Anglické Vianoce (ozajstná recenzia)

Ako som sa na Vianoce s Nigellou tešila, o to väčšie bolo moje sklamanie. Prvé dni to bolo strašné, už som si myslela, že neverím nikomu a ničomu. Človek sa už fakt bojí kúpiť si slovenský preklad, lebo za prívetivou pevnou väzbou môže číhať naozaj kadečo. Zdesenie z ohavného prekladu Vianoc s Nigellou ale napokon pominulo a teda mi nič nebráni napísať serióznu recenziu tejto kuchárskej knižky. Tadá!





Pri prvom prelistovaní človek zistí, že toto sú trocha (úplne) iné Vianoce, aké oslavujeme my. Toto je výlet na britské ostrovy, kde pred sviatkami vrcholí obdobie večierkov a oným vyvrcholením je štedrý deň, reprezentovaný pečeným moriakom a rok starým pudingom, ktorý vlastne nie je ani puding. Nič pre xenofóbnych ľudí skrátka. Treba ale povedať, že pre Angličana je morka a chlebová (br!) omáčka rovnako samozrejmá, ako pre nás kapria podkova a kapustnica.
Na čo je našincovi taká znôška receptov dobrá? Tety prekladateľky si asi pomysleli, že kto už by takú chujovinu čítal a preto to takto nechutne odflákli. Ja si ale myslím, že sa tu nachádza kompletný návod na obhospodárenie akejkoľvek vianočnej, aj nevianočnej párty či oslavy. Nemusíte ponúkať iba chlebíčky a chipsy, jeden špeciálny drink či exotická chuťovka pozdvihne vašu žúrku na úplne iný level. Nenarobíte sa ako černoch, zato hostí nadchnete, lebo oni si budú myslieť, že ste vyvárali celý deň. A vy sa usmievate popod fúzy.





Začíname hneď zostra, alkoholickými aj nealko miešanými nápojmi. Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že pokiaľ nemáte v partii ortodoxného borovičkára (vodkára, ferneťáka, doplňte sami), hostia zakotvia pri jednom drinku (viď post o štvorlitrovom mojite). Tak vám stačí víno (predpokladám, že viete, čo vaši známi pijú), jeden drink v džbáne a prípadne jeden iný druh chlastu. Všetci budú spokojní. U mňa vyhráva nápad miešať drinky so sektom, ako na strane 18. 
Ďalej tu máme chuťovky, čo bolo mne osobne veľkou inšpiráciou, lebo vrcholom mojich chuťoviek vždy bývalo guacamole a tyčinky z lístkového cesta. Závitky z parmskej šunky a kokteilové párky zo strany 33 sú už na zozname.
Nasledujú zaujímavé nápady na sviatočné jedlá a prílohy, ktoré často rátajú s počtom konzumentov ako v  menšom detskom tábore, ale to sa tiež môže hodiť, nie každý má malú rodinu. Ja sa tiež občas musím pasovať s tým, ako nakŕmiť aj 20 ľudí, takže u mě dobrý. Totálne najvác je pre mňa návod na morku zo strany 125, ktorá sa najprv máča v slanom náleve a až potom sa pečie. Toto musím vyskúšať, aj keby čo. Možno by to fungovalo aj na kura....
Toto je čisto engliš sekcia, ktorá sa vám môže, aj nemusí páčiť. Je tu všetko- zelenina, zemiaky, mäso, omáčky (chlebová, bleee, ale aj tak mám sto chutí ju vyskúšať), plnky, šunky, bla bla...neviem, či má zmysel sa tu viac rozpisovať, prevažná časť receptov je našincovi neznáma. Osobne by som ešte vyzdvihla návody na čatní, ktoré milujem a kupujem ho u Marks and Spencer, ale už sa vidím, ako sa jedného dňa naseriem a urobím si ho doma.
Kapitola o zákuskoch sa mi páči, aj keď pečenie ma vonkoncom nebaví ani nijak nefascinuje. Úplne vážne. Voči zákuskom a sladkostiam všeobecne som dosť apatická, väčšina z nich mi nechutí, resp. chutia rovnako a ja nevidím zmysel v tom, prečo niekto na sviatky nachystá 10 druhov pečiva, keď všetky chutia rovnako (otrasne)? Preto kapitolu so sladkým nemôžem hodnotiť objektívne. 
Jediné, čo z tejto knihy určite nevyužijem, sú tipy na zmrazovanie. Tip na prípravu vopred je fajn, ak nechcete stráviť celú žúrku v kuchyni (jedine, že máte párty uprdele a naozaj tam nechcete byť). Ale načo by som mrazila povedzme zákusky? Proti domácim "polotovarom" nemám nič- do zásoby si robím hlavne gnocchi alebo slivkové gule- ale čo je veľa, to je veľa. Mrazené koláče-fuj. 


Záver? Vianociam s Nigellou udeľujem osem zaškrtených prekladateliek z desiatich, zrážky sú za pár divných nápadov a tipy na zmrazovanie. Zámer knižka splnila- pre angličana je veľmi praktická, pre slováka už menej, ale pre bádateľov, ako som ja, je to výzva. 

Slávme Vianoce, každý ako chce

Asi v každom ženskom magazíne či kuchárskej knihe každý rok nájdete návod, ako na nezblázniť z Vianoc, no aj tak nikdy nedodržíte ani jeden bod a na štedrý deň prežratá/ý padnete o deviatej dole hubou a premýšľate, čo všetko sa pohnojilo tento rok a že už to viac neurobíte. A o rok zase.



Ja si dovolím tráviť v práci celý deň, často aj v nedeľu, takže s časom musím narábať opatrne. Zvolila som preto metódu selekcie úkonov, na čo sa vykašľať a na čo radšej nie. Nazvime to vianočné minimum. Našou úlohou je dosiahnuť maximálny efekt s minimálnym úsilím a ja vám teraz poviem pár mojich tipov, ako si sviatky užiť. Bez stresu to nejde, to je jasné. Ale môžem mať aspoň dobrý pocit, že sa stresujem podstatnými vecami, a nie hovadinami.

1. Kúpte alebo nakreslite pohľadnice (prípadne vy alebo vaše deti spravte jednu a dajte ju okopírovať na pekný papier) a rozošlite. Je to oveľa milšie, ako vianočná sms. Keď už máte fakt nestíhačku, pošlite ich ako mms. (Ja to spravím takto, lebo v outú sú teraz zadarmo, muehehe :)
2. Vianočné pečivo kúpte a upečte len jeden koláč či tortu. Ja obvykle už v novembri napečiem haldy ovsených sušienok, ktoré v celých batohoch vláčim so sebou na párty a besiedky a vydržia až do Vianoc, pokiaľ sa nezožerú. Okrem toho sa dajú upiecť aj s bezlepkovou múkou a nazdobiť ako perníčky.
3. Kapor a šalát? U nás nehrozí. Na štedrý deň je u nás pstruh pečený v rúre a zemiaková kaša. V rúre sa dajú hromadne pripraviť aj rezne. Ja dávam ráno variť kapustnicu, prichystám na pekáč pstruhy a očistím zemiaky. Potom stačí do misiek rozmiestniť ovocie, oriešky, sviečky a vianočné pečivo, prestrieť preventívne stôl a mám deň voľna.
4. Prebohaživého, nevyzdobujte byt! Jedine, že tak zamestnáte decká nech sa vám nemotajú pri upratovaní alebo pečení. Úplne stačí pár sviečok, stromček a adventný veniec.
5. Keď už hovoríme o upratovaní, ak ste na to hádzali bobek celý rok, teraz už nezachránite nič. Ak vonku mrzne, okná už neumyjete, leštenie skla a poličiek len pridá na strese. Úplne stačí, ak pred Vianocami spravíte bežné upratovanie,zvláštnu pozornosť venovať miestam, kde sa môže potenciálne zdržiavať návšteva- obývačke, jedálni, kúpeľni a wc.
6. Ani za ten svet sa nenechajte prehovoriť na živý stromček, jedine že sa vyžívate v dennom vysávaní ihličia z koberca. Kúpte si umelý, dnes ich robia fakt krásne. Ten náš je celý biely a tak naň môžeme dať naozaj akékoľvek ozdoby. Stromček neodzdobujeme- je síce každý rok rovnaký, ale to nikoho nezaujíma. Zabalíme ho aj so salónkami do igelitu a odložíme na ďalší rok.

Teším sa na vás po Vianociach, mám v zásobe zdravé šaláty, ktoré dostanú každého do formy. Kto to cez vianoce proste nedal a obžral sa do pneumatiky, nech sleduje.
 Príjemné sviatky prajem!

Mikulášsky obed

Mikuláš chodil aj u nás a nenechal nám darčeky v čižmičkách, ale na tanieri.



Pečenú maslovú tekvicu od Nigelly (to preexponované je gorgonzola) a steak z írskej roštenky. Sviečková to síce nie je, ale taky dobrý.

Potrebujeme:
1 maslovú tekvicu, to je toto
3 stonky tymiánu
olivový olej
pekanové orechy, za hrsť
gorgonzolu alebo iný podobný modrý syr

Tekvicu umyjeme a nakrájame na približne rovnaké kúsky. Semiačka odložíme na zasadenie.



Rúru si predhrejte na cca 200 stupňov. Tekvičky dáme na plech, popolievamie oliváčom a posypeme tymiánom. Nesolíme ani nekoreníme, šup s tým do trúby.



pečieme cca 40 minút, do zmäknutia. Počas pečenia môžeme obracať, aby sa opiekli po všetkých stránkach. 5 minút pred koncom pečenia posypeme orechami, tie nesekáme ani nič. Pred podávaním na to pomrvíme gorgonzolu, podľa chuti.  Postup na steak už poznáte. Dobrú chuť.

S polienkom po funuse

Síce je už dávno po Vianociach, nič nám nebráni zaspomínať si na tento sviatok a pripomenúť si ho- čím iným, ako nejakou dobrou žranicou :-D Tento zákusok sa volá poleno.

Tak, ako my varíme na Vianoce kapustnicu, tak Francúzi pečú polienka. S receptom je to podobné, ako u kapustnice- čo domácnosť, to recept. Jeden z nich nájdete aj na stránkach Apetitu. Recept je stará keltská tradícia, ktorú Francúzi prebrali a uchovali, takže nemusíme mať výčitky, že pečieme niečo prudko exotické, keďže Kelti na našom území žili, že?

Vzhľadom na to, že moje pekárske zručnosti sa blížia nule, takmer každý múčnik nejako zhyzdím a všetko meriam hrubo od oka (a tak sa mi veľa vecí nepodarí),  sa mi piškótové cesto a krém so želatínou podarili na prvý raz! Apetiťácky recept som si samozrejme, prispôsobila svojim chutiam. Do cesta šlo menej kakaa (chcela som ho svetlejšie), na plnku som použila mliečnu čokoládu a polevu som doslova "odbila" tým, že som zmiešala 150g rozpustenej horkej čokolády s jedným balením kyslej smotany. Nechcelo sa mi patlať s polevou, tak som si to zjednodušila, no :) Aj keď nebolo veľmi treba, lebo aj keď sa recept zdá zložitý, je veľmi jednoduchý.

Na ďalšie Vianoce ho pečiem znova! Tentokrát už sa asi budem držať receptu s bielou čokoládou, aby to vyzeralo, že je to iná roláda. Tuším máme doma novú tradíciu...

Máte chuť na niečo sladké?

Začína byť zima. A okrem toho, že sa už nedajú nosiť lodičky, nedá sa už toho veľa nájsť ani v záhrade. Končíme teda s ovocím čerstvo natrhaným a prechádzame na ovocie sušené a v supermarkete kúpené. Upečieme si teda typicky zimný zákusok. Vlastne to nie je zákusok, sú to koláče. A ani nie koláče, skôr sušienky. A sú dokonca zdravé (napodiv) a skvele sa hodia aj ako sladké raňajky. Okrem toho, sú to absolútne kultové keksy, ktoré sú u nás hitom už niekoľko rokov a nebolo človeka, čo by si nevypýtal recept. Navyše majú toľko obmien, koľko len v špajzi vecí nájdete. Poďme na to, kým si to nerozmyslím.

Potrebovať budeme:

300g polohrubej múky

200g ovsených vločiek

400g kryštálového cukru (môže byť menej)

140g strúhaného kokosu

150g Hery

2 lyžice medu

lyžičku sódy bikarbóny

horúcu vodu

Postupujeme nasledovne:

Rozpustíme Heru, pridáme do nej med a sódu bikarbónu. Do misy si nachystáme sypké prísady a pridáme k nim rozpustený tuk. Mágame cesto, ktoré by sa nemalo príliš drobiť, ale nesmie byť ani kašové. Pridávame horúcu vodu, ak sa to príliš sype (čo sa asi aj bude). Konzistencia by mala byť taká, aby sa z cesta dalo tvarovať. Cesto uložíme na pol hodiny do chladničky. Potom z neho vytvarujeme guľky cca veľkosti orecha. Celkom dobre to ide mokrými rukami. Ukladáme na plech a pečiaci papier ďaleko od seba. Keď som tento recept skúšala po prvý raz, nechápala som, ako sa z guliek upečú placky. Tak som to rovno vyplackovala a vznikol z toho jeden súvislý kus sušienky veľkosti plechu. V rúre to asi zredne a guľôčky sa rozpečú do tvaru placiek. V rúre na to stačí 150 stupňov a 15 minút, upečú sa do zlata. Ako vravím, kekesíky majú nekonečne veľa variantov, môžeme do nich pridať orechy, hrozienka, už som v nich videla aj čokoládu alebo mak a výsledok bol vždy skvelý. Nebojte sa toho. Určite vymyslíte spôsob, ktorý vám bude vyhovovať najviac.