Ja viem, že translator je zadarmo, ale seriózne vydavateľstvo si toto nemôže podľa mňa dovoliť. Keby som to vedela, kúpim si anglický originál. Je mi zle, keď vidím, že knihu prekladali a redigovali až dve osoby. Hanbím sa za ne a ja byť šéfkou Ikaru, tak slečna Jana Melcerová má hodinovú výpoveď a jej kolegyňa Jana Ondovčíková si môže pobaliť kufre spolu s ňou.
Kto pozná Nigelline kuchárske relácie a ovláda trochu angličtinu vie, ako Nigella pútavo rozpráva a človek jej nemôže nevisieť na perách. Úvod Vianoc s Nigellou som ani nedočítala, také to bolo otrasné. Z tých viet kričia anglické vetné konštrukcie na sto honov. Dám sem iba jednu, až mi tu od hrôzy nepoomdlievate. "Hoci si nedokážem odpustiť, aby som písala o všetkých tých radostiach- a iste aj stresoch, nebudem sa prieť- spojených s varením a pečením na Vianoce, cítim určitú mieru zdržanlivosti pri priveľmi trúfalom vyjadrovaní sa k sväteniu tohto sviatku a k viere iných ľudí." Teta prekladateľka jednoducho zle píše. Najvac zle. Najhoršie. Mdloby na teba, ty čarodejnica, čo si zhyzdila také úchvatné dielo! Mám sto chutí nájsť si to v origináli, preložiť a poslať Ikaru s tým, že beriem 10 € na stranu (akože pre nich, nech nežerem), aby čitatelia netrpeli. Originál nie je ani zďaleka napísaný tak ťažkopádne, ani tak hnusne.

My B-day chili

Otázka za milión: prídete domov o 19:45 a hostia majú prísť o 20:00. Čo by ste im ponúkli?

Ja som to vyriešila prostrednícvom ultra easy a extra expresného chili con carne. Mala som mleté BIO hovädzie z miestnej farmy (prisámvačku!), tak som ho použila na hrniec plný úžasnej sýtej a pri srdci hrejivej zmesi. Ou.

Vlastne, keď sa nad tým tak zamyslím, to jedlo nie je až také rýchle. Ale systém narvi do hrnca a nestaraj sa je veľmi účinný, keď ste v časovom strese a musíte robiť desať vecí naraz. Kým sa chili varí, môžete namiešať salsu, guacamole, otvoriť tortilové chipsy a urobiť tak za pár minút pravú mexickú párty. Fotky nebudú, uvarte si sami, aby ste videli, ako to vyzerá. My sme to všetko zežrali, ani som nestihla pofotiť.

Cili con carne

1 kg mletého hovädzieho mäsa

3 jarné cibuľky
2 strúčiky cesnaku

konzerva červenej fazule s kukuricou

1 konzerva rajčín alebo passata di pomodoro (môžu byť aj čerstvé, ale len v lete. V zime sú lepšie tie z konzervy)

čierne korenie

kajenské korenie alebo chili paprička (nemusí byť, ak nemáte radi ostré, ale je to chili, takže...)

semienka koriandru+ čerstvý na posypanie

rímska rasca

2 tobolky kardamomu

soľ

trocha oleja alebo masti

Do hrnca dáme olej či masť a šmaríme tam nakrájané cibuľky aj s mäsom a cesnakom naraz. Mäso necháme rovnomerne opiecť, vareškou pomačkáme, nech z toho nie je jednoliata fašírka. Podlejeme trochou vody. V mažiari si rozdrvíme korenie, tak jednu lyžičku z každého druhu, osolíme. Pridáme rajčiny, fazuľu a necháme variť, kým mäso nie je mäkké. Toto môže trvať  podľa druhu mäsa aj 30 minút, ale keďže sme nahádzali do hrnca všetko naraz a nemusíme na to dávať pozor, spravíme si guacamole a pálivú salsu na namáčanie tortilových chipsov. K jedlu môžeme uvariť ryžu, alebo podávať s kúpenými tortilami.

Guacamole

 1 avokádo
1 nasekaná jarná cibuľka
limetková šťava
soľ, čierne korenie, chili
môže byť čerstvý koriander

Všetky ingrediencie zmiešame a je to. Najviac "roboty" zaberie rozobratie avokáda.

Hot Salsa


1diel sladkej chili omáčky
jarná cibuľka (ja som dala iba zelené konce, čo ostali z chili, tam šli iba biele časti)
1 diel kvalitného kečupu (je to studená omáčka, takže OK)

Tisíc a jedna bylinka (1. časť)

Na objednávku môjho kolegu Ivana, Vám (a exkluzívne jemu) prinášam seriál/nekonečnú telenovelu o známych aj menej známych bylinkách a ich využití v kuchyni. Vlastne to bude seriál o dochucovaní a používaní byliniek a korenia všeobecne. Veľa ľudí si zvykne skracovať cestu k úspechu kúpou koreniacej zmesi, alebo (sodoma-gomora!) vegety. Čo nebýva vždy najšťastnejšie riešenie. Nielen z hľadiska obsahu toho hnusného debilného idiotského glutamanu, ale aj z hľadiska obsahu obyčajnej soli, ktorá často tvorí podstatnú časť obsahu balíčka. Keďže kilo soli stojí 30 centov a titěrné vrecúško koreniacej zmesi 50, rýchlo si vypočítame, že to nie je dobrý biznis. Navyše, niektoré bylinky sa správajú inak v čerstvom a inak v sušenom stave. Tým môžeme dosiahnuť úplne rozličné výsledky v chuti a vôni jedla.
Som si vedomá, že nie každý vie narábať s bylinkami a kombinovať ich či už so surovinami, alebo navzájom, pretože pri tom treba premýšľať a čo-to o bylinkách vedieť. S tým druhým Vám ochotne pomôžem, s tým prvým si musíte poradiť sami.

V prvej časti seriálu si predstavíme najpoužívanejšie korenie, a síce korenie a jeho druhy. Všetky sú vlastne jedna rastlina, ale guľôčky sa zbierajú v rôznych štádiách dozretia a tie majú rozličnú farbu a chuť.



1. Čierne korenie- Predáva sa buď vcelku, alebo mleté. Väčšina z nás ho pozná a aj používa bežne pri varení a dochucovaní. Ideálne je pomlieť si korenie doma a takéto čerstvé ho aj následne používať, či už na korenenie na stole, alebo v hrnci. Soľ a čerstvo mleté čierne korenie sú alfa a omega všetkého varenia. Ak nemáte doma nič iné, soľ a korenie vďačne dochutia čokoľvek, od mäsa cez dusenú zeleninu až po šalátový dressing. Nie je to samozrejme nič, z čoho by sme padli na riť, ale je to kuchynské basic s ktorým nič nepokazíte, podobne, ako malé čierne (šaty). Korenie ešte pomáha tráveniu a spaľovaniu prijatých kalórií.
2. Červené korenie- U nás sa samostatne nepredáva, teda aspoň o tom neviem. Dobre sa kombinuje s inými druhmi korenia, často sa vyskytuje vo štvorfarebných zmesiach.
3. Biele korenie- je veľmi jemné, nemá takú ostrú chuť a výborne sa hodí na jemné omáčky, napríklad holandskú. Super na ryby, hydinu aj zeleninu. Má takú akoby citrónovú vôňu a správa sa inak ako čierne korenie, ale smelo do neho, do jedla sa ho zmestí viac ako čierneho, keďže neštípe.
4. Zelené korenie-  Štípe málo, takmer vôbec ale má špecifickú, takmer až bylinkovú chuť, často sa predáva sušený alebo aj sterilizovaný a ten sa používa na populárnu pepper omáčku k steaku. Často ho môžeme vidieť v obchodoch na syroch s bielou plesňou. Zelené korenie je typické pre kreolskú kuchyňu, teda kuchyňu juhu USA, oblasti New Orleans. To ale neznamená, že ho nemôžeme používať na nič iné, že. Hodí sa hlavne na mäso, steaky, ale aj kuracinu či lososa a veľmi dobre sa dopĺňa s chili.
Ale o bylinkových a koreniacich kombináciách si povieme nabudúce. Na domácu úlohu si naštudujte papriky, budem skúšať!

Nalož mi na pizzu.....

Nech robím, čo chcem, neviem prísť na slušný výraz, čo mi pripomína toto. A nechcem uraziť čevabčiči, hoci mi ho pripomína asi najviac. Vlastne nie. Najviac mi to pripomína niečo iné.


Zdroj: Nyx.cz

A čo, vlastne je demokracia, a každý si môže dať na pizzu čo má rád.  Bárs aj hovná s grcanicou.

Single halušky

Moja babka organizovala vo svojom byte v Ostrave slovenské haluškové párty s odôvodnením, že pre seba si ich ona variť nebude, že halušiek sa neoplatí robiť málo. No, o tom by sme mohli polemizovať babi, keďže ono sa to nielenže oplatí, ale je to super ízy, rýchle jedlo pre jedného.
Tak je to, halušky varím sama pre seba. Žiadny iný člen osadenstva nášho bytu ich nemá rád, čo ja osobne považujem za divné, ale nech. Tak im treba. Keď budete doma sami, uvarte si halušky, zaberie to približne toľko času, ako natretie chleba maslom a obloženie syrom. Prisámvačku!

Ako prvú urobte slaninku. Ja slaninu vynechávam a to celý proces ešte zrýchľuje. Potom očistite jeden väčší zemiak a dajte zovrieť vodu. Do taniera (ja mám radšej misku) dajte bryndzu a plátok masla. Ja kupujem 250g bryndzu, ktorú rozdelím na 4 časti, takže na 1 porciu vyjde cca 62,5 g bryndze. Nastrúhajte zemiak, posoľte a pridajte hladkú múku. Vajce netreba. To má opodstatnenie len pri väčšom množstve halušiek, kedy je čas medzi vstupom prvej a poslednej halušky do hrnca pomerne dlhý a skôr vhodené halušky by sa stačili rozvariť, čomu prítomnosť vajca zabráni. Pri tomto množstve cesta by vajce urobilo halušky zbytočne tvrdé a neuvariteľné.
Cesto musí byť tuhé a kompaktné, inak uvaríte kašu. Voda nám medzičasom zovrela a my si namočíme prkienko alebo tanier, naň si vrhneme cesto a nožíkom odkrajujeme halušky. Presne ako sa to robievalo kedysi, keď neexistovali haluškáre, alebo ako v tomto videu, vidno to hneď na začiatku.



Áno, z dosky alebo taniera vám budú padať väčšie mordy ako z klasického haluškára. Ale haluškár sa neoplatí kvôli tomu špiniť, obvykle sa pri varení zadrbe ako sviňa a ďalšie pracné umývanie nám teda netreba. Keď získate trochu praxe, halušky z dosky nahdážete doslova za pár sekúnd. Varíme tak 5 minút, koštujeme. Keď sú, ocedíme a dáme na tanier/misku, premiešame s bryndzou a je to. Posypeme oškvarenou slaninou, ak chceme.
Okrem rýchlosti majú single halušky jednu super výhodu- takmer žiadny špinavý riad. Jedna panvica na slaninu (nepoužívam), jedna miska (za predpokladu, že v jednej a tej istej zarobíte cesto a potom z nej jete hotové halušky), jedna doska na krájanie a hrniec.

Luxusný obed za pár eur vol. 2

Otázka dňa: Ako odfotiť steak, aby nevyzeral ako mŕtvy hlavonožec?
Odpoveď dňa: Mať pekne odkrojenú sviečkovú, dobré denné svetlo a photoshop. Postup som zvolila presne rovnaký, ako v predchádzajúcom príspevku o steakoch- potrieť oliváčom, 5-6 minút z každej strany na panvici (boli to takmer 4-centimetrové flákoty), alobal s marinádou, 10 minút v alobale. Výsledok nebol skvelý. Skvelý je slabé slovo!



Opäť som použila sviečkovú, ale tentokrát bola zo "steakovej" edície z Tesca, samozrejme, v zľave. Dobre viete, že proti zľavám na potraviny nemám nič, pokiaľ sú to, samozrejme, potraviny dobré. Dva steaky z írskej sviečkovice za 6 €? No nekúp to! Steakovému mäsu nevadí trocha dlhšie odležiavanie, skôr mu prospieva.
K steaku patrí čo? No hranolky!



Žranica jak svet.

Prečo je dôležité mať zdravé vajcia

Vraví sa, že keď zachrániš jedno vajco, ako by si zachránil celý svet. Alebo tak nejako. Projekt zdravevajcia.sk si dal za cieľ dostať na výslnie tie vajíčka, ktoré "sú nielen oveľa zdravšie, ale prišli na svet v normálnych podmienkach." Mám problém so slovom "zdravšie".



Neviem teda, či to viete, ale sliepka je tiež zviera. A teda ako by nám malo záležať na psoch a mačkách v útulkoch, tak isto by nám malo záležať na sliepkach v továrňach na vajcia. Chovať pipeny na malom priestore je aj podľa mňa týranie a sliepka sa určite cíti lepšie, keď jej intímna zóna nie je nonstop narúšaná inými sliepkami a tiež, keď má krk obrastený perím. Tie klietkové majú holé krky, odepilované mrežami klietky, z ktorých vystrkujú hlavy.
Zdá sa vám to drsné? To sa vám nezdá, to drsné JE. A treba o tom hovoriť, aby sa aj u nás nestalo niečo podobné, ako v Anglicku, kde si podaktoré deti myslia, že slanina pochádza z kuraťa a mlieko sa vyrába niekde v továrni. A treba o tom hovoriť aj preto, aby boli kury v poho a znášali zdravé vajcia. A dosiahne sa to tak, že budeme zdravé vajcia kupovať a tým pomôžeme znížiť dopyt po klietkových vajách. Slabší dopyt = menej klietkových chovov.
zdravevajcia.sk sú projekt vo výstavbe, ale aj tak mi tu chýba informácia, prečo sú vlastne "zdravé vajcia" zdravšie. Sliepky majú v rôznych chovoch rôzne životné podmienky a stravu, ale ako sa líšia nutričné hodnoty napríklad klietkových a BIO vajec? Prečo by sme ich mali teda kupovať, ak sú nám uriti nejaké sliepky, ale na našom zdraví nám záleží?
Chýba mi tu ozrejmenie zdravosti vajec. A keďže som charakterný človek, chopím sa toho a potom si to milí zdravovajčáci môžete opajcnúť. Na honorári sa dohodneme.
Teraz si sadnite, pretože pravda je taká, že v zložení sa takmer nelíšia. Je pravda, že kvalita vajec sa dá posudzovať podľa ich veľkosti, farby, chuti a v neposlednom rade čerstvosti. To sa však dozvieme už v obchode- na stránke o zdravých vajciach sa dočítate okrem iného aj to, čo znamenajú tie písmenká a číselká vytlačené na vajci. Ale z nutričného hľadiska sa jednotlivé druhy vajec nelíšia prakticky nijako. Môžu obsahovať výživné látky v rôznych pomeroch, čo má za následok zmenu farby žĺtka a výslednú chuť. Ale nie je pravda, že by mali napríklad bio vajcia menej cholesterolu, alebo klietkové vajcia menej výživných látok. Bio vajcia sú akurát častejšie testované na chemikálie, podľa predpisov ich nesmú obsahovať. Ostatné vajcia chemikálie obsahujú v stopovom množstve, ktoré je pre človeka neškodné.
Takže jediný dôvod, prečo by sme mali podporovať zdravé vajcia, je blaho ich producentiek sliepok.