streda 30. septembra 2009

Let´s bake PIZZA!!!


Od začiatku mi bolo jasné, že prvým receptom, ktorý dôstojne zaháji toto moje foodblogovanie nemôže byť nič iné, len domáca pizza!
Najskôr pár argumentov, prečo práve toto jedlo:

1. Pečie sa doma pod vašim dohľadom, teda ako k nej pristupujete, taký bude výsledok
2. Dáte si na ňu, čo len chcete. Pokojne aj nivu s mandarínkami
3. Náklady na výrobu jednej domácej pizze sú ažo 80% (!) nižšie, ako keby ste si ju kúpili v pizzérii
4. Chutí skvele. Nebudú vám veriť, že ste ju niekde nekúpili už upečenú!
5. príprava netrvá vôbec dlho a zvládne to každý tupec

Poďme teda na vec. Nachystáme si náčinie v tomto zložení: miska, varecha, doska na vaľkanie, valček na cesto, plech na pečenie v kombinácii s papierom- tiež na pečenie.
Suroviny v tomto pípade (na jednu pizzu) budú:
1 dl teplej vody
hladká múka
soľ
droždie
na oblohu je nevyhnutné použiť aspoň tieto dve základné veci:
konzerva paradajok 
oregano
strúhaný syr
ďalej podľa vlastného výberu. Neopovážte sa švindľovať s pretlakom, alebo (sodoma-gomora!) s kečupom! Nepodarí sa to. Jedna konzerva vydrží aj na dve, šetrnejším na tri pizze A nechoďte na to ani s korením na pizzu. Fakt nie.

Akciu zahájime vyliatím toho 1 dl teplej vody do misy. Do ruky si vezmeme varechu a pomocou nej zamiešame do vody droždie, stačí tak 1/4 tej kocky čo kúpite v obchode. Do toho primiešavame hladkú múku. Osolíme. Cesto začne hustnúť a my musíme miešať, čo nám varecha stačí, neskôr sa do toho vrhneme rukami, už niet inej cesty. Cestíčko by malo byť kompaktné, po chvíli sa prestane lepiť na ruky aj na steny misy- v tejto chvíli prikryjeme tanierom, fóliou, pokrievkou alebo niečím, čo nepustí veľa vzduchu a odložíme na teplé miesto. Mne sa osvedčilo ponoriť inkriminovanú misu do drezu napusteného horúcou vodou. Cestu dáme tak 10-15 minút, čakáme, kým ho nebude aspoň dvakrát viac, ako sme do drezu vložili. Tento čas nezabudneme zmysluplne využiť a môžeme si pozápasiť pri otváraní konzervy s paradajkami a roztlačiť ich na kašu, nastrúhať si syr, nakrájať olivy, šampiňóny, zeleninu, whatever...
Keď je cesto vykysnuté, vyberieme ho z misy na pomúčenú dosku a nemilosrdne premiesime. Také ho necháme ešte chvíľočku odpočinúť, kým si zapneme trúbu na to najmaximálnejšie maximum a nenájdeme oregano, prípadne nepošleme svoju ratolesť jedno kúpiť do obchodu..
Je čas na vyvaľkanie cesta do dvaru pizze. To ja samozrejme, neviem. Vždy mi z toho vyjde meňavkovitý tvar, ale to nie je podstatné- hlavné je zachovať zlaté pravidlo: tenký stred a hrubší okraj. Tenké okraje sa v rúre príiš vysušia a hrubý stred pokazí celý dojem. Na vyvaľkanicu hádžeme oblohu v tomto poradí: pyré z rajčín, oregano, syr, ostatné. 
Rúra by už mala byť správne rozhicovaná tak šup tam aj s pizzou. Stav upečenia odsladujeme podľa spodku, či je zlatistý, alebo nie. Okraje sa v rúre nedajú upiecť dozlata, je mi ľúto. Ale ak máte doma pec, v tom prípade by to mohlo fungovať. Časovo to vychádza tak na 7-10 minút. Prvých 5 sa na to nesmieme pozerať! Niežeby sa pizza hanbila, ale spľasla by. Kysnuté cesto je sviňa, čo si budeme oči šmirgľovať.
Tak to by bolo všetko. Už len dobrú chuť!

1 komentár:

  1. nesuhlasim s tym, aby na pizzu bolo nahadzane "whatever" - to je velky omyl slovenskych pizzerii a home-made pizzas o to viac. plus - ak syr, tak mozarela. nijaky eidam a neviem ake ine "tehly"

    OdpovedaťOdstrániť

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...