Inšpirácie na grilovanie

Spolu s grilovacou sezónou prichádzajú do slovenských záhrad a dvorov kilá krkovičky obalenej v grilovacom korení. Proti krkovičke nič- ale grilovacie korenie? Akože pardón, to sa fakt na nič lepšie nezmôžete?

Preto som tu ale ja, aby som Vám dala pár užitočných grilovacích tipov. Na gril môžete vrhnúť fakt kadečo, ja napríklad odporúčam obyčajný bravčový bôčik. Voilá:



Ivana, akože fakt, bôčik? Nie je to málo nóbl?
Nie, nie je. Pamätajte si, že najlepšie veci sú tie najjednoduchšie. Doma aj tak nikdy nenavaríte ani nenastajlujete jedlo tak, ako v päťhviezdičkovom hoteli, a konieckoncov, aj kuchyne najlepších reštaurácií vychádzajú z jednoduchej, sedliackej kuchyne, kvalitných surovín a jednoduchých postupov.
Takže.
Bravčový bok je lacný, rýchlo hotový a ešte k tomu dobrý. Nakrájajte ho na tenšie plátky, namarinujte a ogrilujte dochrumkava. Nemám rada mastné mäso (napr. krkovičku) ale toto zjem bez problémov. Tuk v mäse zaistí chuť a tenké rezy zase chrumkavú štruktúru. A aby bolo dielo dokonalé, naložte plátky na noc do marinády.

MasterChefka

Sobota bola veľkým dňom. Ivana, naša šarmantná gastrobohyňa im to všetko natrela v MasterChef-ovi!
Aby nebola obvinená z prílišného narcizmu (síce, ktovie, či už nie je neskoro :D ), urobil som zopár fotiek a súdim, že je fajn zavesiť ich sem. Tak sa kochajte. A nezabudnite, kto je favoritom aktuálneho ročníka MasterChef! IVANA SLADKOVSKÁ.
Info o tom či postúpila by mala dostať do dvoch týždňov. Ale som si istý, že to má v rukáve.

Gurmánfest: Dôvod, prečo nenávidieť gastrobiznis.

Ani neviem, či som od tohtoročného Gurmánfestu niečo čakala. Neviem, či som si chcela napraviť chuť po SFF, alebo som si naivne myslela, že keď som si minulý rok dohromady nič nedala, bolo to spôsobené iba nedostatkom času.

Omyl. Gurmánfest mi pomohol utvoriť si ešte komplexnejší obraz o slovenskom gastrobiznise. A nie je veľmi lichotivý, žiada sa povedať.

Ak bol SFF výstavou slovenskej gastronómie ako takej, Gurmánfest vám poskytne obrázok ako vyšitý, aj s publikom a všetkými špeciálnymi efektami. Na rôznych miestach medickej záhrady sa dali nájsť všetky typické slovenské gastrovýjavy. Celé by sa to dalo zhrnúť do niekoľkých bodov:

Kakavko

Myslíte si, že kakao je potravina, ktorá sa jednoducho nedá ofajčiť? No, figu. Mohla som sa osobne presvedčiť pri pečení brownies. Kakaa vľavo som mala iba troška, tak som načala druhý balík. Rozdiel je myslím očividný.

Kelímok plný blafov

Kolega sa nechal v potravinách ojebabrať. Aby sa to nestalo aj vám, napísal tento text. Takže do toho zbytočne nekecajme, a radšej čítajme:


Jem (síce veľa) ale zdravo. Gastronómia a všetko okolo ma zaujíma omnoho viac než priemer slovenskej populácie. Viem variť - nerobím to často, ale neskromne - varím dobre. Sledujem nové gastrotrendy, gastroblogy (dokonca mi bola udelená čestná funkcia byť spolusprávcom facebookovej stránky tohto milého blogového počinu).

Vyberám si kvalitné potraviny. Do košíka nevkladám blafy. Žiadne konzervy, polotovary, stužené tuky. Ani netuším, v ktorom regáli sa nachádza vegeta. Preferujem suroviny, nie výrobky. Keď šunka, tak aspoň 95 percent mäsa. Keď jogurt, tak bez škrobu a želatíny.

ALE: Tiež som len človek a človek sem-tam zlyháva. Raz do mesiaca sa ma zmocní chtíč na niečo čo je proti gastrosexuálnym zásadám. Zvyčajne je to parížsky šalát. No a čo. Som chlap, mám na to spoločenský nárok.

Viem, že parižák je už od prirodzenia synonymum gastroblafu. Ale to, čo sa ku mne dostalo pred niekoľkými dňami, nemá obdobu. Prikladám fotografie. A pýtam sa: kto pre Boha svätého:

-to žerie a kupuje?

-to bez hanby vyrába?

-dovolí, aby to bolo na pultoch?

Aj taký parížsky či diabolský šalát sa dá urobiť tak, aby síce niesol označenie "nezdravé" ale zároveň bol stále považovaný za potravinu. Lebo toto už skutočne potravinou nie je. Toto by nemali žrať ani psy. Ani tie besné pred utratením.

Úplne ma dostalo upozornenie "nevhodné pre deti do troch rokov". Veď to je regulérny jed, otrava!!!

Verejne sľubujem, že si odpustím moje pravidelné gastrozlyhanie. A do dvoch týždňov možno zavesím recept na poctivý, kvalitný domáci parížsky šalát.

Pre tých, čo nevidia, prepis zloženia parížskeho šalátu, diabolský je na tom podobne, navyše obsahuje iba feferónovú pastu. 

Parižsky šalát: lahôdkársky výrobok s mäkkým mäsovým výrobkom a zeleninou

 majonézová omáčka 43% (pitná voda, rastlinný olej, modifikovaný kukuričný škrob E1422, zahusťovadlá E412, E415, E417, kvasný ocot liehový, cukor, soľ, sušené vaječné žĺtka, regulátory kyslosti E262, E331, konzervačné látky E200, E211); mäkký mäsový výrobok (hydinové mechanicky separované mäso 45%, pitná voda 33%, kuracie kože 15%, zemiakový škrob, soľ, konzervačné látky E250, E262, zvýrazňovač chuti a arómy E621, dextróza, arómy, extraky korenín, farbivá E120, E150c); zelenina 14% (hrach, cuketa, mrkva)

Následky myslím netreba podrobnejšie opisovať

edit: E120 je farbivo karmín, ktoré sa získava z kroviek nejakého chrobáka. Často sa spája s hyperaktivitou u detí, preto sa im neodporúča. 
E621 je glutaman sodný, ktorý sa deťom rovnako neodporúča, lebo môže vyvolávať intoleranciu. 
Skrátka- v šalátoch sú prírodné asi iba soľ, voda a zelenina. Všetko ostatné sú priemyselné produkty, spojené do ďalšieho priemyselného produktu. Platí, že čím viac nejakú surovinu spracujete, tým menej výživných látok a vitamínov  obsahuje. Čo dobré vám do tela prinesie toto???

Mäso zdarma?

Upozorňujem, že nasledujúci text nie je pre slabé žalúdky. Ja viem, hovorí sa to len tak, ale ja vás musím skutočne varovať. Galéria blafov, sklamanie v podobe Slovak food festivalu- to všetko je oproti tomuto iba taký neškodný povzdych nad tým, čo by sme tu možno mohli mať, no nemáme. Že vám občas v reštaurácii prinesú nevydarené jedlo, čo by ste ani nepriateľovmu prasaťu do válova nenakydali, je oproti tomuto úplná lahoda. Dokonca sa na to nechytá ani vysmážané kiwi, knedíkové prekvapenie, či sladké slíže s kyslou kapustou. Vážení, pripravte si kýbliky, toto bude jazda.

Neškodný bylinkový príspevok

Po dávke síry zminula si dáme nejaký wellness, čo poviete?
Tí, ktorí ma čítate už dlhšie, viete, že som si na balkóne založila menší záhon, kde v domácom chove a voľnom výbehu pestujem čerstvé bylinky. Na moje prekvapenie to ide úplne bez problémov a úroda je bohatá aj napriek tomu, že sa spolu vídame iba po večeroch, keď prídem z práce. Takto nemusím bežať do obchodu a zháňať bylinky, a už úplne sa môžem vykašľať na drahé a hnusné koreniace zmesi (v skutočnosti je to iba drahá soľ). Nafotila som teda pár rádoby umeleckých a makro fotiek na našom balkóne.

Výstava slovenskej gastronómie

Food trip do stovežatej nevyšiel, tak som si chcela zalepiť hubu aspoň Slovak food festom, ktorý sa konal paralelne s tým pražským. Ej, to som si dala! Nabudúce idem do Prahy aj cez mŕtvoly, len aby som sa vyhla tej ohavnosti. Ale pekne poporiadku.

Dokonalé brownies

Po tom, čo tento koláčik vychválili do neba aj moje blogerské kolegyne Anetka aj Táňa, musela som ísť jednoducho do toho. A odporúčam to aj vám. Ale pozor, ak to ponúknete komukoľvek, verte tomu, že žiadnym iným zákuskom túto bombu už neprekonáte a všetci ich budú od vás vyžadovať!

Zo zvyškov

Nie som fanúšik varenia zo zvyškov a už vôbec nie z už uvarených vecí, ale toto jedlo sa nedá nazvať inak, ako "co dům dal". Rezance som mala nachystané v chladničke už nejaký ten piatok (!), pol cuketky sa tam váľalo už bohvie odkedy, a zo sobotnej návštevy našich mi ostalo mäso v marináde.

Slíže sú domáce, ostalo mi cesto, keď som robila lasagne. Nakrájala som ho na tagliatelle a nechala usušiť. V chladničke čakali na svoju chvíľu až doteraz. Tuším by to chcelo nejaký článok o výrobe cestovín v bojových podmienkach mojej kuchyne. Nielenže nemám strojček na cestoviny, ja nemám ani valček, tak som to vygúľala fľašou od Cinzana a nakrájala normálne nožom (ani radielko nemám :)

Vyhodnotenie giveaway

Čaute, o deň neskôr, ale predsa- vyhodnotenie!

Ďakujem Vám za všetky pripomienky a k tým najviac k veci: Áno, doména sa chystá, spolu s vychytanejším a jednoduchším dizajnom, viazne to na absencii niekoho, kto vie, ako sa robia stránky. Pokojne sa hláste.

Najradšej by som vás odmenila všetkých, ale to by nebola žiadna sranda. Pripravili by ste ma (aj sa) o to napätie. Šanca vyhrať jedna ku šesť je už iba taký milý bonusík :)



Gratulujem JaMinkovi a určite Ťa budem kontaktovať ohľadom výhry! Ostatní nezúfajte, niekedy urobím novú súťaž :)

Nehaňte Lidl môj

Aj keď hrozí, že budem obvinená z PR-izmu a propagovania krvilačných lowcostových reťazcov, musím sa Lidlu (Lidla? Aký je to vzor?) zastať. Veľakrát som sa stretla s predsudkom, že Lidl je len klbkom dôchodcov mrviacich sa v nekvalitnom, odpadovom sortimente, čo Nemci nejedia a Poliaci tiež nie, tak to posielajú sem.

Uznávam, nájdu sa tu blafy, pečivo z polotovaru, polotovary samotné, vegeta v stokilovom balení, a celá stena konzerv a instantných polievok. Ale ja tam aj napriek tomu chodím nakupovať, lebo pod vrstvou ufrflaných páprdov a blafov sa tam dajú nájsť skutočné poklady.Niektoré potraviny sú tam dokonca kvalitnejšie, než tie značkové. Toť moje tipy:

Sádlo, samý sádlo...

Kto sleduje môj twitter, vie, že mám veľmi, ale skutočne veľmi nízku mienku o stravovacích zvyklostiach našich západných susedov. Teda nemyslím Rakúšanov, od tých sa máme aj my čo učiť, to s Čechmi to ide dole vodou. Neviem, či som slepá, alebo je to naozaj tak, ale u nás tento trend ešte taký žhavý nie je, môžeme ostať relatívne pokojní, i keď v pozore!

Narazila som v Elle na tento článok, prečítala som si ho, a zdvihlo mi to mandle až navrch hlavy. Naschvál si ho prečítajte. Celý. Ak súhlasíte, môžete ísť rovno domov, aj keď pochybujem, že s hlavou zarazenou do vlastnej riti sa vám to podarí. Ako keby neexistovalo nič medzi bio lesanou a mamkou Vomáčkovou, pre ktorú je šľahačka božstvom a saláma kráľovským žezlom!
Pohár trpezlivosti pretiekol, Tina...

Záhrada mutantov a tri petržalské monokultúry

Pod Nosicami sa vraj nachádza radónové ložisko. To by vysvetľovalo, prečo sa naše ďateliny rodia zmutované, so štyri a viac lístkami. Aha:

Prvomájová Giveaway!

Keďže súťaže sú na blogoch vjelice trendy, nesmiem ostať pozadu a na túto módnu vlnku radosti naskočiť tiež, hlavne keď toto je na mojom blogu príspevok s poradovým číslom 100!

Vlastne mi ani tak nejde o to, niekoho z vás potešiť. Dokonca ani výhra nesúvisí s jedlom ako takým, ale nejako vás motivovať musím.

Zaujímajú ma vaše návrhy, nápady a pripomienky, pretože chcem, aby ste ma čítali radi a chodili sem, ale musíte mi povedať, čo sa vám ľúbi najviac, a čo sa vám neľúbi vôbec.

Podmienkami účasti sú:
- sledujte ma cez blogger, twitter alebo facebook (nemusia byť všetky tri, stačí jeden spôsob)
- do komentára pod tento článok mi napíšte, čo sa vám na blogu páči, prečo sem chodíte (a ako často) a čo by ste zmenili, pridali, či ubrali. Pripojte mail, nech sa vám v prípade výhry mám kam ozvať, anonymné komentáre bez kontaktu nebudem akceptovať.

- súťaž končí pätnásteho mája, teda 15.5.2012 kedy vyžrebujem šťastného výhercu.

Výhrou je 2GB USB kľúč a mnou upečené čokoládovo-pepermintové cookies  ako bonus ;-)

U Zlatého vodníka: Znásilnenie na Zlatých pieskoch

Po dlhšej odmlke sa vám hlási môj fajnovéhožrádlachtivý kolega, administrátor číslo dva a gastronadšenec v jednej osobe, ktorý si želá ostať v anonymite. Už ste tu mohli od neho čítať reportáž o papanici z Hong Kongu, aj menší infarkt z Jednoty, no dnes vám prinášame žlčou, potom a horkou slinou písanú recenziu reštaurácie U zlatého vodníka na Zlatých pieskoch.

Pohodlne sa posaďte a nechajte sa obklopiť tou atmoškou, stojí to za to.

Úroveň slovenskej gastronómie mi spôsobuje neurózu, žalúdočné vredy a náznaky psychosomatických porúch dlhodobo. Keby som kvôli každému sprostému čašníkovi, špinavému poháru, dodrbanému jedlu či riedenej whisky písal článok (či už na tento blog alebo inde), nestíham ani chodiť do roboty. A teda – nemal by som ani peniaze na ďalšie návštevy skvelých slovenských lokálov.

Ale: toto stojí za to. Reštaurácia U Zlatého vodníka na Zlatých pieskoch. Relatívne známy lokál, ja som tam bol prvý (a definitívne posledný) raz. 

Vedeli ste, že...

Toto je jeden z tých oničom príspevkov, kedy bloger o sebe prezradí niečo, čo sa bežný čitateľ nedozvie. Ak takéto články nemáte radi, tak ich nečítajte.

Ale ak ich radi máte, tak vedeli ste, že...?

...v skutočnom živote sa živím písaním. O ekonomike.
...pôvodne som chcela byť výtvarníčka, ale nejako sa to zvrtlo na politológiu.
...na obed chodíme do kantíny, kde varia otrasne a občas sa z toho celá redakcia kolektívne poserieme.
...som jedináčik a som single ;-)
...neviem fotiť. Zúfalo. Napriek tomu ma to baví. A ešte to aj verejne vystavujem!
...akákoľvek rastlina v mojej opatere je odsúdená na ohavnú smrť v dôsledku zanedbania starostlivosti
...NIKDY nenosím rifle ani tenisky!
...milujem pivo a whisky (nie vedno)
...všetky jedlá, ktoré ste mohli na tomto blogu vidieť, sú na vždy jednom jedinom tanieri- cibuláku. Každý tanier v našom byte je iný.

Ale inak som zdravá a neberiem žiadne lieky.

V sobotu na obed

Minulý týždeň som prechádzala cez Veľké Leváre. Ak je vám to povedomé, tak asi viete, že je to na záhorí a pestuje sa tam high-endová zelenina menom špargľa. Tak som využila príležitosť a kúpila hneď kilo zelených a kilo bielych končekov. Oboje iba za 3 eurá za kilo, no nekúp to! V práci sme sa bratsky podelili a bielu časť som si odložila na zlé časy do mrazničky. Z druhej, zelenej časti som urobila toto:

fotka nič moc, ja viem. Ale budú lepšie! A okrem toho na konci článku nájdete ďalší diel seriálu Zo života bylinkovej záhradky z IKEA :)

Chuťazmus

Toto mi prišlo mailom ako provokácia od môjho kolaborujúceho kolegu (ktorý je mimochodom admin číslo dva mojej FB stránky- stavím sa, že ste netušili že sme dvaja :-).

Kúpila som si bylinkovú záhradku

Stála 7 eur v IKEA,  vraj mi z toho má vyrásť bazalka, tymián a koriander.
Boli v tom také dva koláčiky, ktoré som zaliala vodou a urobila sa z toho hlina (namôjdušu, instantná hlina!), do  nej som nasiala semiačka.
 Dva týždne sa nič nedialo.