slovenské weby o jedle a potravinách

Jedným z dôvodov, prečo tento blog vznikol je fakt, že v slovenských internetových vodách veľa výživných foodwebov nepláva. Pochybujem, že je to mnou, že neviem nájsť obsah, z ktorého by som sa ako začínajúca kuchárka poučila. Ľuďom často chýbajú základné vedomosti o varení a správaní sa surovín a z toho potom vznikajú tie nahovno recepty. Necháme teraz blogy, ktoré sa špeciálne venujú téme gastro, tie píšu nadšenci a dobrovoľníci a robia pre nás všetkých mnoho dobra. Teraz mám na mysli seriózne, poväčšine spravodajské weby, pretože tie sú na tom po tejto stránke dosť zle.
Ak chcem ale niečo kritizovať, musí to byť kritika konštruktívna. Dala som si preto úlohu zmapovať gastrosekcie webov aspoň tých najväčších denníkov s doménou .sk a a pustila sa do porovnávania, čo z hľadiska obsahu považujem za dobré, alebo naopak, čo mi chýba a čo je už navyše. Výsledky tohto výskumu ma až tak neprekvapili, konieckoncov, každý vie, že my sme v tejto sfére o niekoľko storočí pozadu za zvyškom európy.


restauracie.sme.sk
Začneme servisným webom, ktorý sa paradoxne jedlu venuje len okrajovo, lebo za úlohu si dáva mapovať dobré reštaurácie a nimi ponúkané denné menu. To sa hodí, keď neviete, kde cez obedňajšiu prestávku doplniť chýbajúce kalórie a troška podrbať s kolegami. Ak hľadáte podnik, kam by ste vzali frajerku na výročie a nemáte o reštikách prehľad, ste v pérdeli. Hodnotenia často píšu zákazníci, ktorí majú len mierne, alebo žiadne požiadavky na kvalitu, či už na jedlo, či obsluhu a vlastne sú šťastní, že tam nedostali po hube. Hodnotenia sú najslabším článkom, nič sa z nich nedozviete, lebo sú písané opatrne a vágne, pričom drvivá väčšina nie je schopná napísať, čo konkrétne im prekážalo a prečo. Napríklad hodnotenie reštaurácie Nefertiti v Bratislave:
Silvia: jedlo bolo vyborne, no obsluha na nic
Gabriel: Ingrediencie boli kvalitne, ale urcite by to chcelo lepsieho kuchara.
No čo sme sa dozvedeli? Čo si objednali naši kritici a hodnotitelia? Prečo sa im páčilo/nepáčilo? Na základe čoho to tí ľudia tvrdia? A to som vybrala ešte tie obshiahlejšie, obvykle je to len skonštatovanie, že buď bolo super, alebo že bolo zle. Nehovorím, že každý by mal byť fundovaný foodkritik s talentom objektívne zhodnotiť situáciu, ale v konečnom dôsledku je to celé naprd. Nebyť prepojenia ne pomerne obstojne spracovaný Trend TOP restaurant, neoplatí sa tento web navštevovať ani náhodou, lebo pôvodný účel neplní, ani keby sme si vypichli obe oči.
Články o jedle samotnom sú nielenže pridávané s veľmi riedkou periodicitou, ale obsahovo majú výživovú hodnotu teplej vody. Za všetky vyberám túto ohavnosť o slovenskom národnom jedle.


varecha.pravda.sk
Teraz sa nechcem nikoho dotknúť, ale objavila som nový mimibazár! Úplne vážne. Aj keď triedenie a recyklácia kuchynského odpadu nedosahuje ani zďaleka také biblické rozmery, ohavností a somarín sa tu nájde až-až. Ale paradoxne to nie je vec, čo ma na vareche vytáča najviac. Serie ma, že keď už zavesia dobrý recept, nenapíšu podrobný postup. Napríklad ako tento recept na t-bone steak na liptovský spôsob, ktorý je taký nedotiahnutý, že pokiaľ nie ste šéfkuchár alebo aspoň nadšenec s vedomosťami, nemáte šancu tento recept zrealizovať ani so šťastenou pribitou k chrbtu. Nielenže smrteľníci ani nevedia, čo vlastne ten t-bone je. Ale t-bone pred pečením nesolíme a nekoreníme (to by mal šéfkuchár takého hotela vedieť, BTW!) a nestačí ho opiecť z oboch strán dočervena. Začiatočník to vidí a povie si, že to predsa zvládne- a vyjde mu krvavá, nežuvateľná a po krajoch vysušená podrážka so surovým vnútrom. Ono nielenže nie je t-bone ako t-bone (musí to byť mäsové plemeno, mäso vyzreté, izbovej teploty, atď.), ale opeká sa podľa hrúbky, sme sa otočiť len raz a potom odležať, aby sa šťava a teplo rovnomerne rozdelili do celého kusa. Príloha, ktorú v recepte uvádzajú (gratinovaný zemiakový nákyp) je pre bežného stravníka absolútne neznámym pojmom. V podstate je to zapekaná zemiaková kaša, ale to má kto vedieť? Nehrajme sa tu na vysokú gastronómiu a naučme sa variť najprv to, čo je pre Slovensko typické- Zemiaky, kapustu, hydinové a bravčové mäso (nie párky, vysmážaný syr a kečup) a potom sa učme o steakoch. 


http://style.hnonline.sk/gastro
Gastrosekcia Hospodárskych novín je asi najzašitejším gastroportálom spomedzi spravodajských webov, a tým pádom aj veľmi nedocenená. Je to škoda, pretože tento web sa mi páči asi najviac, hoci stránky hn sa mi až tak nepáčia, práve kvôli neprehľadnosti. Nájdete tu všetko, od receptov cez kuchynské náradie až po hodnotenie reštaurácií (hodnotí jeho veličenstvo a laureát michelinskej hviezdy Pavel Pospíšil), ktoré je na úplne inej úrovni ako tie usoplené šplechy zo smečka. Ešte mi tu chýbajú testy potravín. Tie síce vychádzajú v tlačenej verzii, ale aspoň pod Piano by to teda dávať mohli. Naopak páči sa mi, akým spôsobom prezentujú rôzne produkty, z článkov sa dozviete veľa zaujímavostí, napríklad v tomto článku o whisky. 


 Nabudúce si dáme české weby, to už nebudem tak nadávať, skôr budeme chváliť a dozvieme sa veľa užitočného.