Vieš, čo chlasceš? III.

Do tretice azda najslávnostnejší skvost alkoholového neba, šampusy a šumivé víno. U tohto druhu je najväčšia sranda to, že má azda najväčší cenový rozptyl. Reprezentanti tejto kategórie sa v obchodoch vyskytujú od dvoch eur až po stovky, či tisíce. Kým s pálenkou či vínom sa vždy zmestíte do pár desiatok eur (pokiaľ nejde o extra-eci-špéci druh), pravé šampanské sa bežne predáva za stovku a viac. Že prečo? Povieme si. Ale najprv troška nevyhnutnej teórie.

patriot.sk

Sme na Facebooku, i Twitteri

Na známosť sa dáva, že ma môžete vidieť okrem twitteru aj na facebooku. Tak šup, obe tlačítka sú vpravo.

https://www.facebook.com/pages/Evees-foodblog/387985097894834 lajk

https://twitter.com/#!/SuperEditrix follow

Epic fail

Ja viem, že hoci sa vám pri slove blaf skrúcajú útroby, v kútiku dušičiek čakáte, koho vysmejeme najbližšie, všakže? Dnes to bude, takpovediac pekelná klasika. Amaterizmus, lacnota a absolútna absencia kreativity v štýle "čobystechcelizatieprachy?". Nechýba ani jeden pekelný atribút- kuracie prsia, vysmážanie, obloha, ani výron kreativity zhmotnený v cesnakové cestíčko. Dúfam, že aspoň tá kaša nebola z prášku, ak bola súčasť meníčka.
Miesto fotenia: Brno, takže my sme v bezpečí ;-)

Vieš, čo chlasceš? II.

Dnešný diel poradne pre alkoholikov venujeme vínu. Konkrétne tichému. To je také, čo nemá bublinky. Základné delenie je podľa farby na červené, biele a ružové, potom podľa obsahu cukru na suché, polosuché, polosladké a sladké. Ďalej tu máme prívlastky a odrody, ale okolo toho je taká veda, že vás tým radšej  nebudem zaťažovať, lebo pri bežnej chlastačke to až taká podstatná informácia nie je. Či sa opijete z neskorého zberu alebo cuvée, je v zásade jedno. Predstavíme si teda iba niektoré najbežnejšie a trochu si posvietime aj na ich kvalitu, aby sme rozoznali šmejd od šmaku. (teraz sa mi nesmejte, lebo niekto to nevie spoznať vôbec)

Američania sú divní

Všeobecne známa vec, že. A okrem toho sú ešte aj sprostí, lebo žerú priemyselne vyrábané potraviny, namiesto toho, aby varili. Toto vás ale dostane do kolien. Ja sa šúľam ešte teraz.

http://www.thedailymeal.com/strangest-packaged-foods-all-time-slideshow?utm_source=huffington%2Bpost&utm_medium=partner&utm_campaign=strangest%2Bpackaged%2Bfoods

toto je odkaz na najdivnejšie balené jedlá všetkých čias. Pre tých, čo zle vidia, zľava: arašidové maslo v prášku (wtf?), kôprové nanuky, cheeseburger v plechovke, čokoládový nugát v plechovke, prasačie mozgy v mliečnej omáčke, sušené hovädzie (cikule?), slaninové mentolky, údený had, bravčové kožky do mikrovlnky, slaná limoška, sendvič v tube, celé pečené kura v konzerve (aj s vývarom!), žuvačka s príchuťou steaku, aligátorie mäso v konzerve, rastlinné sušené "mäso"

Tak naschvál, na čom z uvedeného by ste si pochutili? ;-)

Zimné kura

Ak mám teda pravdu povedať, už ma táto kosa pekne vytáča. Všetky nové svetre a čižmy už sú X- krát vyvenčené a ďalšie harampágy čakajú na oteplenie a veľkolepú premiéru. Ale musíme vydržať, lebo jar je ešte ďaleko a treba jesť to, čo je, lebo jednak to je pre telo prirodzené a druhak som to povedala, tak to platí.

Preto som sa rozhodla nedeľný obed venovať zimným chutiam v spojení s ľahkým kuracím mäsom.

Krstný otec J&T alebo Varovanie pre spotrebiteľov III.

Začala mi liezť na nervy jedna značka mäsových výrobkov. Totiž Kmotr. Aký príznačný názov! Pod lesklým povrchom, reprezentovaným slušnou rodinnou firmou sa totiž skrýva niečo také odporné, že normálny človek by sa posral už len z tej myšlienky. Kmotr síce predáva svoje výrobky ako tradičné, poctivé a ešte aj bio, ale stačí sa pozrieť na zloženie, a mozog sa začína odkrvovať. Toľko svinstva nie je hádam ani v párkoch Tesco value.



A že čo s tým má spoločné J&T? Kmotr mu sčasti partí. Z navonok serióznej značky sa ale vykľul oser na druhú a že vás neklamem, toť dôkazový materiál. (Ak by som sa dlhšie neozývala, pravdepodobne som niekde v blízkosti dna Dunaja, obutá v štýlových betónových lodičkách.)

Vieš, čo chlasceš?

Toto bude jeden z tých náučných článkov, ktoré vám možno na niečo budú, a možno aj nie. Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, čo obsahuje váš obľúbený chľast? Teraz sa nebudeme venovať, aké účinky má na telo a myseľ, prípadne ako ich minimalizovať/ maximalizovať. Pozrieme sa na zloženie a chuť.



Je to tak, aj alkoholické nápoje patria do sektora gastro, pretože ich primárna funkcia nie je znefunkčniť mozog a údy (i keď aj to), ale doplniť jedlo a poskytnúť chuťový zážitok. Začneme doslova zostra, liehovinami a destilátmi.

Varovanie pre spotrebiteľov II.

Nájdite na obrázku jednu znepokojujúcu vec.



Nič? Tak ešte raz:



furt ništ?

Ako sa papá v Kórei

Teplička nad Váhom síce nie je Hong Kong, ani Kórea, ale aj tam žijú a pracujú šikmáči. Mala som tú česť stráviť veľmi príjemný deň vo fabrike KIA, a čerešničkou na torte bola práve kórejská kantína.
Nafasovali sme stravenky, postavili sa do radu, vzali tácky, kovové paličky a tety nám popodávali kopu malých mištičiek s obedom. Samozrejme, pre grambľavú slovač sú k dispozícii príbory.

Toto bolo na obed v piatok:



Je fascinujúce, že v obyčajnej robošskej vývarovni dostanete lepšie ázijské jedlo, ako v originál ázijskej reštike.

Bola som na Danubius Gastro

Veľtrh so žrádlom, to je slovné spojenie, na ktoré počúvam. Takže keď sa ma moja ctená kolegyňa opýtala, či idem, bolo to jasné. Lenže.
Keby som bola gastroprofík, alebo aspoň gastroprofák, čo učí na nejakej škole, tak poviem že to bolo wow. Ale pre normálneho konzumenta, veru, nič moc. Radšej si počkám na Bratislava food fest. Ale zase si nemyslite, že Danubius gastro bola strata času.

Celé horné poschodie patrilo cestovaniu, stredným školám, wellnesu a poľovníkom. Nevravím, že ma to nebavilo (vyhrala som skipas :-) dokonca aj sovu som si mohla podržať, ale predsa len, toto sem nepatrí, predstierajme, že nás baví viac žrádlo.

Jedna vec sa mi na tomto veľtrhu nepáčila, a síce konveniencie. Prezentovali sa tu polotovary, a určené neboli grambľavým gazdinkám v časovej tiesni, ale profesionálnym kuchárom, ktorí by mali mať prípravu žrádla proste v merku. Tí čo pochopili, že polotovary do kuchyne nepatria, nevaria pre tých, ktorí do reštaurácie prišli iba zahnať hlad.

Čo mi ale spravilo radosť, boli ochutnávky vína. Nafasovali sme poháriky s logom "vína z Moravy, vína z Čech", lebo boli bez zálohy a vybrali sa opačovať. Musím uznať, že až keď ochutnáte viac vzoriek z rôznych druhov vín, uvedomíte si, ako diametrálne odlišne chutia. Normálny konzument rozoznáva biele, červené a ružové, prípadne má jeden obľúbený druh, ale aj tak, vína mu chutia tak nejak rovnako. Ale toto je niečo iné. Možno nerozoznáte všetky tie fajnové nuansy chutí a vôní, ale uvedomíte si, o čom to je.
A napokon, aj ja som sa zamilovala do pálavy, ktorá je momentálne strašne IN, podobne, ako svojho času chardonnay. Ako mi vysvetlil jeden vinár, pálava je voňavá a dokáže sa tváriť, že je sladká. Lenže ona nie je. Ale dá sa vyrobiť aj sladšia verzia, a preto sa dobre predáva. Pálava chutila úžasne, rovnako ako pinot gris, rýnsky rizling neskorý zber, a ešte nejaké, ktoré si už nepamätám, lebo som sa veľmi nenajedla a vína bolo požehnane.

Najväčší biznis som urobila v stánku Syrexu Zázrivá, kde som si kúplia ovčiu bryndzu, maslo a ovčí jogurt. Jogurt som ešte neotvorila, potom podám report, či to vôbec stálo za tých nekresťanských 1,50. Bryndza bola veľmi hrudkovitá, až tvarohová, ale bola asi príliš čerstvá, lebo chutí "surovo" a ja som zvyknutá na odležanú a smradľavejšiu (v dobrom). Maslo predávali v polkilových sáčkoch, ale keď som povedala tete, že či nemajú aj 250g balenie, bez slova chmatla jeden z tých polkilových balíkov a polovičku mi z neho ufikla. Mali aj ovčí syr a korbáčiky, ale to už som jedla. Radšej som si vzala za hrsť vzoriek korbáčov k vínu.


Stánok Syrex Zázrivá

Inak mali na veľtrhu na predaj veci, o akých sa smrteľníkovi ani nesníva- sušené ovčie mäso, jelenie klobásy, syry všetkých možných aj nemožných druhov, pomôcky do kuchyne a všetko okolo toho. Nič z toho som si nekúpila, lebo som nevedela, čo mám od toho čakať...keby mali vzorky, asi nedbám. Ale kúpiť si kilo klobás z jeleňa, a doma zistím, že sú fuj? To nechcem riskovať.

A na dôvažok mix fotiek z carvingu, zeleniny a súťaže sôch z cukru.


Kvet z karamelu



Nič, len čokoláda a džem.





Carving


Toto je tiež vyrezané- mrkva a biela redkvička


Tiež carving


Tieto karfioly sú nádherné! Škoda jesť!


šunčičky! Ale kde ich zoženiem?




Zľava: zimná tekvica, hokkaidó a tie čo vyzerajú ak hrušky sú maslové tekvice

Hodnotenie? Ak to bude aj nabudúce zadarmo, idem. Inak nie.

Vichyssoise

Ako je možné, že som nevedela o tejto polievke???? Respektíve počula som o nej, ale ešte som ju nevarila. Prečo? Je taká primitívna, že ju zvládne pripraviť aj cvičená gorila a pritom chutí luxusne. Vichyssoise je dôkaz, že za málo peňazí sa dá navariť veľa muziky. Nemusí byť vždy kaviár.
Vichyssoise je ale len taká dobrá, aké dobré suroviny použijete. Žiadny bujón, žiadna vegeta, iba pór a zemiaky.



Potrebujeme na 3-4 porcie
4 malé zemiaky
1 pór
vodu podľa potreby, cca 1 liter
soľ, korenie
maslo

Najprv si očistíme pór a zemiaky. Pór začneme krájať od koreňov a pokračujeme, až kým kolieska nie sú celé zelené. Zelenú časť si odložíme. Zemiaky si nakrájame na menšie kocky. Z masla si odkrojíme 1 cm hrubý pásik a necháme v hrnci rozpustiť, nasypeme pór a na miernom ohni opekáme, miešajúc. Pór by nemal zhnednúť, stačí ho len zvoľna osmažiť a rozpadnúť sa na slíže, bude to trvať asi dve minútky. Potom pridáme zemiaky, decentne osolíme a zalejeme vodou tak, aby bolo všetko ponorené. Varíme, pokiaľ nie sú zemiaky mäkké. Okoreníme mletým korením a rozmixujeme- je jedno, či v mixéri, alebo použijeme mixér tyčový. Ak by sa nám podarilo urobiť polievku hustú ako omáčka, dolejeme vriacu vodu z kanvice a premixujeme opäť. Môžeme ozdobiť zelenou časťou póru. Hotovo.

Nepripadá vám to totálne blbovzdorné? Ja som túto polievku jedla na večeru s krutónmi a bola to bašta.

Šalát na večeru

Ak bolo jedno z vašich novoročných predsavzatí aj to, že konečne schudnete, dobré pre vás. Ja budem šťastná, ak sa mi podarí aspoň trochu zredukovať tú pneumatiku, kvôli ktorej nezapnem svoje (jediné) rifle. Moja stratégia: žiadne smažené blbosti, čo najmenej sladkostí (1 miňonka denne je OK, pre mňa), zdravé raňajky a na večeru už iba šalát.

Pravidlá večerného diétneho šalátu sú jednoduché. Musí obsahovať zeleninu, bielkovinovú a sacharidovú zložku. Zelenina dodá objem, aby si žalúdok myslel, že sme sa veľa veľa nažrali. Bielkoviny zaistia pocit sýtosti v čase medzi večerou a ľahnutím do postele. Ísť spať s revúcim žalúdkom nie je ani zdravé, ani nijak zvlášť príjemné. Keby sme sa spoľahli iba na zeleninu, dlho s tým nevydržíme a o desiatej sa uchýlime k tomu najkalorickejšiemu, čo v chladničke nájdeme. Sacharidy telo potrebuje, hoci na večer ich stačí máličko a navyše by mali byť komplexné (to sú tie, čo nechutia sladko). Sacharidy reprezentujú také fasa šalátové ingrediencie, ako sú napr. krutóny, kukurica, hrášok alebo ovocie, rajčiny či toast, ktorý si môžeme pochrumkávať popri šaláte. Bielkoviny obsahujú zase také šmaky, ako mäso (radšej chudé- kuracie, hovädzie), syr (cottage, parmezán, modrý), šunka alebo vajíčka.

Dôležitou súčasťou šalátu je dressing, už sme si o tom písali, ale stále platí, že práve na ňom niekedy stojí chuť celého jedla. Je jedno, či ideme na odľahčenom režime, alebo nie, kupovaným zálievkam sa vyhýbame, lebo je to samý škrob a Ečka, a vôbec, sú fuj a preto si robíme vlastné. Olivový olej, soľ, korenie a trocha limetkovej šťavy je základ, na ktorom môžeme stavať a pridávať všetko, čo sa nám páči.

Ale dnes vás nebudem zaťažovať teóriami, dáme si hneď nejaký príklad, nie?

Šalát s kuracími pečienkami



na dve porcie
250 g kuracích pečienok
1/2 hlávky hlávkového šalátu
môžeme pridať horké listy- čakanku, friseé a tak
200 g čerstvého alebo mrazeného zeleného hrášku
olivový olej
soľ, korenie
vínny ocot
cukor 1pl

Najprv si sparíme hrášok- stačí zaliať horúcou vodou z kanvice, 1 minútu nechať stáť a potom vodu zliať, aby ostal teplý. Medzitým si naaranžujeme šalát a očistíme pečienky. Tie pokrájame na menšie kúsky, také na jeden krát do huby. Rozohrejeme si panvicu a na ňu dáme olivový olej, na ktorom opečieme pečienky. Tu vás musím varovať, aké sú kuracie pečienky pľuhy. Treba ich totiž osmážať ako steak. Ak sú ešte aj pokrájané, stačí ich iba po všetkých stranách opiecť a je to, dusiť to netreba. Dajte si preto pozor- panvica musí byť dostatočne veľká, aby mala každá pečienka svoje miesto. Inak urobíte magľajs. Sprudka ich preto opečte, po jednej poobracajte (nie je to zase také strašné, ako to znie, iba vás chcem vystríhať pred skupinovým vrhnutím hromádky pečienok na panvicu) a odložte bokom. Takto ostanú vnútri trochu ružové a  hodvábne jemné. Kto má rád tvrdé pečienky, nech si dusí.
Na panvici nám teraz ostal hodnotný výpek z pečienok. Ten nevyhodíme, ale použijeme na teplý dressing. Stiahneme plameň na najmenší a do výpeku nasypeme cukor. Ten necháme rozpustiť, ale nenecháme mu priestor na skaramelizovanie a rýchlo ho zalejeme vodou, stačí pokryť dno panvice, aj tak sa časť odparí. Dochutíme vínnym octom (ja používam aj malt vinegar), posolíme, pokoreníme, opáčime. Ak je to málo slané/kyslé,sladké- pridáme príslušné dochucovadlo.
Na tanier naložíme listy, na vrch nakladieme pečienky a nasypeme hrášok. Zalejeme dressingom. Hotovo.

Nabudúce vám ukážem môj najobľúbenejší šalát. Stay tuned, na bloggerovi aj twitteri. 

Tisíc a jedna bylinka (3.)

Dobrý večer, milí diváci. Po dlhšej, sviatkami a inými stupídnymi dôvodmi spôsobenej pauze sa vaši hrdinovia vracajú na obrazovky monitorov krajší, ako kedykoľvek predtým. V dnešnej časti našej nekonečnej série budú účinkovať sušené a čerstvé bylinky. Vysvetlíme si, že u niektorých je to v podstate jedno, u iných sušenie spôsobí úplne odlišné vlastnosti, ako mali za čerstva.
Sú totiž jedlá, v ktorých je hlavným účinkujúcim jedna bylinka, prípadne dve- tri. Sú ale aj také, čo ich kombinujú omnoho viac- napríklad karí korenie, garam masala, korenie piatich vôní- a to som spomenula iba tie najznámejšie. Preto na one herb show používame čerstvé, na zložité zmesi sušené bylinky. V tom druhom prípade preto, lebo niektoré z korení, aby sa vôbec korením stali, musia byť usušené. Ak teda chceme namiešať zmes, musia byť všetky ingrediencie suché. Dúfam. že som to aspoň trocha vysvetlila. Poďme na konkrétne príklady



1. Petržlenová vňať. Za čerstva sa tvári ako zelenina, ale sušená už sa správa ako korenie. Na petržlene si môžeme pekne ilustrovať, ako sa mení správanie onej rastliny pri sušení.
Kým čerstvého petržlenu môžeme vziať peknú hrsť, sušeného stačí troška. Čerstvá vňať obsahuje pomerne veľké množstvo vody. Listy sú chrumkavé a príjemne voňajú. Je to super, ak pripravujeme napr. dressing na šalát, alebo omáčku, kde sa hodí niečo zelené. Okrem chuťových vlastností totiž oplýva petržlen aj vlastnosťami estetickými. Ja používam čerstvý petržlen najčastejšie do polievky, na ryby, do šalátu, alebo aj len tak, na chlebíčky ako ozdobu. V polievke ho samozrejme netreba vyvariť na vecheť, t.j. dohneda, ale nechať pekne zelený. Ale inak ho môžeme použiť všade, kde používame mix čerstvých byliniek- bouquet garni, bylinkové maslo, na posypanie zemiakov, do zemiakovej kaše, ryže, do omáčky a podobne.
Sušená petržlenová vňať je super na rôzne marinády a bylinkové soli. V žiadnom prípade neslúži na dekorovanie okrajov taniera, ako to robia v béčkových reštikách. Sypte ho všade tam, kde by ste inak použili vegetu. Upozorňujem, že ho treba dávkovať opatrnejšie, sušený petržlen sa správa tak trochu ako čaj- doslova ho v jedle vylúhujete, preto je chuť trocha silnejšia.



2. Rozmarín. Za čerstva vyzerá a chutí ako čečina z vianočného stromčeka. Rozmarín je na prvý očuch veľmi aromatický vďaka obsahu éterických olejov a už to napovedá, že ho bude stačiť málo. Za čerstva aj za sušena má veľmi intenzívnu vôňu aj chuť, preto pozor naň. Osobne odporúčam čerstvý rozmarín, alebo zmrazený, lebo vysušením strašne tvrdne a niekedy ostáva medzi zubami. Sušený rozmarín nepoužívam rada, a keď už, musím si ho rozmažiarikovať na prach. Rozmarín sa hodí na mäso aj ryby, bravčovinu, hovädzinu, aj jahňacinu. Skvelé je aj rozmarínové kura. Ale ako vravím, toto je skôr pre pokročilejších, lebo nesprávna dávka rozmarínu môže jedlo aj pokaziť a dodať mu horkú chuť. Ale nechcem vás strašiť, to nie- iba varujem pred nadmernou konzumáciou. Skvele sa dopĺňa s tymiánom, a ak budete hľadať nejaké francúzske recepty, pravdepodobne naň často narazíte. V našej kuchyni sa veľmi nepoužíva, preto neskúseným odporúčam začať s pečeným mäsom.



3. Koriandrová vňať a koriandrové semienka. Sú vlastne dve rozdielne veci, ale vňať sa používa vždy čerstvá a semiačka sušené, a oboje sa predáva pod jednotným názvom koriander. Preto si myslím, že je dôležité navždy odstrániť znamienko rovnosti medzi týmito diametrálne odlišnými vecami.
Koriander je korením mexickej kuchyne, vňať koriandru nájdete takmer všade, od polievok cez chili až po guacamole. Používa sa aj len tak na ozdobu, ale najmä vďaka čerstvosti sa hodí do rýchlo pripravovaných a studených pokrmov.
Sušené koriandrové semienka majú podobnú, akoby citrónovú vôňu, ale majú už inú textúru. Najprv ich treba pomačkať v mažiari. Sušené korenie má tú výhodu, že sa dá pražiť, či už nasucho či na tuku, čím sa z neho uvoľnia arómy a chute sa spoja- to sa hodí, ak pripravujete korenisté, aromatické jedlo východnej kuchyne, kde je potrebné, aby chute a vône korenia navzájom ladili v jednej zmesi.

Nekupujte tieto "potraviny"

Slovenským a českým internetom sa prehnal článok z finexpert.cz s tabuľkou výrobkov, ktoré neprešli kontrolou štátnej potravinárskej a poľnohospodárskej inšpekcie. Prítomnosť niektorých výrobkov som čakala, iné ma dosť vydesili. Okrem toho ma vytáča jeden zásadný fakt, že zase to robia česi a nie my, pritom po regáloch našich obchodov sa váľajú prinajmenšom rovnaké, ak nie horšie sračky a medzi nevyhovujúce výrobky patria aj mnohé slovenské, ktoré sa s úspechom predávajú aj v českých reťazcoch.

Pozrieme sa teda, v čom našich českých bratov výrobcovia osierali, a oni im to ešte radi baštili.

Napríklad slovenská tatranská bryndza na svojom obale klame o množstve tuku. Hotová katastrofa, poviete si, no v skutočnosti sa nič hrozné nestalo. Je normálne, že bryndza je niekedy tučnejšia, inokedy menej, závisí to od kvality mlieka, z ktorého je vyrobená a podľa tabuľky SZPI nie je rozdiel v obsahu tuku taký  zásadný, ako to na prvý pohľad vyzerá.
Smotana na šľahanie už ale odrbáva statočne, namiesto 31% tuku obsahuje iba 16%, takže každý pokus o vyšľahanie nebude odmenený kopčekom nadýchanej hmoty, ale akurát pocitom frustrácie. Fajn, popojedem.

Salámy a párky môžem pokojne vo vlastnom hodnotení preskočiť, lebo ich jednoducho nekupujem. Radšej mám sušenú šunku (hej, je drahšia, ale tiež to nežeriem každý deň) a klobásy od známeho, a tam sa nemusím obávať nejakého hnusného lacného separátu.

Čo sa týka rýb, je to už takmer samozrejmosť, že obsahujú vodu, ktorá ich predražuje. Dovoľte mi tento stav objasniť. Keď sa ryby prepravujú na veľké vzdialenosti, mrazia sa, lebo sa môžu skladovať dlhšie a predávať lacnejšie. Kvôli tomu sa ryby glazujú, teda sú pokryté vrstvičkou ľadu, ktorá ich chráni pred poškodením. Na druhej strane, glazúra má tvoriť tak 5% hmotnosti celého balíka. Ak je to viac, kupujeme akurát drahú vodu. K rybím prstom sa ani nejdem vyjadrovať, lebo to je oser na druhú, ktorého ani obsah omega-3 nevytrhne z biedy, do ktorej ich dostáva obsah cholesterolu v smaženej strúhanke.

Čo ma ale dostalo do kolien, je dlhočizný zoznam medov. Najlepší med je od včelára, to je hádam jasné ako facka. No ale aj tak ma desí, že med, ktorý sa predáva u nás a v Česku, má takú úbohú kvalitu. Nekvalitný je preto, lebo ho výrobcovia riedia, obsahuje potom menej vitamínov a dokonca sa môže pokaziť(kvalitný med sa nepokazí).

Ovocné džemy mi nechutia, či už kupované alebo domáce, takže ignorácia. Kečupy detto.

Čo ešte stojí za zmienku, je riedené víno, whisky, ktorá nie je whisky a píniové orechy.
Takzvaný syndróm horkej chuti nie je spôsobený ničím iným, než neprítomnosťou pravých píniových orieškov. Totiž, píniové orechy nie sú v pravom zmysle orechy, ale borovicové (píniové) semiačka, ktoré sa normálne vytriasajú zo šišky. Taká píniová šiška vyzerá ako normálna borovicová šiška, akurát vyzerá obludnejšie, má cca 10-15 cm. V jednej šiške je malé množstvo semien, ku ktorým sa ešte treba dobyť cez tvrdú škrupinu, a v nej sa zase nachádza jadierko o dve tretiny menšie, ako celá škrupina. Netreba sa preto diviť, že sú také drahé a že ich výrobcovia nahradzujú nepravými píniovými orieškami, ktoré majú horkú chuť. Fake pínie (je to vlastne iba iná odroda toho istého druhu) vyzerajú rovnako, ale pravé píniové oriešky to nie sú. A ešte sú aj hnusné.

Chcela by som vám dať odporúčanie, aby ste sa teda výrobkom vyhli a nakupovali viac surovín. Ale chuť ma prešla v petržalskom Tescu, kde som si chcela nakúpiť nejaké veci na šalát. A ajhľa- rukola napoly zhnitá (do dátumu spotreby ďaleko), avokádo, ktoré by som nedala ani prascom, jarné cibuľky domlátené a polámané...radosť nakupovať. Ešteže nemrzne a dá sa ešte nakupovať na trhu, tam má ešte človek akú-takú záruku.

Tortičkové panoptikum

Bola som v robote sprdnutá, že to tu stagnuje. No, je to tak, že čím viac toho človek naklepe pracovne, tým horšie sa mu píše pre radosť. Ale ja sa viem skvele prekonávať, a hlavne, ak človeku už žlč kypí aj ušami, je čas uľaviť mozgu a dať si riadny hejt.

Dnes teda potečie trocha krvi. Budeme kopať do nevinných.


A vlastne, prečo nevinných? Niekto, kto spácha podobnú ohavnosť, by mal byť priviazaný na koleso a marcipánovým penisom ušteklený k smrti. Nevidím dôvod, prečo by som mala byť milá na niekoho, kto sa verejne chváli vlastnou neschopnosťou a ešte ju prezentuje ako nevšedný talent.
Toto je napríklad strašný hit, alias mužožena, alebo ženomuž, vyberte si. Neviem, ktorá chorá myseľ vyplodila niečo takéto a ani to vedieť nechcem. A už vôbec nechcem vedieť, kto by niečo takéto chcel dostať na sviatok. Niekto s nevyhranenou sexuálnou orientáciou? Každopádne, latentných homosexuálov je u nás asi dosť, lebo je toho plný mimibazár, niektoré sú relatívne vymakané, z iných smrdí amatérčina na sto honov.



a toto je asi pre nejakého romantického metroša, čo rád chodí do solárka v gaťkách


Ak nemáme zvláštne potreby, ale máme chuť na naozajstného muža, upečieme torzo v plaveckom trikote, vyvaleným pivným pupkom a celý život neoholenými pazuchami a podvozkom, zato s žaludočným piercingom.


Food art na úrovni, to vám teda poviem. Samozrejme, ani jednému nechýba zmysel pre detail, anatomická presnosť, decentný humor a vyberaný vkus. Na druhej strane, niektoré sú také decentné, až im chýba základná myšlienka. Napadlo by vás, že toto sú prsia?


Niektoré zase až príliš explicitne vyjadrujú zámer autora.


Ale dosť bolo erotiky, napravíme si chuť. Zaujímalo by ma, ktože robí také pevné hovienka? Inak tá mucha sa ni páči. Bez irónie.


Ako oznámiť, že už kakáme na nočníku? No predsa príslušnou tortou. Do osratého, roky neumývaného nočníka je predsa radosť zahryznúť. (inak, OT: vysvetlí mi niekto, prečo matky používajú prvú osobu množného čísla, keď hovoria o svojom dieťati?)


Hej, ešte stále sa tu bavíme o JEDLE!

Nezabudnite byť rafinovaní a učiť svoje deti sa slušne správať. Naznačte im to niečím sladkým.


Drogy sú zlé, ale nie až tak, aby sme vlastnému manželovi nedopriali riadny špek v nadživotnej veľkosti. Deti si rýchlo zvyknú, že doma sa hulí.


A blížime sa ku koncu. Chcelo by to niečo aspoň trocha vkusné, však?


Tak dobre, až teraz.


Ak má byť torta vtipná a upečená na mieru obdarovanému, dá sa to aj v medziach vkusu a slušnosti. Navyše to vypovedá omnoho viac o tom, ako dobre dotyčného poznáte.


Prevzaté z: http://www.aldoska.estranky.cz/fotoalbum/-moje--peceni-/marcipan/kaktusek-z-marcipanu.html

aj muž sa dá upiecť tak, aby polovica ľudí v miestnosti neomdlela od hrôzy

http://www.aldoska.estranky.cz/fotoalbum/-moje--peceni-/dorty/dort-smoking-pro-syna-me-kamaradky-pavly.html

A dokonca ešte stále sú v móde torty, ktoré sa nesnažia byť nasilu vtipné, a ešte aj vyzerajú dobre.


http://www.aldoska.estranky.cz/fotoalbum/-moje--peceni-/dorty/svatebni-dekovaci-pro-katku-od-kamaradky-liby.html

Fotky, čo sa nezmestili....

Poôvodne som chcela urobiť post s dôkazovým materiálom, čo sa u nás jedlo na Vianoce- pstruh, zemiaková kaša, rezne a Buche de noel....ale ja nemám komu čo dokazovať. Podstatné je, že sviatky prebehli v pokoji a že som bola mimoriadne spokojná s darčekom.
Ale keďže všetci majú tendenciu bilancovať, tak to spravíme aj my, aj keď trocha netradične- pozrieme si fotky, čo sa nedostali do článkov.


domáce hamburgery a tymiánové zemiaky. Recept bude, neviem kedy, ale fotka sa nevydarila :-(


BAF! Morské potvory, nelúpané.


Sekt s kúskami zlata. Veľmi efektné, treba povedať.


Upečená tekvica, pohľad zhora.


A na záver príprava steaku.

Sľubujem, že v novom roku budem viac fotiť.
ha ha ha.

PF 2012 :)

Kuchynské zlozvyky

K napísaniu tohto článku ma inšpirovala Bellatrix, ale keďže nepíšem o kozmetike, napíšem o varení. Lebo v kuchyni všetci (vrátane mňa) robíme sprostosti a potom sa môžeme akurát tak čudovať, že sa niečo pohnojilo. Snažím sa dávať pozor, ale často v rámci šetrenia (nielen času) sa uchýlim k nejakej skratke a už je zle. Čo sú najčastejšie chyby?

1. Rozvarenie cestovín- aj mne sa to stáva, hlavne v časoch, keď popri ich varení ešte krájam cibuľu, telefonujem, píšem na facebook, fotím, prípadne všetko dokopy. Moje cestoviny sa vtedy vyznačujú konzistenčnou diverzitou a vysokou priľnavosťou o dno hrnca. Keď sa to stane doma, viem, že je to moja chyba. Ak by som toto dostala v reštike, hodím to niekomu o hlavu.

2. Zlý stupeň osmaženia cibule- Na guláš treba dohneda, na cibulačku do zlata, na svetlú zápražku len do sklovita atď. Ale niekedy je výsledok taký, že cibuľa má priškvrčané okraje a pritom až chrúme, čo je taká surová. Nie vždy je človek trpezlivý, ale cibuľa je sviňa a treba ma ňu dať pozor, inak pokazí celý výsledok.

3. Neváženie- Teraz mám na mysli absenciu meradla hmotnosti, nie úctu k surovine, hoci tá niektorým ľuďom chýba ako soľ. Ja váhu ani nemám, lebo to považujem za zbytočné. Aj z tohto dôvodu nepečiem. A keď už, meriam buď na hrnčeky, alebo sa riadim konzistenciou cesta. Áno, je to zlozvyk, lebo kopa receptov (najmä na koláče) stojí na presných váhach. Tieto recepty ja ignorujem. Ale ak si pri pečení nedávate pozor na množstvá, vypomstí sa vám to.

4. Bujón- Ach, to je skratka, ktorú používame mnohí, priznajme sa. Lebo je jednoduchšie rozbaliť kocku, ako niekoľko hodín variť vývar. Ak varím pre hostí, dám si na tom záležať. Inokedy mávam na saláme. Stačí si dať pozor na kvalitu bujónu a nepreháňať to s ním, všetkého veľa škodí.

5. Neochutnávanie-Neviem, či by to nemal byť bod 1, ale ja ho poznám iba z počutia, takže sa ma to priamo netýka. Ale kopec ľudí, ba dokonca kuchárov na to prdí a potom to v našich reštikách vyzerá tak, že si napr. objednáte rizoto a príde slané jak jedno hovado (true story). Preto skôr, ako niekomu niečo naservírujete, ochutnajte to. Dúfam, že nemusím vysvetľovať, že prečo...

6. Nedostatočná pozornosť- súvisí s bodmi 1 a 2, ak na niečo nedávate pozor, nedopadne to dobre. Hej, sú recepty v štýle hoď do trúby a čakaj, ale niektorým jedlám musíte venovať 100 percent vašej pozornosti a musíte im byť verní až po tanier. Napríklad také risotto, keď zanedbávate, uvaríte kašu.

7. Náhrady- Neznášam ofajčievanie pôvodných receptov, oveľa viac sa mi pozdáva priznanie náhrady, kedy nejakú exotickú surovinu nahradíme našou, ale zároveň sa netvárime, že je to originál. Hovorím hlavne o "čínach", kedy má veľa gazdiniek pocit, že dostatočné množstvo sójovky od Vitany vytvorí dokonalú ilúziu čínskej kuchyne. Ja tiež nahradzujem- domáce lístkové cesto kupovaným, tučnú šľahačku smotanou na varenie a podobne. Čo sa mi ale nezdá ako nejaká katastrofa.

Už mi nič nenapadá, vy sa pochváľte, čo sa vám vďaka zlozvykom nepodarilo, nech v tom nie som sama ;-)

Chcem, chcem, chcem!

Roním sliny nad touto knižkou. Je to český preklad, takže je tu nádej, že to bude čitateľné, nie ako tuto nedávno jeho kolegyňa Nigella.



Bola by to škoda, lebo Jamieho mám rada a nemám doma ani jednu jeho knižku (no a čo, kameňujte ma) a ukážky z knihy vyzerajú vjééélice fajnéé. Novoročné predsavzatie: zohnať!!!!



P.S: v stredu mám meniny, keby niečo ;-)

Anglické Vianoce (ozajstná recenzia)

Ako som sa na Vianoce s Nigellou tešila, o to väčšie bolo moje sklamanie. Prvé dni to bolo strašné, už som si myslela, že neverím nikomu a ničomu. Človek sa už fakt bojí kúpiť si slovenský preklad, lebo za prívetivou pevnou väzbou môže číhať naozaj kadečo. Zdesenie z ohavného prekladu Vianoc s Nigellou ale napokon pominulo a teda mi nič nebráni napísať serióznu recenziu tejto kuchárskej knižky. Tadá!





Pri prvom prelistovaní človek zistí, že toto sú trocha (úplne) iné Vianoce, aké oslavujeme my. Toto je výlet na britské ostrovy, kde pred sviatkami vrcholí obdobie večierkov a oným vyvrcholením je štedrý deň, reprezentovaný pečeným moriakom a rok starým pudingom, ktorý vlastne nie je ani puding. Nič pre xenofóbnych ľudí skrátka. Treba ale povedať, že pre Angličana je morka a chlebová (br!) omáčka rovnako samozrejmá, ako pre nás kapria podkova a kapustnica.
Na čo je našincovi taká znôška receptov dobrá? Tety prekladateľky si asi pomysleli, že kto už by takú chujovinu čítal a preto to takto nechutne odflákli. Ja si ale myslím, že sa tu nachádza kompletný návod na obhospodárenie akejkoľvek vianočnej, aj nevianočnej párty či oslavy. Nemusíte ponúkať iba chlebíčky a chipsy, jeden špeciálny drink či exotická chuťovka pozdvihne vašu žúrku na úplne iný level. Nenarobíte sa ako černoch, zato hostí nadchnete, lebo oni si budú myslieť, že ste vyvárali celý deň. A vy sa usmievate popod fúzy.





Začíname hneď zostra, alkoholickými aj nealko miešanými nápojmi. Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že pokiaľ nemáte v partii ortodoxného borovičkára (vodkára, ferneťáka, doplňte sami), hostia zakotvia pri jednom drinku (viď post o štvorlitrovom mojite). Tak vám stačí víno (predpokladám, že viete, čo vaši známi pijú), jeden drink v džbáne a prípadne jeden iný druh chlastu. Všetci budú spokojní. U mňa vyhráva nápad miešať drinky so sektom, ako na strane 18. 
Ďalej tu máme chuťovky, čo bolo mne osobne veľkou inšpiráciou, lebo vrcholom mojich chuťoviek vždy bývalo guacamole a tyčinky z lístkového cesta. Závitky z parmskej šunky a kokteilové párky zo strany 33 sú už na zozname.
Nasledujú zaujímavé nápady na sviatočné jedlá a prílohy, ktoré často rátajú s počtom konzumentov ako v  menšom detskom tábore, ale to sa tiež môže hodiť, nie každý má malú rodinu. Ja sa tiež občas musím pasovať s tým, ako nakŕmiť aj 20 ľudí, takže u mě dobrý. Totálne najvác je pre mňa návod na morku zo strany 125, ktorá sa najprv máča v slanom náleve a až potom sa pečie. Toto musím vyskúšať, aj keby čo. Možno by to fungovalo aj na kura....
Toto je čisto engliš sekcia, ktorá sa vám môže, aj nemusí páčiť. Je tu všetko- zelenina, zemiaky, mäso, omáčky (chlebová, bleee, ale aj tak mám sto chutí ju vyskúšať), plnky, šunky, bla bla...neviem, či má zmysel sa tu viac rozpisovať, prevažná časť receptov je našincovi neznáma. Osobne by som ešte vyzdvihla návody na čatní, ktoré milujem a kupujem ho u Marks and Spencer, ale už sa vidím, ako sa jedného dňa naseriem a urobím si ho doma.
Kapitola o zákuskoch sa mi páči, aj keď pečenie ma vonkoncom nebaví ani nijak nefascinuje. Úplne vážne. Voči zákuskom a sladkostiam všeobecne som dosť apatická, väčšina z nich mi nechutí, resp. chutia rovnako a ja nevidím zmysel v tom, prečo niekto na sviatky nachystá 10 druhov pečiva, keď všetky chutia rovnako (otrasne)? Preto kapitolu so sladkým nemôžem hodnotiť objektívne. 
Jediné, čo z tejto knihy určite nevyužijem, sú tipy na zmrazovanie. Tip na prípravu vopred je fajn, ak nechcete stráviť celú žúrku v kuchyni (jedine, že máte párty uprdele a naozaj tam nechcete byť). Ale načo by som mrazila povedzme zákusky? Proti domácim "polotovarom" nemám nič- do zásoby si robím hlavne gnocchi alebo slivkové gule- ale čo je veľa, to je veľa. Mrazené koláče-fuj. 


Záver? Vianociam s Nigellou udeľujem osem zaškrtených prekladateliek z desiatich, zrážky sú za pár divných nápadov a tipy na zmrazovanie. Zámer knižka splnila- pre angličana je veľmi praktická, pre slováka už menej, ale pre bádateľov, ako som ja, je to výzva.