Ako sa papá v Kórei

Teplička nad Váhom síce nie je Hong Kong, ani Kórea, ale aj tam žijú a pracujú šikmáči. Mala som tú česť stráviť veľmi príjemný deň vo fabrike KIA, a čerešničkou na torte bola práve kórejská kantína.
Nafasovali sme stravenky, postavili sa do radu, vzali tácky, kovové paličky a tety nám popodávali kopu malých mištičiek s obedom. Samozrejme, pre grambľavú slovač sú k dispozícii príbory.

Toto bolo na obed v piatok:



Je fascinujúce, že v obyčajnej robošskej vývarovni dostanete lepšie ázijské jedlo, ako v originál ázijskej reštike.

Bola som na Danubius Gastro

Veľtrh so žrádlom, to je slovné spojenie, na ktoré počúvam. Takže keď sa ma moja ctená kolegyňa opýtala, či idem, bolo to jasné. Lenže.
Keby som bola gastroprofík, alebo aspoň gastroprofák, čo učí na nejakej škole, tak poviem že to bolo wow. Ale pre normálneho konzumenta, veru, nič moc. Radšej si počkám na Bratislava food fest. Ale zase si nemyslite, že Danubius gastro bola strata času.

Celé horné poschodie patrilo cestovaniu, stredným školám, wellnesu a poľovníkom. Nevravím, že ma to nebavilo (vyhrala som skipas :-) dokonca aj sovu som si mohla podržať, ale predsa len, toto sem nepatrí, predstierajme, že nás baví viac žrádlo.

Jedna vec sa mi na tomto veľtrhu nepáčila, a síce konveniencie. Prezentovali sa tu polotovary, a určené neboli grambľavým gazdinkám v časovej tiesni, ale profesionálnym kuchárom, ktorí by mali mať prípravu žrádla proste v merku. Tí čo pochopili, že polotovary do kuchyne nepatria, nevaria pre tých, ktorí do reštaurácie prišli iba zahnať hlad.

Čo mi ale spravilo radosť, boli ochutnávky vína. Nafasovali sme poháriky s logom "vína z Moravy, vína z Čech", lebo boli bez zálohy a vybrali sa opačovať. Musím uznať, že až keď ochutnáte viac vzoriek z rôznych druhov vín, uvedomíte si, ako diametrálne odlišne chutia. Normálny konzument rozoznáva biele, červené a ružové, prípadne má jeden obľúbený druh, ale aj tak, vína mu chutia tak nejak rovnako. Ale toto je niečo iné. Možno nerozoznáte všetky tie fajnové nuansy chutí a vôní, ale uvedomíte si, o čom to je.
A napokon, aj ja som sa zamilovala do pálavy, ktorá je momentálne strašne IN, podobne, ako svojho času chardonnay. Ako mi vysvetlil jeden vinár, pálava je voňavá a dokáže sa tváriť, že je sladká. Lenže ona nie je. Ale dá sa vyrobiť aj sladšia verzia, a preto sa dobre predáva. Pálava chutila úžasne, rovnako ako pinot gris, rýnsky rizling neskorý zber, a ešte nejaké, ktoré si už nepamätám, lebo som sa veľmi nenajedla a vína bolo požehnane.

Najväčší biznis som urobila v stánku Syrexu Zázrivá, kde som si kúplia ovčiu bryndzu, maslo a ovčí jogurt. Jogurt som ešte neotvorila, potom podám report, či to vôbec stálo za tých nekresťanských 1,50. Bryndza bola veľmi hrudkovitá, až tvarohová, ale bola asi príliš čerstvá, lebo chutí "surovo" a ja som zvyknutá na odležanú a smradľavejšiu (v dobrom). Maslo predávali v polkilových sáčkoch, ale keď som povedala tete, že či nemajú aj 250g balenie, bez slova chmatla jeden z tých polkilových balíkov a polovičku mi z neho ufikla. Mali aj ovčí syr a korbáčiky, ale to už som jedla. Radšej som si vzala za hrsť vzoriek korbáčov k vínu.


Stánok Syrex Zázrivá

Inak mali na veľtrhu na predaj veci, o akých sa smrteľníkovi ani nesníva- sušené ovčie mäso, jelenie klobásy, syry všetkých možných aj nemožných druhov, pomôcky do kuchyne a všetko okolo toho. Nič z toho som si nekúpila, lebo som nevedela, čo mám od toho čakať...keby mali vzorky, asi nedbám. Ale kúpiť si kilo klobás z jeleňa, a doma zistím, že sú fuj? To nechcem riskovať.

A na dôvažok mix fotiek z carvingu, zeleniny a súťaže sôch z cukru.


Kvet z karamelu



Nič, len čokoláda a džem.





Carving


Toto je tiež vyrezané- mrkva a biela redkvička


Tiež carving


Tieto karfioly sú nádherné! Škoda jesť!


šunčičky! Ale kde ich zoženiem?




Zľava: zimná tekvica, hokkaidó a tie čo vyzerajú ak hrušky sú maslové tekvice

Hodnotenie? Ak to bude aj nabudúce zadarmo, idem. Inak nie.

Vichyssoise

Ako je možné, že som nevedela o tejto polievke???? Respektíve počula som o nej, ale ešte som ju nevarila. Prečo? Je taká primitívna, že ju zvládne pripraviť aj cvičená gorila a pritom chutí luxusne. Vichyssoise je dôkaz, že za málo peňazí sa dá navariť veľa muziky. Nemusí byť vždy kaviár.
Vichyssoise je ale len taká dobrá, aké dobré suroviny použijete. Žiadny bujón, žiadna vegeta, iba pór a zemiaky.



Potrebujeme na 3-4 porcie
4 malé zemiaky
1 pór
vodu podľa potreby, cca 1 liter
soľ, korenie
maslo

Najprv si očistíme pór a zemiaky. Pór začneme krájať od koreňov a pokračujeme, až kým kolieska nie sú celé zelené. Zelenú časť si odložíme. Zemiaky si nakrájame na menšie kocky. Z masla si odkrojíme 1 cm hrubý pásik a necháme v hrnci rozpustiť, nasypeme pór a na miernom ohni opekáme, miešajúc. Pór by nemal zhnednúť, stačí ho len zvoľna osmažiť a rozpadnúť sa na slíže, bude to trvať asi dve minútky. Potom pridáme zemiaky, decentne osolíme a zalejeme vodou tak, aby bolo všetko ponorené. Varíme, pokiaľ nie sú zemiaky mäkké. Okoreníme mletým korením a rozmixujeme- je jedno, či v mixéri, alebo použijeme mixér tyčový. Ak by sa nám podarilo urobiť polievku hustú ako omáčka, dolejeme vriacu vodu z kanvice a premixujeme opäť. Môžeme ozdobiť zelenou časťou póru. Hotovo.

Nepripadá vám to totálne blbovzdorné? Ja som túto polievku jedla na večeru s krutónmi a bola to bašta.

Šalát na večeru

Ak bolo jedno z vašich novoročných predsavzatí aj to, že konečne schudnete, dobré pre vás. Ja budem šťastná, ak sa mi podarí aspoň trochu zredukovať tú pneumatiku, kvôli ktorej nezapnem svoje (jediné) rifle. Moja stratégia: žiadne smažené blbosti, čo najmenej sladkostí (1 miňonka denne je OK, pre mňa), zdravé raňajky a na večeru už iba šalát.

Pravidlá večerného diétneho šalátu sú jednoduché. Musí obsahovať zeleninu, bielkovinovú a sacharidovú zložku. Zelenina dodá objem, aby si žalúdok myslel, že sme sa veľa veľa nažrali. Bielkoviny zaistia pocit sýtosti v čase medzi večerou a ľahnutím do postele. Ísť spať s revúcim žalúdkom nie je ani zdravé, ani nijak zvlášť príjemné. Keby sme sa spoľahli iba na zeleninu, dlho s tým nevydržíme a o desiatej sa uchýlime k tomu najkalorickejšiemu, čo v chladničke nájdeme. Sacharidy telo potrebuje, hoci na večer ich stačí máličko a navyše by mali byť komplexné (to sú tie, čo nechutia sladko). Sacharidy reprezentujú také fasa šalátové ingrediencie, ako sú napr. krutóny, kukurica, hrášok alebo ovocie, rajčiny či toast, ktorý si môžeme pochrumkávať popri šaláte. Bielkoviny obsahujú zase také šmaky, ako mäso (radšej chudé- kuracie, hovädzie), syr (cottage, parmezán, modrý), šunka alebo vajíčka.

Dôležitou súčasťou šalátu je dressing, už sme si o tom písali, ale stále platí, že práve na ňom niekedy stojí chuť celého jedla. Je jedno, či ideme na odľahčenom režime, alebo nie, kupovaným zálievkam sa vyhýbame, lebo je to samý škrob a Ečka, a vôbec, sú fuj a preto si robíme vlastné. Olivový olej, soľ, korenie a trocha limetkovej šťavy je základ, na ktorom môžeme stavať a pridávať všetko, čo sa nám páči.

Ale dnes vás nebudem zaťažovať teóriami, dáme si hneď nejaký príklad, nie?

Šalát s kuracími pečienkami



na dve porcie
250 g kuracích pečienok
1/2 hlávky hlávkového šalátu
môžeme pridať horké listy- čakanku, friseé a tak
200 g čerstvého alebo mrazeného zeleného hrášku
olivový olej
soľ, korenie
vínny ocot
cukor 1pl

Najprv si sparíme hrášok- stačí zaliať horúcou vodou z kanvice, 1 minútu nechať stáť a potom vodu zliať, aby ostal teplý. Medzitým si naaranžujeme šalát a očistíme pečienky. Tie pokrájame na menšie kúsky, také na jeden krát do huby. Rozohrejeme si panvicu a na ňu dáme olivový olej, na ktorom opečieme pečienky. Tu vás musím varovať, aké sú kuracie pečienky pľuhy. Treba ich totiž osmážať ako steak. Ak sú ešte aj pokrájané, stačí ich iba po všetkých stranách opiecť a je to, dusiť to netreba. Dajte si preto pozor- panvica musí byť dostatočne veľká, aby mala každá pečienka svoje miesto. Inak urobíte magľajs. Sprudka ich preto opečte, po jednej poobracajte (nie je to zase také strašné, ako to znie, iba vás chcem vystríhať pred skupinovým vrhnutím hromádky pečienok na panvicu) a odložte bokom. Takto ostanú vnútri trochu ružové a  hodvábne jemné. Kto má rád tvrdé pečienky, nech si dusí.
Na panvici nám teraz ostal hodnotný výpek z pečienok. Ten nevyhodíme, ale použijeme na teplý dressing. Stiahneme plameň na najmenší a do výpeku nasypeme cukor. Ten necháme rozpustiť, ale nenecháme mu priestor na skaramelizovanie a rýchlo ho zalejeme vodou, stačí pokryť dno panvice, aj tak sa časť odparí. Dochutíme vínnym octom (ja používam aj malt vinegar), posolíme, pokoreníme, opáčime. Ak je to málo slané/kyslé,sladké- pridáme príslušné dochucovadlo.
Na tanier naložíme listy, na vrch nakladieme pečienky a nasypeme hrášok. Zalejeme dressingom. Hotovo.

Nabudúce vám ukážem môj najobľúbenejší šalát. Stay tuned, na bloggerovi aj twitteri. 

Tisíc a jedna bylinka (3.)

Dobrý večer, milí diváci. Po dlhšej, sviatkami a inými stupídnymi dôvodmi spôsobenej pauze sa vaši hrdinovia vracajú na obrazovky monitorov krajší, ako kedykoľvek predtým. V dnešnej časti našej nekonečnej série budú účinkovať sušené a čerstvé bylinky. Vysvetlíme si, že u niektorých je to v podstate jedno, u iných sušenie spôsobí úplne odlišné vlastnosti, ako mali za čerstva.
Sú totiž jedlá, v ktorých je hlavným účinkujúcim jedna bylinka, prípadne dve- tri. Sú ale aj také, čo ich kombinujú omnoho viac- napríklad karí korenie, garam masala, korenie piatich vôní- a to som spomenula iba tie najznámejšie. Preto na one herb show používame čerstvé, na zložité zmesi sušené bylinky. V tom druhom prípade preto, lebo niektoré z korení, aby sa vôbec korením stali, musia byť usušené. Ak teda chceme namiešať zmes, musia byť všetky ingrediencie suché. Dúfam. že som to aspoň trocha vysvetlila. Poďme na konkrétne príklady



1. Petržlenová vňať. Za čerstva sa tvári ako zelenina, ale sušená už sa správa ako korenie. Na petržlene si môžeme pekne ilustrovať, ako sa mení správanie onej rastliny pri sušení.
Kým čerstvého petržlenu môžeme vziať peknú hrsť, sušeného stačí troška. Čerstvá vňať obsahuje pomerne veľké množstvo vody. Listy sú chrumkavé a príjemne voňajú. Je to super, ak pripravujeme napr. dressing na šalát, alebo omáčku, kde sa hodí niečo zelené. Okrem chuťových vlastností totiž oplýva petržlen aj vlastnosťami estetickými. Ja používam čerstvý petržlen najčastejšie do polievky, na ryby, do šalátu, alebo aj len tak, na chlebíčky ako ozdobu. V polievke ho samozrejme netreba vyvariť na vecheť, t.j. dohneda, ale nechať pekne zelený. Ale inak ho môžeme použiť všade, kde používame mix čerstvých byliniek- bouquet garni, bylinkové maslo, na posypanie zemiakov, do zemiakovej kaše, ryže, do omáčky a podobne.
Sušená petržlenová vňať je super na rôzne marinády a bylinkové soli. V žiadnom prípade neslúži na dekorovanie okrajov taniera, ako to robia v béčkových reštikách. Sypte ho všade tam, kde by ste inak použili vegetu. Upozorňujem, že ho treba dávkovať opatrnejšie, sušený petržlen sa správa tak trochu ako čaj- doslova ho v jedle vylúhujete, preto je chuť trocha silnejšia.



2. Rozmarín. Za čerstva vyzerá a chutí ako čečina z vianočného stromčeka. Rozmarín je na prvý očuch veľmi aromatický vďaka obsahu éterických olejov a už to napovedá, že ho bude stačiť málo. Za čerstva aj za sušena má veľmi intenzívnu vôňu aj chuť, preto pozor naň. Osobne odporúčam čerstvý rozmarín, alebo zmrazený, lebo vysušením strašne tvrdne a niekedy ostáva medzi zubami. Sušený rozmarín nepoužívam rada, a keď už, musím si ho rozmažiarikovať na prach. Rozmarín sa hodí na mäso aj ryby, bravčovinu, hovädzinu, aj jahňacinu. Skvelé je aj rozmarínové kura. Ale ako vravím, toto je skôr pre pokročilejších, lebo nesprávna dávka rozmarínu môže jedlo aj pokaziť a dodať mu horkú chuť. Ale nechcem vás strašiť, to nie- iba varujem pred nadmernou konzumáciou. Skvele sa dopĺňa s tymiánom, a ak budete hľadať nejaké francúzske recepty, pravdepodobne naň často narazíte. V našej kuchyni sa veľmi nepoužíva, preto neskúseným odporúčam začať s pečeným mäsom.



3. Koriandrová vňať a koriandrové semienka. Sú vlastne dve rozdielne veci, ale vňať sa používa vždy čerstvá a semiačka sušené, a oboje sa predáva pod jednotným názvom koriander. Preto si myslím, že je dôležité navždy odstrániť znamienko rovnosti medzi týmito diametrálne odlišnými vecami.
Koriander je korením mexickej kuchyne, vňať koriandru nájdete takmer všade, od polievok cez chili až po guacamole. Používa sa aj len tak na ozdobu, ale najmä vďaka čerstvosti sa hodí do rýchlo pripravovaných a studených pokrmov.
Sušené koriandrové semienka majú podobnú, akoby citrónovú vôňu, ale majú už inú textúru. Najprv ich treba pomačkať v mažiari. Sušené korenie má tú výhodu, že sa dá pražiť, či už nasucho či na tuku, čím sa z neho uvoľnia arómy a chute sa spoja- to sa hodí, ak pripravujete korenisté, aromatické jedlo východnej kuchyne, kde je potrebné, aby chute a vône korenia navzájom ladili v jednej zmesi.

Nekupujte tieto "potraviny"

Slovenským a českým internetom sa prehnal článok z finexpert.cz s tabuľkou výrobkov, ktoré neprešli kontrolou štátnej potravinárskej a poľnohospodárskej inšpekcie. Prítomnosť niektorých výrobkov som čakala, iné ma dosť vydesili. Okrem toho ma vytáča jeden zásadný fakt, že zase to robia česi a nie my, pritom po regáloch našich obchodov sa váľajú prinajmenšom rovnaké, ak nie horšie sračky a medzi nevyhovujúce výrobky patria aj mnohé slovenské, ktoré sa s úspechom predávajú aj v českých reťazcoch.

Pozrieme sa teda, v čom našich českých bratov výrobcovia osierali, a oni im to ešte radi baštili.

Napríklad slovenská tatranská bryndza na svojom obale klame o množstve tuku. Hotová katastrofa, poviete si, no v skutočnosti sa nič hrozné nestalo. Je normálne, že bryndza je niekedy tučnejšia, inokedy menej, závisí to od kvality mlieka, z ktorého je vyrobená a podľa tabuľky SZPI nie je rozdiel v obsahu tuku taký  zásadný, ako to na prvý pohľad vyzerá.
Smotana na šľahanie už ale odrbáva statočne, namiesto 31% tuku obsahuje iba 16%, takže každý pokus o vyšľahanie nebude odmenený kopčekom nadýchanej hmoty, ale akurát pocitom frustrácie. Fajn, popojedem.

Salámy a párky môžem pokojne vo vlastnom hodnotení preskočiť, lebo ich jednoducho nekupujem. Radšej mám sušenú šunku (hej, je drahšia, ale tiež to nežeriem každý deň) a klobásy od známeho, a tam sa nemusím obávať nejakého hnusného lacného separátu.

Čo sa týka rýb, je to už takmer samozrejmosť, že obsahujú vodu, ktorá ich predražuje. Dovoľte mi tento stav objasniť. Keď sa ryby prepravujú na veľké vzdialenosti, mrazia sa, lebo sa môžu skladovať dlhšie a predávať lacnejšie. Kvôli tomu sa ryby glazujú, teda sú pokryté vrstvičkou ľadu, ktorá ich chráni pred poškodením. Na druhej strane, glazúra má tvoriť tak 5% hmotnosti celého balíka. Ak je to viac, kupujeme akurát drahú vodu. K rybím prstom sa ani nejdem vyjadrovať, lebo to je oser na druhú, ktorého ani obsah omega-3 nevytrhne z biedy, do ktorej ich dostáva obsah cholesterolu v smaženej strúhanke.

Čo ma ale dostalo do kolien, je dlhočizný zoznam medov. Najlepší med je od včelára, to je hádam jasné ako facka. No ale aj tak ma desí, že med, ktorý sa predáva u nás a v Česku, má takú úbohú kvalitu. Nekvalitný je preto, lebo ho výrobcovia riedia, obsahuje potom menej vitamínov a dokonca sa môže pokaziť(kvalitný med sa nepokazí).

Ovocné džemy mi nechutia, či už kupované alebo domáce, takže ignorácia. Kečupy detto.

Čo ešte stojí za zmienku, je riedené víno, whisky, ktorá nie je whisky a píniové orechy.
Takzvaný syndróm horkej chuti nie je spôsobený ničím iným, než neprítomnosťou pravých píniových orieškov. Totiž, píniové orechy nie sú v pravom zmysle orechy, ale borovicové (píniové) semiačka, ktoré sa normálne vytriasajú zo šišky. Taká píniová šiška vyzerá ako normálna borovicová šiška, akurát vyzerá obludnejšie, má cca 10-15 cm. V jednej šiške je malé množstvo semien, ku ktorým sa ešte treba dobyť cez tvrdú škrupinu, a v nej sa zase nachádza jadierko o dve tretiny menšie, ako celá škrupina. Netreba sa preto diviť, že sú také drahé a že ich výrobcovia nahradzujú nepravými píniovými orieškami, ktoré majú horkú chuť. Fake pínie (je to vlastne iba iná odroda toho istého druhu) vyzerajú rovnako, ale pravé píniové oriešky to nie sú. A ešte sú aj hnusné.

Chcela by som vám dať odporúčanie, aby ste sa teda výrobkom vyhli a nakupovali viac surovín. Ale chuť ma prešla v petržalskom Tescu, kde som si chcela nakúpiť nejaké veci na šalát. A ajhľa- rukola napoly zhnitá (do dátumu spotreby ďaleko), avokádo, ktoré by som nedala ani prascom, jarné cibuľky domlátené a polámané...radosť nakupovať. Ešteže nemrzne a dá sa ešte nakupovať na trhu, tam má ešte človek akú-takú záruku.

Tortičkové panoptikum

Bola som v robote sprdnutá, že to tu stagnuje. No, je to tak, že čím viac toho človek naklepe pracovne, tým horšie sa mu píše pre radosť. Ale ja sa viem skvele prekonávať, a hlavne, ak človeku už žlč kypí aj ušami, je čas uľaviť mozgu a dať si riadny hejt.

Dnes teda potečie trocha krvi. Budeme kopať do nevinných.


A vlastne, prečo nevinných? Niekto, kto spácha podobnú ohavnosť, by mal byť priviazaný na koleso a marcipánovým penisom ušteklený k smrti. Nevidím dôvod, prečo by som mala byť milá na niekoho, kto sa verejne chváli vlastnou neschopnosťou a ešte ju prezentuje ako nevšedný talent.
Toto je napríklad strašný hit, alias mužožena, alebo ženomuž, vyberte si. Neviem, ktorá chorá myseľ vyplodila niečo takéto a ani to vedieť nechcem. A už vôbec nechcem vedieť, kto by niečo takéto chcel dostať na sviatok. Niekto s nevyhranenou sexuálnou orientáciou? Každopádne, latentných homosexuálov je u nás asi dosť, lebo je toho plný mimibazár, niektoré sú relatívne vymakané, z iných smrdí amatérčina na sto honov.



a toto je asi pre nejakého romantického metroša, čo rád chodí do solárka v gaťkách


Ak nemáme zvláštne potreby, ale máme chuť na naozajstného muža, upečieme torzo v plaveckom trikote, vyvaleným pivným pupkom a celý život neoholenými pazuchami a podvozkom, zato s žaludočným piercingom.


Food art na úrovni, to vám teda poviem. Samozrejme, ani jednému nechýba zmysel pre detail, anatomická presnosť, decentný humor a vyberaný vkus. Na druhej strane, niektoré sú také decentné, až im chýba základná myšlienka. Napadlo by vás, že toto sú prsia?


Niektoré zase až príliš explicitne vyjadrujú zámer autora.


Ale dosť bolo erotiky, napravíme si chuť. Zaujímalo by ma, ktože robí také pevné hovienka? Inak tá mucha sa ni páči. Bez irónie.


Ako oznámiť, že už kakáme na nočníku? No predsa príslušnou tortou. Do osratého, roky neumývaného nočníka je predsa radosť zahryznúť. (inak, OT: vysvetlí mi niekto, prečo matky používajú prvú osobu množného čísla, keď hovoria o svojom dieťati?)


Hej, ešte stále sa tu bavíme o JEDLE!

Nezabudnite byť rafinovaní a učiť svoje deti sa slušne správať. Naznačte im to niečím sladkým.


Drogy sú zlé, ale nie až tak, aby sme vlastnému manželovi nedopriali riadny špek v nadživotnej veľkosti. Deti si rýchlo zvyknú, že doma sa hulí.


A blížime sa ku koncu. Chcelo by to niečo aspoň trocha vkusné, však?


Tak dobre, až teraz.


Ak má byť torta vtipná a upečená na mieru obdarovanému, dá sa to aj v medziach vkusu a slušnosti. Navyše to vypovedá omnoho viac o tom, ako dobre dotyčného poznáte.


Prevzaté z: http://www.aldoska.estranky.cz/fotoalbum/-moje--peceni-/marcipan/kaktusek-z-marcipanu.html

aj muž sa dá upiecť tak, aby polovica ľudí v miestnosti neomdlela od hrôzy

http://www.aldoska.estranky.cz/fotoalbum/-moje--peceni-/dorty/dort-smoking-pro-syna-me-kamaradky-pavly.html

A dokonca ešte stále sú v móde torty, ktoré sa nesnažia byť nasilu vtipné, a ešte aj vyzerajú dobre.


http://www.aldoska.estranky.cz/fotoalbum/-moje--peceni-/dorty/svatebni-dekovaci-pro-katku-od-kamaradky-liby.html

Fotky, čo sa nezmestili....

Poôvodne som chcela urobiť post s dôkazovým materiálom, čo sa u nás jedlo na Vianoce- pstruh, zemiaková kaša, rezne a Buche de noel....ale ja nemám komu čo dokazovať. Podstatné je, že sviatky prebehli v pokoji a že som bola mimoriadne spokojná s darčekom.
Ale keďže všetci majú tendenciu bilancovať, tak to spravíme aj my, aj keď trocha netradične- pozrieme si fotky, čo sa nedostali do článkov.


domáce hamburgery a tymiánové zemiaky. Recept bude, neviem kedy, ale fotka sa nevydarila :-(


BAF! Morské potvory, nelúpané.


Sekt s kúskami zlata. Veľmi efektné, treba povedať.


Upečená tekvica, pohľad zhora.


A na záver príprava steaku.

Sľubujem, že v novom roku budem viac fotiť.
ha ha ha.

PF 2012 :)

Kuchynské zlozvyky

K napísaniu tohto článku ma inšpirovala Bellatrix, ale keďže nepíšem o kozmetike, napíšem o varení. Lebo v kuchyni všetci (vrátane mňa) robíme sprostosti a potom sa môžeme akurát tak čudovať, že sa niečo pohnojilo. Snažím sa dávať pozor, ale často v rámci šetrenia (nielen času) sa uchýlim k nejakej skratke a už je zle. Čo sú najčastejšie chyby?

1. Rozvarenie cestovín- aj mne sa to stáva, hlavne v časoch, keď popri ich varení ešte krájam cibuľu, telefonujem, píšem na facebook, fotím, prípadne všetko dokopy. Moje cestoviny sa vtedy vyznačujú konzistenčnou diverzitou a vysokou priľnavosťou o dno hrnca. Keď sa to stane doma, viem, že je to moja chyba. Ak by som toto dostala v reštike, hodím to niekomu o hlavu.

2. Zlý stupeň osmaženia cibule- Na guláš treba dohneda, na cibulačku do zlata, na svetlú zápražku len do sklovita atď. Ale niekedy je výsledok taký, že cibuľa má priškvrčané okraje a pritom až chrúme, čo je taká surová. Nie vždy je človek trpezlivý, ale cibuľa je sviňa a treba ma ňu dať pozor, inak pokazí celý výsledok.

3. Neváženie- Teraz mám na mysli absenciu meradla hmotnosti, nie úctu k surovine, hoci tá niektorým ľuďom chýba ako soľ. Ja váhu ani nemám, lebo to považujem za zbytočné. Aj z tohto dôvodu nepečiem. A keď už, meriam buď na hrnčeky, alebo sa riadim konzistenciou cesta. Áno, je to zlozvyk, lebo kopa receptov (najmä na koláče) stojí na presných váhach. Tieto recepty ja ignorujem. Ale ak si pri pečení nedávate pozor na množstvá, vypomstí sa vám to.

4. Bujón- Ach, to je skratka, ktorú používame mnohí, priznajme sa. Lebo je jednoduchšie rozbaliť kocku, ako niekoľko hodín variť vývar. Ak varím pre hostí, dám si na tom záležať. Inokedy mávam na saláme. Stačí si dať pozor na kvalitu bujónu a nepreháňať to s ním, všetkého veľa škodí.

5. Neochutnávanie-Neviem, či by to nemal byť bod 1, ale ja ho poznám iba z počutia, takže sa ma to priamo netýka. Ale kopec ľudí, ba dokonca kuchárov na to prdí a potom to v našich reštikách vyzerá tak, že si napr. objednáte rizoto a príde slané jak jedno hovado (true story). Preto skôr, ako niekomu niečo naservírujete, ochutnajte to. Dúfam, že nemusím vysvetľovať, že prečo...

6. Nedostatočná pozornosť- súvisí s bodmi 1 a 2, ak na niečo nedávate pozor, nedopadne to dobre. Hej, sú recepty v štýle hoď do trúby a čakaj, ale niektorým jedlám musíte venovať 100 percent vašej pozornosti a musíte im byť verní až po tanier. Napríklad také risotto, keď zanedbávate, uvaríte kašu.

7. Náhrady- Neznášam ofajčievanie pôvodných receptov, oveľa viac sa mi pozdáva priznanie náhrady, kedy nejakú exotickú surovinu nahradíme našou, ale zároveň sa netvárime, že je to originál. Hovorím hlavne o "čínach", kedy má veľa gazdiniek pocit, že dostatočné množstvo sójovky od Vitany vytvorí dokonalú ilúziu čínskej kuchyne. Ja tiež nahradzujem- domáce lístkové cesto kupovaným, tučnú šľahačku smotanou na varenie a podobne. Čo sa mi ale nezdá ako nejaká katastrofa.

Už mi nič nenapadá, vy sa pochváľte, čo sa vám vďaka zlozvykom nepodarilo, nech v tom nie som sama ;-)

Chcem, chcem, chcem!

Roním sliny nad touto knižkou. Je to český preklad, takže je tu nádej, že to bude čitateľné, nie ako tuto nedávno jeho kolegyňa Nigella.



Bola by to škoda, lebo Jamieho mám rada a nemám doma ani jednu jeho knižku (no a čo, kameňujte ma) a ukážky z knihy vyzerajú vjééélice fajnéé. Novoročné predsavzatie: zohnať!!!!



P.S: v stredu mám meniny, keby niečo ;-)

Anglické Vianoce (ozajstná recenzia)

Ako som sa na Vianoce s Nigellou tešila, o to väčšie bolo moje sklamanie. Prvé dni to bolo strašné, už som si myslela, že neverím nikomu a ničomu. Človek sa už fakt bojí kúpiť si slovenský preklad, lebo za prívetivou pevnou väzbou môže číhať naozaj kadečo. Zdesenie z ohavného prekladu Vianoc s Nigellou ale napokon pominulo a teda mi nič nebráni napísať serióznu recenziu tejto kuchárskej knižky. Tadá!





Pri prvom prelistovaní človek zistí, že toto sú trocha (úplne) iné Vianoce, aké oslavujeme my. Toto je výlet na britské ostrovy, kde pred sviatkami vrcholí obdobie večierkov a oným vyvrcholením je štedrý deň, reprezentovaný pečeným moriakom a rok starým pudingom, ktorý vlastne nie je ani puding. Nič pre xenofóbnych ľudí skrátka. Treba ale povedať, že pre Angličana je morka a chlebová (br!) omáčka rovnako samozrejmá, ako pre nás kapria podkova a kapustnica.
Na čo je našincovi taká znôška receptov dobrá? Tety prekladateľky si asi pomysleli, že kto už by takú chujovinu čítal a preto to takto nechutne odflákli. Ja si ale myslím, že sa tu nachádza kompletný návod na obhospodárenie akejkoľvek vianočnej, aj nevianočnej párty či oslavy. Nemusíte ponúkať iba chlebíčky a chipsy, jeden špeciálny drink či exotická chuťovka pozdvihne vašu žúrku na úplne iný level. Nenarobíte sa ako černoch, zato hostí nadchnete, lebo oni si budú myslieť, že ste vyvárali celý deň. A vy sa usmievate popod fúzy.





Začíname hneď zostra, alkoholickými aj nealko miešanými nápojmi. Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že pokiaľ nemáte v partii ortodoxného borovičkára (vodkára, ferneťáka, doplňte sami), hostia zakotvia pri jednom drinku (viď post o štvorlitrovom mojite). Tak vám stačí víno (predpokladám, že viete, čo vaši známi pijú), jeden drink v džbáne a prípadne jeden iný druh chlastu. Všetci budú spokojní. U mňa vyhráva nápad miešať drinky so sektom, ako na strane 18. 
Ďalej tu máme chuťovky, čo bolo mne osobne veľkou inšpiráciou, lebo vrcholom mojich chuťoviek vždy bývalo guacamole a tyčinky z lístkového cesta. Závitky z parmskej šunky a kokteilové párky zo strany 33 sú už na zozname.
Nasledujú zaujímavé nápady na sviatočné jedlá a prílohy, ktoré často rátajú s počtom konzumentov ako v  menšom detskom tábore, ale to sa tiež môže hodiť, nie každý má malú rodinu. Ja sa tiež občas musím pasovať s tým, ako nakŕmiť aj 20 ľudí, takže u mě dobrý. Totálne najvác je pre mňa návod na morku zo strany 125, ktorá sa najprv máča v slanom náleve a až potom sa pečie. Toto musím vyskúšať, aj keby čo. Možno by to fungovalo aj na kura....
Toto je čisto engliš sekcia, ktorá sa vám môže, aj nemusí páčiť. Je tu všetko- zelenina, zemiaky, mäso, omáčky (chlebová, bleee, ale aj tak mám sto chutí ju vyskúšať), plnky, šunky, bla bla...neviem, či má zmysel sa tu viac rozpisovať, prevažná časť receptov je našincovi neznáma. Osobne by som ešte vyzdvihla návody na čatní, ktoré milujem a kupujem ho u Marks and Spencer, ale už sa vidím, ako sa jedného dňa naseriem a urobím si ho doma.
Kapitola o zákuskoch sa mi páči, aj keď pečenie ma vonkoncom nebaví ani nijak nefascinuje. Úplne vážne. Voči zákuskom a sladkostiam všeobecne som dosť apatická, väčšina z nich mi nechutí, resp. chutia rovnako a ja nevidím zmysel v tom, prečo niekto na sviatky nachystá 10 druhov pečiva, keď všetky chutia rovnako (otrasne)? Preto kapitolu so sladkým nemôžem hodnotiť objektívne. 
Jediné, čo z tejto knihy určite nevyužijem, sú tipy na zmrazovanie. Tip na prípravu vopred je fajn, ak nechcete stráviť celú žúrku v kuchyni (jedine, že máte párty uprdele a naozaj tam nechcete byť). Ale načo by som mrazila povedzme zákusky? Proti domácim "polotovarom" nemám nič- do zásoby si robím hlavne gnocchi alebo slivkové gule- ale čo je veľa, to je veľa. Mrazené koláče-fuj. 


Záver? Vianociam s Nigellou udeľujem osem zaškrtených prekladateliek z desiatich, zrážky sú za pár divných nápadov a tipy na zmrazovanie. Zámer knižka splnila- pre angličana je veľmi praktická, pre slováka už menej, ale pre bádateľov, ako som ja, je to výzva. 

Ako sa papá v Hong Kongu

Je mi cťou, vyznamenaním a štátnym sviatkom Vám predstaviť hosťovačku môjho kolegu, ktorý je podobne vyfičaný z dobrej žranice ako ja, a ktorý si neželá byť menovaný (lebo je celebrita ;-) a bol taký láskavý, že svoj týždňový pobyt v Hong Kongu zhrnul v radostnom srdečnom ublognutí. Enjoy!


Tak konečne. Odhodlal som sa prispieť na tento blog aj ja. Jeho majiteľka je mojou kolegyňou v robote, uprosíkala ma. Vec sa má tak, že sa mi podarilo stráviť čosi vyše týždňa v Hong Kongu, tak vám tu – stručne a jasne – napíšem pár viet o tom, ako a čo jedia miestni šikmáči (dúfam, že šikmáči nie je urážlive alebo xenofóbne vyjadrenie).

Písaním na dennej báze sa živím, ťukať do klávesov „pre radosť“ sa mi teda viac-menej po tých rokoch prieči (ehm, okrem toho mi za tento text nikto neplatí, však, kolegyňa!), preto to napíšem stručne, jasne, v bodoch:

1.V Hong Kongu platí ZŽDŽ. Teda Zdravo Žerú Dlho Žijú. Napriek hnusnému mestskému prostrediu, betónu, minimu životného priestoru (na štvorec sú tam tuším traja šikmáči), smogu a mini bytom v 50-poschodových panelákoch nalepených telo na telo – napriek tomu všetkému žijú, prosím pekne dlhšie ako Japonci! Prečo? Lebo ZŽDŽ. Žiadne smažáky, klobásy, pizze na dennej báze, guláše, knedlíky. Jedia pravú čínsku stravu, v ktorej nie je nič vyprážané. Mäso všetkých druhov, rezance, ryža, morské plody. Čínska strava, ktorú nám servírujú v európske reštaurácie – a o fastfoodoch ani nehovorím - nemá nič spoločné s pravou „čínou“. Ale veď to, do prdele, vlastne všetci vedia.



2.Čaj. Pijú veľa čaju. Čínsky čaj – ako mi ho aj často ponúkali je čosi medzi našim zeleným a čiernym, respektíve skôr medzi zeleným a červeným. Je to chutný nápoj, ale väčšine Slovače odchovanej na pigi výluhu s citrónom a kilom cukru, respektíve na Tesco Fruit Infusion (s kilom cukru detto) by zrejme nechutil. Mne chutil, ale o mne je všeobecne známe, že sa vyvyšujem nad Slovačou.


3.Hong Kong style Milk Tea. Pozostatok koloniálnych čias. To boli tie, kedy ešte každé ráno bozkali obrázok Alžbety II. pri posteli. Čínsky čaj s mliekom je v Hong Kongu populárny nápoj, pije sa studený alebo teplý, predávajú ho hneď vedľa ľadovej kávy či kapučína v každom obchode, v teplej verzii v reštikách, fast foodoch. Dobrá vec. Čaj s mliekom je všeobecne fajnota, podľa mňa by sme sa ho nemali báť ani tu.


4.Hong Kong style French Toast. Priamo súvisí s bodom tri. Ja idiot som ho obchádzal, veď predsa nebudem žrať „French Toast“ v Číne! Potom som zistil, že je to kvázi súčasť ich stravovacej kultúry, napriek tomu, že sa vymyká čínskej kuchyni. Dva toastové chleby zlepené arašidovým maslom alebo džemom sa obalia vo vajci, rýchlo vypražia (dobre, v bode 1 som písal, že nesmažia, ale tak toto je výnimka, fakt jediná!) a polejú sirupom. Podáva sa s teplým Milk Tea. Miestni odporúčajú na ráno po ťažkom nočnom žúre. Pomáha.


5.Horúca voda. Ak si na rokovaní, stretnutí či počas akejkoľvek inej podobnej udalosti vypýtate pohár vody, dostanete ju – horúcu. Áno, divné, ale vlastne veľmi dobré! Horúca voda pomáha tráveniu, jednoducho je pre telo prijateľnejšia ako studená. Nehovorím o teplej šťanke z červeného kohútika, oni tú vodu normálne prevárajú. A fakt sa na to dá rýchlo zvyknúť. Podávajú to aj v reštike ku každému jedlu. 


6.Jedlo ako také. Za tých pár dní – ešte k tomu majúc bohatý program – som toho veľa na vlastnú päsť neskúsil, ale neušlo mi napríklad to, že existujú akoby dva zásadné druhy kuchyne – jedna je štýl „miska s ryžou a na nej čosi“ a druhá „miska rezancov vo vode a v tom čosi pláve“. Všetko veľmi dobré, ľahké, zdravé...


7....a tretia – akože fakt, fakt najlepšia je „malé v bambusovej nádobe“ - Dim Sum. Jednohubky rôznych druhov – od pečiva plneného kuracinou po mini jarné rolky (nič spoločné s tunajšími jarnými rolkami) či rôzne ryžové a neviem aké cestá plnené morskými plodmi. Vynikajúce, ochutnal som v nóbl reštaurácii, ktorú odporúča aj Michelin.

8.Crazy dezerty. Vyskúšal som – ha, tiež u „Michelina“ ryžové knedličky plnené čiernym sezamom v akejsi horúcej zázvorovej tekutine – výborné. A tiež riedky puding a v ňom na vlásočnice natrhaný grep a dva druhy nejakého podivného ovocia. Fajnové. Bežným uličným dezertom je napríklad Egg Tart - vaječná tortička. Tá až tak neohúri, ale ani z nej človeka nenapne. Mimochodom, vajcia v Hong Kongu milujú (slepačie), vyskytujú sa v mnohých pokrmoch.

9.Iné kuchyne. Obyvatelia Hong Kongu sú blázni do japonskej – suši predávajú všade (vrátane supermarketov, kde stojí skutočne smiešne peniaze a je veľmi kvalitné), v meste je milión steak-houseov, francúzskych pizzérií, „západných“ pekární. Okrem toho, žiaľ, aj chobotnica menom západné rýchle občerstvenie vypúšťa chápadlá smerom k miestnym, najmä mladým. Mc Donald´s (madonáál, ako hovoria miestni), Burger King, KFC... sú takmer všade. Ja však nie som antiglobal onanista, takže nad tým nevzdychám.

10. Kult "street food". V Hong Kongu sa žije a je na ulici. Odbočíte z biznis štvrte do najbližšej ulice a ste na trhu s miliónom čerstvých rýb, morských príšer a mäsa, ktoré visí na hákoch bez chladenia. A všetci sú v pohode. Sranda to musí byť v lete. Zaujímavé pocity vo mne vyvolal kult "cica-sežer-celé-zviera". Oni sa neobmedzujú na stehná, prsia či krídla. Vo výkladoch visia celé údené kačky aj s hlavou a krkom - a aj sa to predáva. A konzumuje. Moja čínska kamarátka obľubovala prasacie ušká, mňa ukecala akurát na kačací jazyk marinovaný v koňaku. Drahá pochúťka, ale ako jediná z toho, čo som vyskúšal, putovala do koša. 

11. Na dôvažok, k tomu čaju: my sa oháňame tým, že "sáčkové" čaje sú bohapustým hriechom a pijú ich iba morálne a fyzicky zvhrlí jedinci. A v Hong Kongu s tým nemajú nijaký problém. Dokonca veselo porušujú pravidlo presne stanoveného lúhovania - sáčok vo vode nechajú bez toho aby ho vybrali a neštítia sa čaj povedzme v polovici znova doliať horúcou vodou. To kukáte, čo?

České weby o jedle a potravinách

Naši západní susedia sú na tom v tomto smere omnoho lepšie z jedného jednoduchého dôvodu. Gastro je tam trendy. Môžu za to miestni foodloveri. Nikto presne nevie, ako sa Česi dostali od Petra Novotného až sem, no zrejme má na tom zásluhu Cuketka a jeho družina, resp. gastrosexuálna menšina, sústredená v okolí tohto blogu. Neskôr (alebo to bolo skôr? To neviem, opravte ma) prišla Hana Michopulu a farmárskymi trhmi a niekto zrazu prišiel na to, že nielen smažákom je človek živý a že z čerstvých surovín chutí jedlo najlepšie. Nato sa tlač začala obúvať do kvality reštaurácií a potravín, televízia Prima prevzala formát Kitchen Nightmares, ktorý poznáme aj my pod názvom Ano, šéfe!, pridala (tiež prevzatý) program Jste to, co jíte a tlač začala uverejňovať viac testov potravín. Potom je tu ešte jedna skupina, milovníci "obyčajného jedla", ktorej reprezentant Jiří Babica "vaří pro obyčejný lidi" a je stelesnením reštauračnej kultúry 90tych rokov.

Ale toto je článok o weboch, a ja som sa naň veľmi tešila, lebo české weby rozhodne netrpia nedostatkom a ponúkajú nám všetko, od recenzií, cez testy potravín až po pravé gastropeklíčko. Kto nevie, o čom je reč, nech si prečíta prvú časť seriálu o stránkach s jedlým matrošom, ostatní poďte za mnou za hranice rodnej viesky pozrieť sa, jak to dělají v Česku.

idnes.cz (Mladá fronta dnes)
Webové stránky najčítanejšieho (seriózneho) českého denníka ukrývajú hneď dve nástrahy, a síce magazín ona.idnes.cz s receptami, a sekciu so spotrebiteľskými testami. Páčia sa mi obidve, hoci stránky s receptami rada nemám. Nenachádzam v nich inšpiráciu takú, akú by som chcela. Ak čítam recept, chcem vedieť, prečo je zvolený taký a taký postup, prečo tam ide táto a nie iná surovina a podobne. Na stránkach idnes.cz ich ale nájdete, spolu s tipmi na ušetrenie kalórií a skladby sviatočných menu. To sa môže hodiť, ak variť iba začínate, alebo chcete pred niekým machrovať.
Spotrebiteľské testy sú niečím, čo mi na slovenských internetoch tak strašne chýba, že by som som dala ľavé oko a aspoň za jeden. Že vychádzajú v tlačených verziách, ma vôbec neuspokojuje. Človek sa dnes nevyhne nákupu výrobkov, nemôžeme si všetko robiť sami, keď žijeme v meste. Zrazu človek zistí, že nie je párok ako párok, nie je kura ako kura, že tie najkvalitnejšie špekáčky nemusia stáť majland, a tak ďalej. Odporúčam prelúskať.

http://life.ihned.cz/jidlo/
Hospodářské noviny, na rozdiel od tých našich slovenských, si šmaky nenechávajú pre svojich papieruchitvých čitateľov, ale uverejňujú testy a porovnávačky aj na svojom webe. Štruktúra sekcie sa od tej slovenskej veľmi nelíši- recenzie reštaurácií a články o potravinách a kuchynskom náčiní nájdete aj tu. Osobitne ale vyzdvihujem prácu Petry Pospěchovej, ktorá nakupuje doma aj v zahraničí potraviny a potom porovnáva ich kvalitu. Nie však cez zmyslové vnemy- ale obsah ingrediencií, ktoré obsahovať majú. Tak sa napríklad dozvedáme, že v Nemecku sa v tom istom obchode, pod tou istou značkou predávajú šunky s väčším obsahom mäsa, že niektoré kečupy ani neobsahujú rajčiny, alebo že pod obalom s nápisom maslo sa môže skrývať niekoľko rokov stará brečka.

Reflex.cz a jeho gastropeklíčko
Mother of God! Toto je čistý rozsek! Gastro hell na úrovni, alebo „turecký web“- šabľa na každom rohu,  toľko vrhov koncentrovaných na takom malom priestore, to sa len tak nevidí! Jedinou nevýhodou je, že reflex nemá ucelenú gastrosekciu, treba si nasadiť gumené rukavice a siahnuť do útrob, lebo tie najlepšie kúsky sú pomerne zašité. Ale tento druh zábavy je presne môj šialok kávy a tak musím chváliť, pretože čokoľvek sa v Reflexe objaví, nadšene čítam a nekriticky obdivujem. Dajte si do ich vyhľadávača povedzme „jedlo“ a vypľuje vám to hromadu matrošu, ktorý vám spôsobí nejednu bezsennú noc. Tu konečne niekto povedal na plnú hubu, že hnusné žrádlo zákazník jednoducho chce. A to se mi líbí!

lidovky.cz
Neviem prísť na chuť tejto stránke, sama neviem prečo. Pritom vôbec nie je zlá, vlastne je dobrá, prehľadná, aj obsah je kvalitný. Nicméně, nebaví ma. Sú tu recenzie českých reštík, to nás zaujímať nemusí, ale sú tu skvelé tipy na spotrebovanie sezónnych surovín, netradičné recepty a reportáže z akcií.
Vlastne, jediná nevýhoda Lidovek je v ich regionálnosti. Na jednej strane je to super, na strane druhej, pre Slováka je to prd platné.

Nie je blafák ako blafák

Dnes to bude trochu bolieť. Pripravte si handry, z monitorov potečie krv. Dnes si dáme nálož, aká tu ešte nebola!
Na druhej strane, kritizujme, je to zdravé, ale odtiaľ potiaľ. Oceňujem snahu Reflexu bojovať proti blafom, ale zisťujem, že podaktorí čitatelia sú priam posadnutí hľadaním sračiek aj tam, kde nie sú.
Ono je totiž zásadný rozdiel medzi dobrým (jednoduchým) jedlom a blafom. A to taký, že blaf nahradzuje surovinu. Čiže napríklad točeňák blufuje, že je mäso, a pritom mäsom nie je. Žiadna surovina nie je podľa mňa a priori zlá. Treba len vedieť, ako na ňu a neojebabrávať to náhradami. To je celé.
Dnes si naložíme pár chuťoviek z magazínu Reflex, ktorý sa môže popýšiť niečím ako gastropeklom a bolo by mi cťou mať takúto sekciu aj na svojom blogu. Tipy posielajte zatiaľ na eve@centrum.sk, ak sa nápad chytí, vytvorím špeci e-mail na šmaky.
Dnes, všetky fotky pochádzajú z blafového špeciálu na reflex.cz.


"zasílám pohled na školní oběd mého školkového syna. Naštěstí ten den byl nemocný takže jídlo z ešusu putovalo přímo do odpadkového pytle. Co mě ako první napadlo bylo, že mu zřejmě vyškrábaly kastroly z předchozích dnů. Šla jsem do školky a chtěla vědět, co to má znamenat. Bylo mi sděleno, že tohle "jídlo" se jmenuje Grenadýrský pochod a děti to mají rádi. " Takže, milá Lenka Kučerová, na jednej strane nás teší, že máte radosť z choroby svojho syna, na druhej strane nám robíte trochu starosti, lebo toto nie je blaf. Granadír je normálne jedlo. Áno, nie je to žiadna haute cuisine, ale obyčajný družinársky obed, v ktorom ale nie je nič zlé. Trocha slaniny, cibule, papriky, zemiaky a cestoviny. Žiadne zbytky, trojdňová knedľa, kečup, pangasius ani hydinový separát, dokonca ani vegeta. Podáva sa to s kyslou uhorkou. Typická reakcia človeka, ktorý navonok strúha fajnovku čo raňajkuje kaviár, a doma sa s prascami háda, kto bude spať pri stene.


Ani toto nemuselo dopadnúť zle, vlastne je to úplne v pohode, keď si niečo také ukuchtíme doma, po opici, po hulení, alebo v podobnej situácii. V reštike- fuj. Čo ma ale rozsekalo, je generická obloha, ako bontón káže. Kyslá kapusta, rajčinka, paprika, uhorka. Ale čo, ak si niekto myslí, že dobrá obloha patrí k dobrému menu reštaurácie, nech si to myslí aj ďalej, mne je to jedno.


Vynaliezavosť starých materí, ktoré si vedeli poradiť so všetkým a vedeli zužitkovať každé jedlé zrnko v dome a ničím neplytvať, sa cenila po stáročia a cení sa aj dnes. Navyše, ekologický trend velí každej riadnej, konzumnou spoločnosťou neskazenej modernej gazdinej recyklovať toľko odpadu, koľko sa len dá. Takže konce salámy, ktoré sa obvykle vyhadzujú alebo dávajú psom, rafinovane zužitkujeme a naservírujeme s hrachovou kašou. Údenina ako údenina, nie?


Kto ako prvý identifikuje objekt na obrázku, nech zavolá číslo 158. Ale fakt. Kto sa pokúsi uhádnuť, čo to je, dostane odo mňa fidorku. Netuším, čo by to mohlo byť.
Toto je prípad podnikavého zmýšľania, keď vyškrábete hrnce z celého týždňa a zmiešate ich, prípadne pridáte nejaké plnivo (povedzme ryžu) a ešte to aj predáte za jeden gastráč.


Ďalší neidentifikovateľný eee....pokrm? Či je to ufóní mozog aj s originál zelenou krvou? Alebo je to nejaký paškvil, ktorý ešte aj kuchárka poliala Jarou, aby to nikto náhodou nejedol? A čašník si myslel, že je to nejaká exotická novinka a priniesol to na stôl? Samé otázky.


jedna z mojich obľúbených foriem blafovania, nazývaná aj luxus pre masy. Áno, losos už nie je výsadou monackých jachtárov, môžete si ho dopriať už aj v kantíne, až na to, že to nie je možno ani losos. Ale čo tam po tom, zákazníci zežerú.


Luxus pre masy, časť druhá. Lezenie do zadku (pod)priemernému zákazníkovi, veď ktorý debil by už žral surové ryby, že. Uherák je proste istota v ťažkých časoch, klasika, ktorá nesklame.

a blížime sa do pekelného finále, ktorému predohru urobí pizza vegetariana!



A veľkolepé entreé, poprosím fanfáry:

Čínsky sendvič. Tomuto vravím originál ojeb.