Gurmánfest: Dôvod, prečo nenávidieť gastrobiznis.

Ani neviem, či som od tohtoročného Gurmánfestu niečo čakala. Neviem, či som si chcela napraviť chuť po SFF, alebo som si naivne myslela, že keď som si minulý rok dohromady nič nedala, bolo to spôsobené iba nedostatkom času.

Omyl. Gurmánfest mi pomohol utvoriť si ešte komplexnejší obraz o slovenskom gastrobiznise. A nie je veľmi lichotivý, žiada sa povedať.

Ak bol SFF výstavou slovenskej gastronómie ako takej, Gurmánfest vám poskytne obrázok ako vyšitý, aj s publikom a všetkými špeciálnymi efektami. Na rôznych miestach medickej záhrady sa dali nájsť všetky typické slovenské gastrovýjavy. Celé by sa to dalo zhrnúť do niekoľkých bodov:

Výstava slovenskej gastronómie

Food trip do stovežatej nevyšiel, tak som si chcela zalepiť hubu aspoň Slovak food festom, ktorý sa konal paralelne s tým pražským. Ej, to som si dala! Nabudúce idem do Prahy aj cez mŕtvoly, len aby som sa vyhla tej ohavnosti. Ale pekne poporiadku.

Sádlo, samý sádlo...

Kto sleduje môj twitter, vie, že mám veľmi, ale skutočne veľmi nízku mienku o stravovacích zvyklostiach našich západných susedov. Teda nemyslím Rakúšanov, od tých sa máme aj my čo učiť, to s Čechmi to ide dole vodou. Neviem, či som slepá, alebo je to naozaj tak, ale u nás tento trend ešte taký žhavý nie je, môžeme ostať relatívne pokojní, i keď v pozore!

Narazila som v Elle na tento článok, prečítala som si ho, a zdvihlo mi to mandle až navrch hlavy. Naschvál si ho prečítajte. Celý. Ak súhlasíte, môžete ísť rovno domov, aj keď pochybujem, že s hlavou zarazenou do vlastnej riti sa vám to podarí. Ako keby neexistovalo nič medzi bio lesanou a mamkou Vomáčkovou, pre ktorú je šľahačka božstvom a saláma kráľovským žezlom!
Pohár trpezlivosti pretiekol, Tina...

U Zlatého vodníka: Znásilnenie na Zlatých pieskoch

Po dlhšej odmlke sa vám hlási môj fajnovéhožrádlachtivý kolega, administrátor číslo dva a gastronadšenec v jednej osobe, ktorý si želá ostať v anonymite. Už ste tu mohli od neho čítať reportáž o papanici z Hong Kongu, aj menší infarkt z Jednoty, no dnes vám prinášame žlčou, potom a horkou slinou písanú recenziu reštaurácie U zlatého vodníka na Zlatých pieskoch.

Pohodlne sa posaďte a nechajte sa obklopiť tou atmoškou, stojí to za to.

Úroveň slovenskej gastronómie mi spôsobuje neurózu, žalúdočné vredy a náznaky psychosomatických porúch dlhodobo. Keby som kvôli každému sprostému čašníkovi, špinavému poháru, dodrbanému jedlu či riedenej whisky písal článok (či už na tento blog alebo inde), nestíham ani chodiť do roboty. A teda – nemal by som ani peniaze na ďalšie návštevy skvelých slovenských lokálov.

Ale: toto stojí za to. Reštaurácia U Zlatého vodníka na Zlatých pieskoch. Relatívne známy lokál, ja som tam bol prvý (a definitívne posledný) raz. 

Chuťazmus

Toto mi prišlo mailom ako provokácia od môjho kolaborujúceho kolegu (ktorý je mimochodom admin číslo dva mojej FB stránky- stavím sa, že ste netušili že sme dvaja :-).

Očný test

Koľko šampiňónov vidíte?

Z divej svine krkovica

Bol piatok. Tak to začalo. Prišiel kolega, že nafasoval divinu, tak sme sa všetci bratsky podelili ako sa sluší a ja, ako miestny gastrosexuál som urvala rovno krkovičku (krkovička je THE BEST). Poobede sme mali naplánovaný shopping v Parndorfe a Mosonmagyárorvári, kde som si kúpila hlinený rímsky hrniec (o ňom si povieme v samostatnom článku) a stopkový zeler, dva najväčšie objavy tohto týždňa. Okolnosti tomu jednoducho priali, tak som ako nedeľný obed upiekla divú krkovičku v maďarskom/rímskom hrnci a na stopkovom zeleri.  BTW, stopkáč je úchvatná zelenina, ktorú som objavila iba teraz a nemôžem sa ho dojesť. Chrúmem to samotné a asi si kvôli nemu urobím aj bloody mary. 





A keďže je hrniec maďarský, patrí sa maďarská príloha. Dödölle.

Epic fail

Ja viem, že hoci sa vám pri slove blaf skrúcajú útroby, v kútiku dušičiek čakáte, koho vysmejeme najbližšie, všakže? Dnes to bude, takpovediac pekelná klasika. Amaterizmus, lacnota a absolútna absencia kreativity v štýle "čobystechcelizatieprachy?". Nechýba ani jeden pekelný atribút- kuracie prsia, vysmážanie, obloha, ani výron kreativity zhmotnený v cesnakové cestíčko. Dúfam, že aspoň tá kaša nebola z prášku, ak bola súčasť meníčka.
Miesto fotenia: Brno, takže my sme v bezpečí ;-)

Zimné kura

Ak mám teda pravdu povedať, už ma táto kosa pekne vytáča. Všetky nové svetre a čižmy už sú X- krát vyvenčené a ďalšie harampágy čakajú na oteplenie a veľkolepú premiéru. Ale musíme vydržať, lebo jar je ešte ďaleko a treba jesť to, čo je, lebo jednak to je pre telo prirodzené a druhak som to povedala, tak to platí.

Preto som sa rozhodla nedeľný obed venovať zimným chutiam v spojení s ľahkým kuracím mäsom.

Krstný otec J&T alebo Varovanie pre spotrebiteľov III.

Začala mi liezť na nervy jedna značka mäsových výrobkov. Totiž Kmotr. Aký príznačný názov! Pod lesklým povrchom, reprezentovaným slušnou rodinnou firmou sa totiž skrýva niečo také odporné, že normálny človek by sa posral už len z tej myšlienky. Kmotr síce predáva svoje výrobky ako tradičné, poctivé a ešte aj bio, ale stačí sa pozrieť na zloženie, a mozog sa začína odkrvovať. Toľko svinstva nie je hádam ani v párkoch Tesco value.



A že čo s tým má spoločné J&T? Kmotr mu sčasti partí. Z navonok serióznej značky sa ale vykľul oser na druhú a že vás neklamem, toť dôkazový materiál. (Ak by som sa dlhšie neozývala, pravdepodobne som niekde v blízkosti dna Dunaja, obutá v štýlových betónových lodičkách.)

Nie je blafák ako blafák

Dnes to bude trochu bolieť. Pripravte si handry, z monitorov potečie krv. Dnes si dáme nálož, aká tu ešte nebola!
Na druhej strane, kritizujme, je to zdravé, ale odtiaľ potiaľ. Oceňujem snahu Reflexu bojovať proti blafom, ale zisťujem, že podaktorí čitatelia sú priam posadnutí hľadaním sračiek aj tam, kde nie sú.
Ono je totiž zásadný rozdiel medzi dobrým (jednoduchým) jedlom a blafom. A to taký, že blaf nahradzuje surovinu. Čiže napríklad točeňák blufuje, že je mäso, a pritom mäsom nie je. Žiadna surovina nie je podľa mňa a priori zlá. Treba len vedieť, ako na ňu a neojebabrávať to náhradami. To je celé.
Dnes si naložíme pár chuťoviek z magazínu Reflex, ktorý sa môže popýšiť niečím ako gastropeklom a bolo by mi cťou mať takúto sekciu aj na svojom blogu. Tipy posielajte zatiaľ na eve@centrum.sk, ak sa nápad chytí, vytvorím špeci e-mail na šmaky.
Dnes, všetky fotky pochádzajú z blafového špeciálu na reflex.cz.


"zasílám pohled na školní oběd mého školkového syna. Naštěstí ten den byl nemocný takže jídlo z ešusu putovalo přímo do odpadkového pytle. Co mě ako první napadlo bylo, že mu zřejmě vyškrábaly kastroly z předchozích dnů. Šla jsem do školky a chtěla vědět, co to má znamenat. Bylo mi sděleno, že tohle "jídlo" se jmenuje Grenadýrský pochod a děti to mají rádi. " Takže, milá Lenka Kučerová, na jednej strane nás teší, že máte radosť z choroby svojho syna, na druhej strane nám robíte trochu starosti, lebo toto nie je blaf. Granadír je normálne jedlo. Áno, nie je to žiadna haute cuisine, ale obyčajný družinársky obed, v ktorom ale nie je nič zlé. Trocha slaniny, cibule, papriky, zemiaky a cestoviny. Žiadne zbytky, trojdňová knedľa, kečup, pangasius ani hydinový separát, dokonca ani vegeta. Podáva sa to s kyslou uhorkou. Typická reakcia človeka, ktorý navonok strúha fajnovku čo raňajkuje kaviár, a doma sa s prascami háda, kto bude spať pri stene.


Ani toto nemuselo dopadnúť zle, vlastne je to úplne v pohode, keď si niečo také ukuchtíme doma, po opici, po hulení, alebo v podobnej situácii. V reštike- fuj. Čo ma ale rozsekalo, je generická obloha, ako bontón káže. Kyslá kapusta, rajčinka, paprika, uhorka. Ale čo, ak si niekto myslí, že dobrá obloha patrí k dobrému menu reštaurácie, nech si to myslí aj ďalej, mne je to jedno.


Vynaliezavosť starých materí, ktoré si vedeli poradiť so všetkým a vedeli zužitkovať každé jedlé zrnko v dome a ničím neplytvať, sa cenila po stáročia a cení sa aj dnes. Navyše, ekologický trend velí každej riadnej, konzumnou spoločnosťou neskazenej modernej gazdinej recyklovať toľko odpadu, koľko sa len dá. Takže konce salámy, ktoré sa obvykle vyhadzujú alebo dávajú psom, rafinovane zužitkujeme a naservírujeme s hrachovou kašou. Údenina ako údenina, nie?


Kto ako prvý identifikuje objekt na obrázku, nech zavolá číslo 158. Ale fakt. Kto sa pokúsi uhádnuť, čo to je, dostane odo mňa fidorku. Netuším, čo by to mohlo byť.
Toto je prípad podnikavého zmýšľania, keď vyškrábete hrnce z celého týždňa a zmiešate ich, prípadne pridáte nejaké plnivo (povedzme ryžu) a ešte to aj predáte za jeden gastráč.


Ďalší neidentifikovateľný eee....pokrm? Či je to ufóní mozog aj s originál zelenou krvou? Alebo je to nejaký paškvil, ktorý ešte aj kuchárka poliala Jarou, aby to nikto náhodou nejedol? A čašník si myslel, že je to nejaká exotická novinka a priniesol to na stôl? Samé otázky.


jedna z mojich obľúbených foriem blafovania, nazývaná aj luxus pre masy. Áno, losos už nie je výsadou monackých jachtárov, môžete si ho dopriať už aj v kantíne, až na to, že to nie je možno ani losos. Ale čo tam po tom, zákazníci zežerú.


Luxus pre masy, časť druhá. Lezenie do zadku (pod)priemernému zákazníkovi, veď ktorý debil by už žral surové ryby, že. Uherák je proste istota v ťažkých časoch, klasika, ktorá nesklame.

a blížime sa do pekelného finále, ktorému predohru urobí pizza vegetariana!



A veľkolepé entreé, poprosím fanfáry:

Čínsky sendvič. Tomuto vravím originál ojeb.

My B-day chili

Otázka za milión: prídete domov o 19:45 a hostia majú prísť o 20:00. Čo by ste im ponúkli?

Ja som to vyriešila prostrednícvom ultra easy a extra expresného chili con carne. Mala som mleté BIO hovädzie z miestnej farmy (prisámvačku!), tak som ho použila na hrniec plný úžasnej sýtej a pri srdci hrejivej zmesi. Ou.

Vlastne, keď sa nad tým tak zamyslím, to jedlo nie je až také rýchle. Ale systém narvi do hrnca a nestaraj sa je veľmi účinný, keď ste v časovom strese a musíte robiť desať vecí naraz. Kým sa chili varí, môžete namiešať salsu, guacamole, otvoriť tortilové chipsy a urobiť tak za pár minút pravú mexickú párty. Fotky nebudú, uvarte si sami, aby ste videli, ako to vyzerá. My sme to všetko zežrali, ani som nestihla pofotiť.

Cili con carne

1 kg mletého hovädzieho mäsa

3 jarné cibuľky
2 strúčiky cesnaku

konzerva červenej fazule s kukuricou

1 konzerva rajčín alebo passata di pomodoro (môžu byť aj čerstvé, ale len v lete. V zime sú lepšie tie z konzervy)

čierne korenie

kajenské korenie alebo chili paprička (nemusí byť, ak nemáte radi ostré, ale je to chili, takže...)

semienka koriandru+ čerstvý na posypanie

rímska rasca

2 tobolky kardamomu

soľ

trocha oleja alebo masti

Do hrnca dáme olej či masť a šmaríme tam nakrájané cibuľky aj s mäsom a cesnakom naraz. Mäso necháme rovnomerne opiecť, vareškou pomačkáme, nech z toho nie je jednoliata fašírka. Podlejeme trochou vody. V mažiari si rozdrvíme korenie, tak jednu lyžičku z každého druhu, osolíme. Pridáme rajčiny, fazuľu a necháme variť, kým mäso nie je mäkké. Toto môže trvať  podľa druhu mäsa aj 30 minút, ale keďže sme nahádzali do hrnca všetko naraz a nemusíme na to dávať pozor, spravíme si guacamole a pálivú salsu na namáčanie tortilových chipsov. K jedlu môžeme uvariť ryžu, alebo podávať s kúpenými tortilami.

Guacamole

 1 avokádo
1 nasekaná jarná cibuľka
limetková šťava
soľ, čierne korenie, chili
môže byť čerstvý koriander

Všetky ingrediencie zmiešame a je to. Najviac "roboty" zaberie rozobratie avokáda.

Hot Salsa


1diel sladkej chili omáčky
jarná cibuľka (ja som dala iba zelené konce, čo ostali z chili, tam šli iba biele časti)
1 diel kvalitného kečupu (je to studená omáčka, takže OK)

Luxusný obed za pár eur vol. 2

Otázka dňa: Ako odfotiť steak, aby nevyzeral ako mŕtvy hlavonožec?
Odpoveď dňa: Mať pekne odkrojenú sviečkovú, dobré denné svetlo a photoshop. Postup som zvolila presne rovnaký, ako v predchádzajúcom príspevku o steakoch- potrieť oliváčom, 5-6 minút z každej strany na panvici (boli to takmer 4-centimetrové flákoty), alobal s marinádou, 10 minút v alobale. Výsledok nebol skvelý. Skvelý je slabé slovo!



Opäť som použila sviečkovú, ale tentokrát bola zo "steakovej" edície z Tesca, samozrejme, v zľave. Dobre viete, že proti zľavám na potraviny nemám nič, pokiaľ sú to, samozrejme, potraviny dobré. Dva steaky z írskej sviečkovice za 6 €? No nekúp to! Steakovému mäsu nevadí trocha dlhšie odležiavanie, skôr mu prospieva.
K steaku patrí čo? No hranolky!



Žranica jak svet.

Gastro hell!

Momentálne trávim pomerne veľa času mremŕvaním sa webstránkami a hľadaním nejakého výživného gastroobsahu. Občas narazím na fakt husté dobré články, ktoré sú poväčšine z českých internetov, od testov potravín až po foodblogy. A potom som objavila gastropeklo na nyxe. Páni, to je vám podívaná, a to tam nie je ani extra veľa príspevkov! A odtiaľto, milí čitatelia, pochádza táto pekelná fotečka, ktorá na jednom mieste z ponúka celú výstavu hriechov slovenskej, a azda aj českej gastronómie. Poďme to prebrať.
Vizuál poprosím: 

No 1: Vyprážanie. Hoď do fritézy a vytiahni, heslo dňa, mesiaca aj roka. Máš nejaké hnusné mäso? Zeleninu? Do trojobalu s tým a hajde do fritézy. Čokoľvek vyprážané zákazník vďačne schlamstne, je to tutovka, nie je čo riešiť. Kedy sa zbavíme toho zlozvyku vysmažiť všetko, čo nám príde pod ruku? Majme trocha úcty k potravinám, krucinálfagot!

2. Kuracie prsia. ďalšia tutovka, snaha ušetriť a zavďačiť sa zákazníčkam dbajúcim o svoju líniu. Nezabudneme vyklepať na hrúbku toaletného papiera, ovegetiť a osmažiť domŕtva.

3. Výtrisk kreativity v podobe náplne zo šunky (podľa mňa je to liptovská saláma), banánu a kiwi. Premýšľam, čo by sa dalo ešte zabaliť do závitku z kuracieho prsa. Hm.....tak čo tam robí to kiwi a banán?!?!?! Tento exemplár bol údajne uvedený na jedálnom lístku ako "tajomstvo pána šéfkuchára". Ak je toto to najlepšie, čo vie pán šéfkuchár (ježí sa mi srsť pri tomto slovnom spojení!) pripraviť,  čo má asi v ponuke ako bežné jedlo?

4. Neidentifikovateľná, tri dni stará príloha. K dokonalosti by to síce doviedli hranolky, krokety, alebo nejaký iný technicky náročný polotovar.

5. Himmel ako sa sluší a patrí! Hnilobné procesy all inclusive, rozvalené na polovici taniera. Nechýba nič- rajčinky, papriky, mrkvička a šalátik.

Stravník v pozadí finišuje so sviečkovou, alebo niečím podobným, nie je to dobre vidieť. Ten mal rozum a vybral si bezpečnejšiu alternatívu, aj keď aj taká sviečkovica sa dá poondiať a to tak, že fest. Ale tajomstvo kuchára, to už sú neznáme vody, do ktorých sa neradno vrhať, najmä ak sme v podniku, ktorý nepoznáme. Je to smutné, že keď je človek v novej reštaurácii a má hlad, musí si dať niečo osvedčené, aby mal akú-takú istotu, že sa naje.

Luxusný obed za pár eur

Kto ma pozná, vie, že moja vášeň pre zľavy akéhokoľvek druhu je neukojiteľná a som schopná kúpiť si čokoľvek, hlavne ak je cena smiešne nízka. Naposledy som takýto záchvat dostala včera večer v tescu, keď som sa pristavila pri košíku so zľavami a tam- zlacnená sviečková. Z 5 eur na 1,45. No nekúp to! Fajnovo vyzerajúci steak, hoc z tenšieho konca. Ak sa teraz hrozíte nad tým, že mäso ve slevě už býva aj pokazené, tak vedzte, že v prípade steakového mäsa treba ísť trochu ďalej v "zrení" a odležiavaní, teda vôbec mi nevadilo, že mu končí záruka. Skôr naopak.

na fotke to nie je vidieť, ale tento kúsok je vlastne špic sviečkovice odrezaný našikmo. Bol trochu hrubší, ako je bežne zvykom a tak mi v strede ostal surový pásik. Neva, už je to nejaký čas, čo som ho zjedla a stále žijem :)

Poučte sa z mojej chyby a odrežte si (alebo si nechajte odrezať) steak hrubý tak 2cm, môj mal takmer štyri.

Pripravte si panvicu, olivový olej, ktorým steak potriete, plus prísady na marinádu. Tento postup som (ako inak) odkukala z knihy Nigella express, ktorú som dostala na Vianoce.

Marináda obsahuje šťavu z pol citróna, aspoň 5 stoniek tymiánu alebo oregana, soľ, podrvené čierne korenie, cesnak a olivový olej extra virgin. Vtip spočíva v tom, že steak najprv opečieme, až potom vymáchame v marináde. Nemá to chybu, musím uznať.

Najprv si pripravte marinádu a tú nalejte na alobal v tanieri, aby sa nevyliala po stole. Alobal musí byť taký veľký, aby sa doň dal steak zabaliť.

Plátok mäsa potrite olejom z oboch strán a dajte na rozpálenú panvicu alebo gril. Nestišujte plameň, nevadí keď mäso ostane tmavšie, ako sme zvyknutí. Z každej strany mu doprajte 4 minúty. Tak dosiahnete najbežnejší stupeň úpravy medium. Čas môžete aj predĺžiť alebo skrátiť, v princípe je to jedno, záleží na Vašich chutiach. Neopovážte sa steak otáčať viac, ako raz. 4 minúty, otočka, 4 minúty- smer alobal s marinádou.

Marinádou pooblievame mäso a zabalíme do alobalu. Ak sme smažili 4 minúty z každej strany, dáme mu 8 minút. Koľko minút strávil steak na panvici, toľko by mal stráviť aj v alobale.

Hotovka. Ja mám najradšej steak so šalátom, zvyšnú marinádu som použila ako dressing.

A nebojte sa steakov, nie je to také zložité, ako to vyzerá a navyše, je to zdravé a nízkotučné jedlo aj pre nás, ktorí si chceme držať líniu. Dobrú chuť ;)