V sobotu na obed

Minulý týždeň som prechádzala cez Veľké Leváre. Ak je vám to povedomé, tak asi viete, že je to na záhorí a pestuje sa tam high-endová zelenina menom špargľa. Tak som využila príležitosť a kúpila hneď kilo zelených a kilo bielych končekov. Oboje iba za 3 eurá za kilo, no nekúp to! V práci sme sa bratsky podelili a bielu časť som si odložila na zlé časy do mrazničky. Z druhej, zelenej časti som urobila toto:

fotka nič moc, ja viem. Ale budú lepšie! A okrem toho na konci článku nájdete ďalší diel seriálu Zo života bylinkovej záhradky z IKEA :)

Chuťazmus

Toto mi prišlo mailom ako provokácia od môjho kolaborujúceho kolegu (ktorý je mimochodom admin číslo dva mojej FB stránky- stavím sa, že ste netušili že sme dvaja :-).

Kúpila som si bylinkovú záhradku

Stála 7 eur v IKEA,  vraj mi z toho má vyrásť bazalka, tymián a koriander.
Boli v tom také dva koláčiky, ktoré som zaliala vodou a urobila sa z toho hlina (namôjdušu, instantná hlina!), do  nej som nasiala semiačka.
 Dva týždne sa nič nedialo.

Sushi až domov

Sushi, čína a podobné veci sú v našom pracovnom kolektíve obľúbené, tak si ho občas v návale práce necháme priniesť donáškou. A neboli by sme to my, gastrosexuálne orientovaní jedinci, aby sme neopáčili všetky donášky, ktoré hlavné mesto ponúka, a nepriniesli ich hodnotenie.
Objednávali sme aj sushi, aj menu, aj rezance, a bolo zaujímavé, ako sa kvalita od jednej donášky k druhej líšila. Úprimne, čakali sme sivý štandard, no niektoré služby boli ozaj obrovským sklamaním, iné naopak rajom na zemi. Nasleduje zoznam otestovaných prevádzok v náhodnom poradí, takže si to nevysvetľujte ako rebríček, ale skôr ako osobné hodnotenie jednotlivých podnikov.
Vopred upozorňujem, že sushi je luxus, ktorý si doprajeme iba občas, ale práve preto chceme za svoje peniaze dostať to najlepšie.

Foodblogeri v aréne

Mala som tú česť zúčastniť sa stretnutia s mojimi kolegyňami (a jedným kolegom:) blogerkami na stretku v škole varenia Chefparade. Našou úlohou bolo vymyslieť zo stanovených surovín nejakú poživatinu. No nebudem skromná, dopadlo to fantasticky.

To je tak, keď človek nestíha z práce a cestou na stretko si zabudne foťák... moje fotky neuvidíte (aj tak by to bola katastrofa, ako sa poznám), tak aspoň využijem príležitosť verejne sa poďakovať všetkým zúčastneným a najmä môjmu tímu v zložení ja, Zuzka, Katka a Nicki. Skončili sme síce druhé (mne je to jedno, to moje ego ma vytáčalo celú cestu domov...), ale užili sme si aspoň moment súťaže. Naše boli ravioli, svieža jarná polievka a jablko v župane. Recepty a viac fotiek nájdete na http://www.foodissimo.eu/2012/03/31/foodblogerske-stretko/ a môžete si stiahnuť aj .pdf s receptami. Baby tiež majú na svojich stránkach fotky a reportáže zo stretka, pribúdajú postupne takže nebudem to po jednom linkovať, hľadajte. A kochajte sa.

Kompletná zostava:

Zuzka O.	http://www.natanieri.sk/
Ivka	http://eveesfoodblog.blogspot.com/
Martinka P.B.	http://dulce-de-leche-blog.blogspot.com/
Anetka	http://anetagoesyummi.blogspot.com/
Kinga	http://kingablogger.blogspot.com/
Lucka	http://www.lucylovetobake.blogspot.com/
Martinka P.	http://www.matapecie.blogspot.com/
Lubka	http://www.chocorroldevainilla.com/
Veronika (Nicki)	http://www.facebook.com/pages/Nice-to-eat-you/301991306517196
Henrieta	http://www.facebook.com/pages/Henrieta-Pe%C5%A1kovi%C4%8Dov%C3%A1-My-firs-cooking-book/353052176091
Tana	http://foodbloger.com/
Natali	http://cutleryfoodblog.blogspot.com/
Veronika L.	http://www.ringieraxelspringer.sk/
Katka	http://hrncek-var.blogspot.com/

Očný test

Koľko šampiňónov vidíte?

Kôpka nešťastia

Neviem, či som zabudla poliať bazalku, ale začala mi skapíňať a vysychať. Hneď som ju preto musela ostrihať dohola a s úrodou si nejako poradiť. 
Chcela som si z mrazničky vytiahnuť nejaké mäso, ale do xichtu mi vyskočili zmrazené gnocchi, ktoré som si vyrobila z nadbytku cesta ešte bohvie kedy. A zrodil sa nápad.

Postavička (ako) zo škatuľky

Spolu s ubúdajúcimi UGGs v uliciach (chválabohu!!!) a pribúdajúcimi slnečnými okuliarmi pribúda aj dobrá nálada. Ale mne nedá vám do tohto jarného rozjímania neskočiť a vyvrhnúť ďalší jedovatý článok, tentokrát na (najmä v Česku) populárne krabičky.

Neviem. či ste o tom niekedy počuli. U nás sa tento program predáva pod názvom EasyDiet ale u nás mu ešte nepodľahol dostatočný počet celebrít, tak sa o tom toľko nepíše. Naopak, české celebrity na tom fičia už nejaký čas a zvesela ich propagujú kde sa dá.

Ono sa to zdá ako skvelý nápad- jedlo prinesú každý deň (easydiet vám poskytne zmrazené zásoby na týždeň vopred), nemusíte variť, vyhnete sa polotovarom, hotovkám a drahým "meníčkam" v meste. Jedlo je uvarené profesionálmi a ako bonus ešte aj schudnete a to se vyplatí!

Znie to fantasticky. Ale to by som nebola ja, keby som k tomu nemohla povedať nejaké ALE.

Nosíte fertuchu?

Inšpiroval ma článok protivnej blondýny o zásterách Jessie Steele a napadlo mi, že ktorý pako dnes ešte nosí po kuchyni zásteru? Teda okrem mňa, pravdaže. Keď sa pozerám na ponuku jessiesteele.com, taká zástera, ktorá by dotvorila môj štandardný look Dity Von Teese v kuchyni, by sa mi naozaj hodila. Moja fertucha je červená s logom istej bankovej inštitúcie, ktorá mi ju oňahdy podarovala.

Rímsky hrniec

Tohto fešáka som si kúpila v maďarskom Tescu za 9 eur. Smiešna cena, u nás stojí aj na internete dvojnásobok. Trochu som váhala, ale napokon som šťastná, že som sa nechala ukvákať. Táto fotka nie je originál moja, ale je to presne tento:

Z divej svine krkovica

Bol piatok. Tak to začalo. Prišiel kolega, že nafasoval divinu, tak sme sa všetci bratsky podelili ako sa sluší a ja, ako miestny gastrosexuál som urvala rovno krkovičku (krkovička je THE BEST). Poobede sme mali naplánovaný shopping v Parndorfe a Mosonmagyárorvári, kde som si kúpila hlinený rímsky hrniec (o ňom si povieme v samostatnom článku) a stopkový zeler, dva najväčšie objavy tohto týždňa. Okolnosti tomu jednoducho priali, tak som ako nedeľný obed upiekla divú krkovičku v maďarskom/rímskom hrnci a na stopkovom zeleri.  BTW, stopkáč je úchvatná zelenina, ktorú som objavila iba teraz a nemôžem sa ho dojesť. Chrúmem to samotné a asi si kvôli nemu urobím aj bloody mary. 





A keďže je hrniec maďarský, patrí sa maďarská príloha. Dödölle.

Vieš, čo chlasceš? III.

Do tretice azda najslávnostnejší skvost alkoholového neba, šampusy a šumivé víno. U tohto druhu je najväčšia sranda to, že má azda najväčší cenový rozptyl. Reprezentanti tejto kategórie sa v obchodoch vyskytujú od dvoch eur až po stovky, či tisíce. Kým s pálenkou či vínom sa vždy zmestíte do pár desiatok eur (pokiaľ nejde o extra-eci-špéci druh), pravé šampanské sa bežne predáva za stovku a viac. Že prečo? Povieme si. Ale najprv troška nevyhnutnej teórie.

patriot.sk

Sme na Facebooku, i Twitteri

Na známosť sa dáva, že ma môžete vidieť okrem twitteru aj na facebooku. Tak šup, obe tlačítka sú vpravo.

https://www.facebook.com/pages/Evees-foodblog/387985097894834 lajk

https://twitter.com/#!/SuperEditrix follow

Epic fail

Ja viem, že hoci sa vám pri slove blaf skrúcajú útroby, v kútiku dušičiek čakáte, koho vysmejeme najbližšie, všakže? Dnes to bude, takpovediac pekelná klasika. Amaterizmus, lacnota a absolútna absencia kreativity v štýle "čobystechcelizatieprachy?". Nechýba ani jeden pekelný atribút- kuracie prsia, vysmážanie, obloha, ani výron kreativity zhmotnený v cesnakové cestíčko. Dúfam, že aspoň tá kaša nebola z prášku, ak bola súčasť meníčka.
Miesto fotenia: Brno, takže my sme v bezpečí ;-)

Vieš, čo chlasceš? II.

Dnešný diel poradne pre alkoholikov venujeme vínu. Konkrétne tichému. To je také, čo nemá bublinky. Základné delenie je podľa farby na červené, biele a ružové, potom podľa obsahu cukru na suché, polosuché, polosladké a sladké. Ďalej tu máme prívlastky a odrody, ale okolo toho je taká veda, že vás tým radšej  nebudem zaťažovať, lebo pri bežnej chlastačke to až taká podstatná informácia nie je. Či sa opijete z neskorého zberu alebo cuvée, je v zásade jedno. Predstavíme si teda iba niektoré najbežnejšie a trochu si posvietime aj na ich kvalitu, aby sme rozoznali šmejd od šmaku. (teraz sa mi nesmejte, lebo niekto to nevie spoznať vôbec)

Američania sú divní

Všeobecne známa vec, že. A okrem toho sú ešte aj sprostí, lebo žerú priemyselne vyrábané potraviny, namiesto toho, aby varili. Toto vás ale dostane do kolien. Ja sa šúľam ešte teraz.

http://www.thedailymeal.com/strangest-packaged-foods-all-time-slideshow?utm_source=huffington%2Bpost&utm_medium=partner&utm_campaign=strangest%2Bpackaged%2Bfoods

toto je odkaz na najdivnejšie balené jedlá všetkých čias. Pre tých, čo zle vidia, zľava: arašidové maslo v prášku (wtf?), kôprové nanuky, cheeseburger v plechovke, čokoládový nugát v plechovke, prasačie mozgy v mliečnej omáčke, sušené hovädzie (cikule?), slaninové mentolky, údený had, bravčové kožky do mikrovlnky, slaná limoška, sendvič v tube, celé pečené kura v konzerve (aj s vývarom!), žuvačka s príchuťou steaku, aligátorie mäso v konzerve, rastlinné sušené "mäso"

Tak naschvál, na čom z uvedeného by ste si pochutili? ;-)

Zimné kura

Ak mám teda pravdu povedať, už ma táto kosa pekne vytáča. Všetky nové svetre a čižmy už sú X- krát vyvenčené a ďalšie harampágy čakajú na oteplenie a veľkolepú premiéru. Ale musíme vydržať, lebo jar je ešte ďaleko a treba jesť to, čo je, lebo jednak to je pre telo prirodzené a druhak som to povedala, tak to platí.

Preto som sa rozhodla nedeľný obed venovať zimným chutiam v spojení s ľahkým kuracím mäsom.

Krstný otec J&T alebo Varovanie pre spotrebiteľov III.

Začala mi liezť na nervy jedna značka mäsových výrobkov. Totiž Kmotr. Aký príznačný názov! Pod lesklým povrchom, reprezentovaným slušnou rodinnou firmou sa totiž skrýva niečo také odporné, že normálny človek by sa posral už len z tej myšlienky. Kmotr síce predáva svoje výrobky ako tradičné, poctivé a ešte aj bio, ale stačí sa pozrieť na zloženie, a mozog sa začína odkrvovať. Toľko svinstva nie je hádam ani v párkoch Tesco value.



A že čo s tým má spoločné J&T? Kmotr mu sčasti partí. Z navonok serióznej značky sa ale vykľul oser na druhú a že vás neklamem, toť dôkazový materiál. (Ak by som sa dlhšie neozývala, pravdepodobne som niekde v blízkosti dna Dunaja, obutá v štýlových betónových lodičkách.)

Vieš, čo chlasceš?

Toto bude jeden z tých náučných článkov, ktoré vám možno na niečo budú, a možno aj nie. Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, čo obsahuje váš obľúbený chľast? Teraz sa nebudeme venovať, aké účinky má na telo a myseľ, prípadne ako ich minimalizovať/ maximalizovať. Pozrieme sa na zloženie a chuť.



Je to tak, aj alkoholické nápoje patria do sektora gastro, pretože ich primárna funkcia nie je znefunkčniť mozog a údy (i keď aj to), ale doplniť jedlo a poskytnúť chuťový zážitok. Začneme doslova zostra, liehovinami a destilátmi.

Varovanie pre spotrebiteľov II.

Nájdite na obrázku jednu znepokojujúcu vec.



Nič? Tak ešte raz:



furt ništ?