Mala som doma nejaké slovenské slivky, takže logicky prvá možnosť bola obaliť ich do cesta a uvariť, čím vzniknú známe slivkové gule. Ak sa lepšie pozriete na obrázok, zistíte, že tie moje vyzerajú skôr ako slivkové štvorce. Navyše, hneď po odfotení všetky do jednej zmizli, takže dramatický efekt v podobe krvavočervenej šťavy vytekajúcej na čiernobiely podklad z maku a cesta, milí diváci, neuvidíte. Keď je človek zúfalo hladný a navyše má tú červenú na bielych (!) gatiach, myslí na všetko, len nie na fotenie.
Keďže ja nemám nervy na zemiakové cesto, z ktorého sa gule obvykle robia, musela som nájsť menej bolestivý spôsob, ako sa k slivkovým knedliam dostať. Potom ma napadla jedna vychytávka, ktorú som sa, čudujsasvete, naučila od mojej mamy (Z maminých výtryskov gastronomickej geniality by mali radosť Psíček a mačička. Ja NIE). A síce zemiaky nahradiť tvarohom. Cesto upatláte z jednej vaničky nízkotučného (nie hrudkovitého) tvarohu, jedného vajca, soli a (polo)hrubej múky podľa potreby.
A potom ma zasiahla ďalšia rana. Ono to ide aj jednoduchšie! To sú mi veci....údajne na to stačí obyčajný rožok, teplá voda a múka. Rožok sa nechá rozmočiť vo vode, potom sa trochu vymačká, aby nebol príliš vodnatý a k tomu sa iba prisypáva múka, kým cesto nemá žiadanú konzistenciu. Zatiaľ som nemala tú česť, ale určite túto metódu otestujem aspoň na šúľancoch.
Ďalší postup je štandardný- vyvaľkať, naštvorcovať, pobaliť slivky (alebo iné ovocie), uvariť, posypať makom a poliať maslom. Hotofka. Čiernobiely obed je na svete.
