Toto mi nerobte

Pravidelne si chodím rochniť na modnipeklo.cz a občas ma napadne, že človek zažije mnoho podobných pekelných skvostov aj v gastronómii, s tým rozdielom, že o takéto hlboké zmyslové zážitky sa človek na webe podelí ťažšie. Predsa len, technológiu prenášajúcu chuť a vôňu ešte nevymysleli. Ale ukázať, ako sa niečo nemá robiť sa dá, a ja Vám to aj ukážem.
Často nie je prúser ani tak výsledok, ako samotný princíp pokrmu. Aj totálny blivajs môže niekomu chutiť, rovnako ako môžu zarezané bokovky s bielymi čižmami niekomu pripadať sexy. V jednej veci sa ale tieto kombinácie nelíšia, a síce v absencii kreativity a zdravého rozumu. Inak vznikne niečo takéto, ako Pizza z rožkov.
Je to jednoducho katastrofa. Prečo?
Chlpy sa mi ježia už pri slove pizza. Pizza vyzerá inak a dotyčná pani asi nikdy pizzu nejedla, ani sa len nepokúšala zagoogliť a zistiť si, čo sa obvykle na pizzu dáva, aby chutila, ako má.
Samotný nápad recyklácie rožkov nie je úplne zlý, konieckoncov je to princíp nádievky, dajú sa tak urobiť slivkové knedle, a aj do parených knedlí sa pridáva houska. Čo je ale peklo, je tá obloha. Poďme si to rozobrať:
"potřeme pizzu kečupem smíchaným s kapkou oleje, stroužkem česneku a bylinkami, co máte rádi, já dala bazalku. Kečup jsem i přisladila lžičkou cukru, aby nebyl tak trpký"  Už z tohto na mňa idú smrteľné poty a obchádzajú ma mdloby. Kečup na pizzu- zle. Má tam byť paradajková drť, keď už nemáme originál omáčku. Olej? A načo preboha? Strúčik cesnaku? No budiž. Bazalka? Nie. Iba čerstvá a na margheritu.  Bylinky, co máme rádi nie. Jedine že máme rádi oregáno. Kečup, ktorý treba prisladzovať, lebo je trpký si nezaslúži našu pozornosť. Kečup nie je zase také zlo, ako hovorí Polhreich, ale keď už, tak kvalitný a nie šmejd in čajna za 5 korún. (cca 17 centov)
Navrch dáme "kousky hermelínu, červenou kapii, zelenou cibulku, plátkový sýr", ja vidím ešte špekáčky, suchú salámu, šunku a bohvie, čo ešte. Niekto v tej domácnosti má evidentne rád údeniny a v snahe priblížiť sa pizzovému originálu tam nacápal polovicu chladničky a vytvoril tak 5cm hrubú skládku chladničkového odpadu. Ale výsledok stále nebol "vončo" tak to ešte doladil kápiou, špekáčkou a nejakými zbytkami po psovi. Ja si tiež na pizzu naložím veci, ktoré by skutočnému Talianovi asi zdvihli mandle, ale ja robím dobré kysnuté cesto, používam paradajky namiesto kečupu, oregano a rozhodne to nikdy, ale nikdy nezabijem strúhaným eidamom. Dávam mozarellu, parmezán, nivu alebo nejaký iný výrazný syr. Mozarella je klasika, ostatné sú pre chuť.
Takisto si všimnite, že všetko, čo bolo k príprave tejto veci použité, sú výrobky, a nie suroviny. Jedinou  surovinou sú vajíčka v ceste. Všetko ostatné sú výrobky. Tomu sa síce človek dnes vyhne ťažko, najmä pokiaľ ide o syr alebo šunku a podobne. Lenže jedlo je len také dobré, aké suroviny použijete. Čo môže vzniknúť z gothaja za 3 €/kg?
Ešte ma napadá jedna typicky slovenská vlastnosť, a síce všetko sprzniť na svoj sedlácky obraz. Aj pizza, ktorá sa bežne v pizzerii podáva- nech je na nej aj kyslá kapusta a eidam z Metra - má tenké cesto, paradajkovú omáčku a nie je vzorkovňou obsahu kuchárovho vačku. Keď nejakú frkačku (frkačka je terminus technicus a označuje maminu blogerínu, ktorá varí štýlom frkni tam to, frkni tam tamto) napadne dať na pizzu kečup, je to ešte ospravedlniteľné, lebo ona nevie, že to, čo používajú v pizzerii, sa dá kúpiť aj v normálnom Lidli. Ale kto už niekedy videl na pizzi gothaj, špekáčky, lečo, diétnu salámu a eidam alternative, alebo nedajbože, všetko dokopy? To je taký problém kúpiť aspoň tú "šunkovú" salámu a jednu mozarellu za 50 centov? WTF? Naozaj to tak niekomu chutí alebo je to len lenivosť?
Samozrejme, doma vám nemôže nikto zakázať variť aj brezle s grankom, ale ak už niekoho hostíte, alebo nedajbože ste kuchár a varením pre druhých sa živíte, tak to radšej nerobte. A ako správne podotýka Ada: "Móda a jídlo k sobě nemají vůbec daleko, když to vezmete přes vkus a kulturu. Ochota žrát hnusné jídlo chodí ruku v ruce s lhostejností k vlastnímu vzhledu a světu vůbec." V tejto vete je toľko pravdy, že by ju bolo treba do žuly tesať a potom z tej žuly narobiť billboardy. Ako môže mať človek z pozemského života radosť, keď neje dobré jedlo, nenosí vkusné oblečenie a celkovo sa neobklopuje príjemnými vecami a ľuďmi?
Môže byť taký človek úplne šťastný? Ak si myslíte, že hej, tak dobrú chuť.


http://www.hledsebenasebe.cz/downloads/RECEPTY/Pizza%20z%20rohl%C3%ADk%C5%AF_soubory/image004.jpg

Cuketia sezóna

Existuje X- spôsobov, ako pripraviť cuketky, no napriek tomu sa nepamätám, že by som cukiny jedla niekedy aj inde, ako doma. Cuketka je pritom veľmi vďačná zelenina, zdravá a chutná, lenže väčšina z nás pozná cukety veľké ako kyjak, tvrdé a vláknité a podvedome sa takýmto veciam vyhýba. Cukety
(a patizóny) treba zbierať kým sú ešte malé. Jedine vtedy sú mäkké a šťavnaté a pripravené na akúkoľvek kuchynskú úpravu. A keďže ja nie som z tých, čo len držkujú a nič neukážu, tak Vám ukážem jeden z mojich obľúbených spôsobov.

Prázdniny síce skončili, ale nás sa to netýka a aj počasie ešte grilovaniu praje, tak si toto jedlo môžeme pripraviť aj vonku na grile.

Mimochodom, zistila som, že ryby sa kua zle fotia.

A upečené sa fotia ešte horšie.

Na obrázku je len pár cuketích koliesok, ale ja si ich nakladám na tanier vždy hromadu, pol na pol so zemiakovou kašou. 

Pstruh dúhový je podľa mňa úžasná ryba. Jasné, sú aj lepšie ryby, ale pstruh je dostupný, majú ho všade a nie je ani extra drahý. Jednoducho sa pripravuje a aj sa dobre je, lebo stačí vytiahnuť chrbticu a nemusíme sa báť kostí. Ja som ryby iba posolila, posypala drvenou rascou (nadrvte si sami, je voňavejšia) a obložila maslom. V rúre strávili 20 minút a stačilo to akurát. 

Cukíny nakrájame a posolíme, aby z nich vytiekla prebytočná voda. Urobíme si marinádu, akú máme radi, ja dávam iba čierne korenie, olej a papriku, ale ak máte radi iné koreniny a bylinky, použite ich. Cuketa má veľmi nevýraznú chuť, takže čo na ňu napatláte, tak bude nakoniec aj chutiť. Kolieska opekáme na panvici alebo na grile.

Jesenná záhrada

Ja viem, v poslednej dobe blogovanie trochu flákam, ale je to preto, lebo trávim dovolenku na chate, fotím a zbieram matroš na nové príspevky. Počasie je vážne skvelé a človek by ani neveril, že sa stihne v polovici septembra ešte spáliť. Na konci záhrady sa vyvaľuje oranžová dyňa Adéla a jej príbuzné, cukety, patizóny a biele tekvice jej robia spoločnosť. Ešte tento mesiac sa môžete tešiť na nálož tekvicových a cuketových receptov, pretože aj keď je tento druh zeleniny u nás dosť podceňovaný, dajú sa z nej pripraviť veci, o ktorých sa vám ani nesnívalo.
Na vytvorenie tej správnej jesennej nálady, pár fotiek z jesennej záhrady :)



toto je Adéla








Mäta


Už ste niekedy robili štvorlitrové mojito? ja hej (cukor dávam obyčajný a potom pridám trstinovú melasu):




A toto robím so starými dyňami: