U Vincenza

Cez obedňajšiu prestávku chodievame na obed. Obvykle na meníčko, pretože človek nášho povolania iba zriedka dorazí domov v stave, kedy je schopný pripraviť si jedlo na nasledujúci deň. A keďže naša firma sídli v Ružinove, sme víceméně odkázaní na túto lokalitu, alebo donášku. Nebudem to naťahovať, v piatok sme zvolili Rotundu, ktorá patrí bývalému televíznemu kuchárovi Vincenzovi Miele. Viem, že od denného menu človek nemôže čakať zázraky, ale toto je jednoducho ojeb.


Keď je na lístku napísané risotto, automaticky (a v talianskej reštaurácii aj akosi prirodzene) očakávam, že dostanem risotto, a nie rizoto.
Aha.


Do rizota zahučal kolega, ja som zvolila bezpečný prístav pizze, pretože viem, že za 3,50 sa pizza pripraviť dá. Risotto nie, to je jasné ako facka, ale keď už, mali to na lístok napísať.
Hovorím to preto, lebo takto vznikajú všetky tie gordony blue na prírodno s garnitúrou, presso, pikolo a ja neviem ešte aké ohavnosti. Keď už sa ideme tváriť svetovo, aspoň sa držme terminológie. Risotto je terminus technikus a keď napíšem na lístok risotto a podávam rizoto, je to rozdiel ako keď do menu uvediem rezeň a na stoly nosím tresku v majonéze.