Najvác koláč

No dobre, pred odchodom Vám zavesím ešte jeden recept.

Prisahám, že tento koláčik zvládne upiecť aj tá najľavejšia gazdiná aj negazdiná (hoci teraz mám na mysli manuálnu zručnosť, a nie politickú orientáciu. Predsalen, aj pečenie koláča vyžaduje akú- takú inteligenciu, čo pri ľavobočení nie je častý jav.) Potrebujete iba kyslé ovocie a kúpené lístkové cesto. Ostatné sa doma nájde. A verte mi, získate si ním aj toho najväčšieho odporcu koláčov.

Placky z cukety

Aj keď sa snažíte cuketky obrať, kým sú ešte malé, určite sa v tej zmäti listov a stoniek schováva jedna sviňa, ktorá dorastie do veľkosti, s ktorou sa nedá takmer nič spraviť. Ale nebojte, ja vás naučím, ako tieto papľuhy zužitkovať.

MEGA šalát z telky

Pamätám si, ako sme na záhrade zbierali cukety veľkosti a váhy novorodenca, ktoré sme krájali na kolieska a smažili. A tiež si pamätám, ako mi tie drevnaté moštrá liezli na nervy a strašným spôsobom nechutili. Neskôr som zistila, že cuketky treba zbierať, kým sú ešte malé, tak do 15 centimetrov a pre mňa osobne bol dosť zásadný objav to, že takéto baby cukinky sa dajú jesť aj surové. Inšpiráciu mám od Jamieho Olivera, ktorý cuketky nastrúhal škrabkou nba zemiaky a zmiešal ich s mätou a olivovým olejom. Zabudnite na ľadový šalát a jedzte cukety, kým sú vo forme! Sú úžasné!!
A mimochodom, tento šalát je súťažný a bol porotou pochválený, a teda bude v telke!

Inšpirácie na grilovanie

Spolu s grilovacou sezónou prichádzajú do slovenských záhrad a dvorov kilá krkovičky obalenej v grilovacom korení. Proti krkovičke nič- ale grilovacie korenie? Akože pardón, to sa fakt na nič lepšie nezmôžete?

Preto som tu ale ja, aby som Vám dala pár užitočných grilovacích tipov. Na gril môžete vrhnúť fakt kadečo, ja napríklad odporúčam obyčajný bravčový bôčik. Voilá:



Ivana, akože fakt, bôčik? Nie je to málo nóbl?
Nie, nie je. Pamätajte si, že najlepšie veci sú tie najjednoduchšie. Doma aj tak nikdy nenavaríte ani nenastajlujete jedlo tak, ako v päťhviezdičkovom hoteli, a konieckoncov, aj kuchyne najlepších reštaurácií vychádzajú z jednoduchej, sedliackej kuchyne, kvalitných surovín a jednoduchých postupov.
Takže.
Bravčový bok je lacný, rýchlo hotový a ešte k tomu dobrý. Nakrájajte ho na tenšie plátky, namarinujte a ogrilujte dochrumkava. Nemám rada mastné mäso (napr. krkovičku) ale toto zjem bez problémov. Tuk v mäse zaistí chuť a tenké rezy zase chrumkavú štruktúru. A aby bolo dielo dokonalé, naložte plátky na noc do marinády.

Zo zvyškov

Nie som fanúšik varenia zo zvyškov a už vôbec nie z už uvarených vecí, ale toto jedlo sa nedá nazvať inak, ako "co dům dal". Rezance som mala nachystané v chladničke už nejaký ten piatok (!), pol cuketky sa tam váľalo už bohvie odkedy, a zo sobotnej návštevy našich mi ostalo mäso v marináde.

Slíže sú domáce, ostalo mi cesto, keď som robila lasagne. Nakrájala som ho na tagliatelle a nechala usušiť. V chladničke čakali na svoju chvíľu až doteraz. Tuším by to chcelo nejaký článok o výrobe cestovín v bojových podmienkach mojej kuchyne. Nielenže nemám strojček na cestoviny, ja nemám ani valček, tak som to vygúľala fľašou od Cinzana a nakrájala normálne nožom (ani radielko nemám :)

V sobotu na obed

Minulý týždeň som prechádzala cez Veľké Leváre. Ak je vám to povedomé, tak asi viete, že je to na záhorí a pestuje sa tam high-endová zelenina menom špargľa. Tak som využila príležitosť a kúpila hneď kilo zelených a kilo bielych končekov. Oboje iba za 3 eurá za kilo, no nekúp to! V práci sme sa bratsky podelili a bielu časť som si odložila na zlé časy do mrazničky. Z druhej, zelenej časti som urobila toto:

fotka nič moc, ja viem. Ale budú lepšie! A okrem toho na konci článku nájdete ďalší diel seriálu Zo života bylinkovej záhradky z IKEA :)

Chuťazmus

Toto mi prišlo mailom ako provokácia od môjho kolaborujúceho kolegu (ktorý je mimochodom admin číslo dva mojej FB stránky- stavím sa, že ste netušili že sme dvaja :-).

Zimné kura

Ak mám teda pravdu povedať, už ma táto kosa pekne vytáča. Všetky nové svetre a čižmy už sú X- krát vyvenčené a ďalšie harampágy čakajú na oteplenie a veľkolepú premiéru. Ale musíme vydržať, lebo jar je ešte ďaleko a treba jesť to, čo je, lebo jednak to je pre telo prirodzené a druhak som to povedala, tak to platí.

Preto som sa rozhodla nedeľný obed venovať zimným chutiam v spojení s ľahkým kuracím mäsom.

Nekupujte tieto "potraviny"

Slovenským a českým internetom sa prehnal článok z finexpert.cz s tabuľkou výrobkov, ktoré neprešli kontrolou štátnej potravinárskej a poľnohospodárskej inšpekcie. Prítomnosť niektorých výrobkov som čakala, iné ma dosť vydesili. Okrem toho ma vytáča jeden zásadný fakt, že zase to robia česi a nie my, pritom po regáloch našich obchodov sa váľajú prinajmenšom rovnaké, ak nie horšie sračky a medzi nevyhovujúce výrobky patria aj mnohé slovenské, ktoré sa s úspechom predávajú aj v českých reťazcoch.

Pozrieme sa teda, v čom našich českých bratov výrobcovia osierali, a oni im to ešte radi baštili.

Napríklad slovenská tatranská bryndza na svojom obale klame o množstve tuku. Hotová katastrofa, poviete si, no v skutočnosti sa nič hrozné nestalo. Je normálne, že bryndza je niekedy tučnejšia, inokedy menej, závisí to od kvality mlieka, z ktorého je vyrobená a podľa tabuľky SZPI nie je rozdiel v obsahu tuku taký  zásadný, ako to na prvý pohľad vyzerá.
Smotana na šľahanie už ale odrbáva statočne, namiesto 31% tuku obsahuje iba 16%, takže každý pokus o vyšľahanie nebude odmenený kopčekom nadýchanej hmoty, ale akurát pocitom frustrácie. Fajn, popojedem.

Salámy a párky môžem pokojne vo vlastnom hodnotení preskočiť, lebo ich jednoducho nekupujem. Radšej mám sušenú šunku (hej, je drahšia, ale tiež to nežeriem každý deň) a klobásy od známeho, a tam sa nemusím obávať nejakého hnusného lacného separátu.

Čo sa týka rýb, je to už takmer samozrejmosť, že obsahujú vodu, ktorá ich predražuje. Dovoľte mi tento stav objasniť. Keď sa ryby prepravujú na veľké vzdialenosti, mrazia sa, lebo sa môžu skladovať dlhšie a predávať lacnejšie. Kvôli tomu sa ryby glazujú, teda sú pokryté vrstvičkou ľadu, ktorá ich chráni pred poškodením. Na druhej strane, glazúra má tvoriť tak 5% hmotnosti celého balíka. Ak je to viac, kupujeme akurát drahú vodu. K rybím prstom sa ani nejdem vyjadrovať, lebo to je oser na druhú, ktorého ani obsah omega-3 nevytrhne z biedy, do ktorej ich dostáva obsah cholesterolu v smaženej strúhanke.

Čo ma ale dostalo do kolien, je dlhočizný zoznam medov. Najlepší med je od včelára, to je hádam jasné ako facka. No ale aj tak ma desí, že med, ktorý sa predáva u nás a v Česku, má takú úbohú kvalitu. Nekvalitný je preto, lebo ho výrobcovia riedia, obsahuje potom menej vitamínov a dokonca sa môže pokaziť(kvalitný med sa nepokazí).

Ovocné džemy mi nechutia, či už kupované alebo domáce, takže ignorácia. Kečupy detto.

Čo ešte stojí za zmienku, je riedené víno, whisky, ktorá nie je whisky a píniové orechy.
Takzvaný syndróm horkej chuti nie je spôsobený ničím iným, než neprítomnosťou pravých píniových orieškov. Totiž, píniové orechy nie sú v pravom zmysle orechy, ale borovicové (píniové) semiačka, ktoré sa normálne vytriasajú zo šišky. Taká píniová šiška vyzerá ako normálna borovicová šiška, akurát vyzerá obludnejšie, má cca 10-15 cm. V jednej šiške je malé množstvo semien, ku ktorým sa ešte treba dobyť cez tvrdú škrupinu, a v nej sa zase nachádza jadierko o dve tretiny menšie, ako celá škrupina. Netreba sa preto diviť, že sú také drahé a že ich výrobcovia nahradzujú nepravými píniovými orieškami, ktoré majú horkú chuť. Fake pínie (je to vlastne iba iná odroda toho istého druhu) vyzerajú rovnako, ale pravé píniové oriešky to nie sú. A ešte sú aj hnusné.

Chcela by som vám dať odporúčanie, aby ste sa teda výrobkom vyhli a nakupovali viac surovín. Ale chuť ma prešla v petržalskom Tescu, kde som si chcela nakúpiť nejaké veci na šalát. A ajhľa- rukola napoly zhnitá (do dátumu spotreby ďaleko), avokádo, ktoré by som nedala ani prascom, jarné cibuľky domlátené a polámané...radosť nakupovať. Ešteže nemrzne a dá sa ešte nakupovať na trhu, tam má ešte človek akú-takú záruku.

Ako sa papá v Hong Kongu

Je mi cťou, vyznamenaním a štátnym sviatkom Vám predstaviť hosťovačku môjho kolegu, ktorý je podobne vyfičaný z dobrej žranice ako ja, a ktorý si neželá byť menovaný (lebo je celebrita ;-) a bol taký láskavý, že svoj týždňový pobyt v Hong Kongu zhrnul v radostnom srdečnom ublognutí. Enjoy!


Tak konečne. Odhodlal som sa prispieť na tento blog aj ja. Jeho majiteľka je mojou kolegyňou v robote, uprosíkala ma. Vec sa má tak, že sa mi podarilo stráviť čosi vyše týždňa v Hong Kongu, tak vám tu – stručne a jasne – napíšem pár viet o tom, ako a čo jedia miestni šikmáči (dúfam, že šikmáči nie je urážlive alebo xenofóbne vyjadrenie).

Písaním na dennej báze sa živím, ťukať do klávesov „pre radosť“ sa mi teda viac-menej po tých rokoch prieči (ehm, okrem toho mi za tento text nikto neplatí, však, kolegyňa!), preto to napíšem stručne, jasne, v bodoch:

1.V Hong Kongu platí ZŽDŽ. Teda Zdravo Žerú Dlho Žijú. Napriek hnusnému mestskému prostrediu, betónu, minimu životného priestoru (na štvorec sú tam tuším traja šikmáči), smogu a mini bytom v 50-poschodových panelákoch nalepených telo na telo – napriek tomu všetkému žijú, prosím pekne dlhšie ako Japonci! Prečo? Lebo ZŽDŽ. Žiadne smažáky, klobásy, pizze na dennej báze, guláše, knedlíky. Jedia pravú čínsku stravu, v ktorej nie je nič vyprážané. Mäso všetkých druhov, rezance, ryža, morské plody. Čínska strava, ktorú nám servírujú v európske reštaurácie – a o fastfoodoch ani nehovorím - nemá nič spoločné s pravou „čínou“. Ale veď to, do prdele, vlastne všetci vedia.



2.Čaj. Pijú veľa čaju. Čínsky čaj – ako mi ho aj často ponúkali je čosi medzi našim zeleným a čiernym, respektíve skôr medzi zeleným a červeným. Je to chutný nápoj, ale väčšine Slovače odchovanej na pigi výluhu s citrónom a kilom cukru, respektíve na Tesco Fruit Infusion (s kilom cukru detto) by zrejme nechutil. Mne chutil, ale o mne je všeobecne známe, že sa vyvyšujem nad Slovačou.


3.Hong Kong style Milk Tea. Pozostatok koloniálnych čias. To boli tie, kedy ešte každé ráno bozkali obrázok Alžbety II. pri posteli. Čínsky čaj s mliekom je v Hong Kongu populárny nápoj, pije sa studený alebo teplý, predávajú ho hneď vedľa ľadovej kávy či kapučína v každom obchode, v teplej verzii v reštikách, fast foodoch. Dobrá vec. Čaj s mliekom je všeobecne fajnota, podľa mňa by sme sa ho nemali báť ani tu.


4.Hong Kong style French Toast. Priamo súvisí s bodom tri. Ja idiot som ho obchádzal, veď predsa nebudem žrať „French Toast“ v Číne! Potom som zistil, že je to kvázi súčasť ich stravovacej kultúry, napriek tomu, že sa vymyká čínskej kuchyni. Dva toastové chleby zlepené arašidovým maslom alebo džemom sa obalia vo vajci, rýchlo vypražia (dobre, v bode 1 som písal, že nesmažia, ale tak toto je výnimka, fakt jediná!) a polejú sirupom. Podáva sa s teplým Milk Tea. Miestni odporúčajú na ráno po ťažkom nočnom žúre. Pomáha.


5.Horúca voda. Ak si na rokovaní, stretnutí či počas akejkoľvek inej podobnej udalosti vypýtate pohár vody, dostanete ju – horúcu. Áno, divné, ale vlastne veľmi dobré! Horúca voda pomáha tráveniu, jednoducho je pre telo prijateľnejšia ako studená. Nehovorím o teplej šťanke z červeného kohútika, oni tú vodu normálne prevárajú. A fakt sa na to dá rýchlo zvyknúť. Podávajú to aj v reštike ku každému jedlu. 


6.Jedlo ako také. Za tých pár dní – ešte k tomu majúc bohatý program – som toho veľa na vlastnú päsť neskúsil, ale neušlo mi napríklad to, že existujú akoby dva zásadné druhy kuchyne – jedna je štýl „miska s ryžou a na nej čosi“ a druhá „miska rezancov vo vode a v tom čosi pláve“. Všetko veľmi dobré, ľahké, zdravé...


7....a tretia – akože fakt, fakt najlepšia je „malé v bambusovej nádobe“ - Dim Sum. Jednohubky rôznych druhov – od pečiva plneného kuracinou po mini jarné rolky (nič spoločné s tunajšími jarnými rolkami) či rôzne ryžové a neviem aké cestá plnené morskými plodmi. Vynikajúce, ochutnal som v nóbl reštaurácii, ktorú odporúča aj Michelin.

8.Crazy dezerty. Vyskúšal som – ha, tiež u „Michelina“ ryžové knedličky plnené čiernym sezamom v akejsi horúcej zázvorovej tekutine – výborné. A tiež riedky puding a v ňom na vlásočnice natrhaný grep a dva druhy nejakého podivného ovocia. Fajnové. Bežným uličným dezertom je napríklad Egg Tart - vaječná tortička. Tá až tak neohúri, ale ani z nej človeka nenapne. Mimochodom, vajcia v Hong Kongu milujú (slepačie), vyskytujú sa v mnohých pokrmoch.

9.Iné kuchyne. Obyvatelia Hong Kongu sú blázni do japonskej – suši predávajú všade (vrátane supermarketov, kde stojí skutočne smiešne peniaze a je veľmi kvalitné), v meste je milión steak-houseov, francúzskych pizzérií, „západných“ pekární. Okrem toho, žiaľ, aj chobotnica menom západné rýchle občerstvenie vypúšťa chápadlá smerom k miestnym, najmä mladým. Mc Donald´s (madonáál, ako hovoria miestni), Burger King, KFC... sú takmer všade. Ja však nie som antiglobal onanista, takže nad tým nevzdychám.

10. Kult "street food". V Hong Kongu sa žije a je na ulici. Odbočíte z biznis štvrte do najbližšej ulice a ste na trhu s miliónom čerstvých rýb, morských príšer a mäsa, ktoré visí na hákoch bez chladenia. A všetci sú v pohode. Sranda to musí byť v lete. Zaujímavé pocity vo mne vyvolal kult "cica-sežer-celé-zviera". Oni sa neobmedzujú na stehná, prsia či krídla. Vo výkladoch visia celé údené kačky aj s hlavou a krkom - a aj sa to predáva. A konzumuje. Moja čínska kamarátka obľubovala prasacie ušká, mňa ukecala akurát na kačací jazyk marinovaný v koňaku. Drahá pochúťka, ale ako jediná z toho, čo som vyskúšal, putovala do koša. 

11. Na dôvažok, k tomu čaju: my sa oháňame tým, že "sáčkové" čaje sú bohapustým hriechom a pijú ich iba morálne a fyzicky zvhrlí jedinci. A v Hong Kongu s tým nemajú nijaký problém. Dokonca veselo porušujú pravidlo presne stanoveného lúhovania - sáčok vo vode nechajú bez toho aby ho vybrali a neštítia sa čaj povedzme v polovici znova doliať horúcou vodou. To kukáte, čo?

Mikulášsky obed

Mikuláš chodil aj u nás a nenechal nám darčeky v čižmičkách, ale na tanieri.



Pečenú maslovú tekvicu od Nigelly (to preexponované je gorgonzola) a steak z írskej roštenky. Sviečková to síce nie je, ale taky dobrý.

Potrebujeme:
1 maslovú tekvicu, to je toto
3 stonky tymiánu
olivový olej
pekanové orechy, za hrsť
gorgonzolu alebo iný podobný modrý syr

Tekvicu umyjeme a nakrájame na približne rovnaké kúsky. Semiačka odložíme na zasadenie.



Rúru si predhrejte na cca 200 stupňov. Tekvičky dáme na plech, popolievamie oliváčom a posypeme tymiánom. Nesolíme ani nekoreníme, šup s tým do trúby.



pečieme cca 40 minút, do zmäknutia. Počas pečenia môžeme obracať, aby sa opiekli po všetkých stránkach. 5 minút pred koncom pečenia posypeme orechami, tie nesekáme ani nič. Pred podávaním na to pomrvíme gorgonzolu, podľa chuti.  Postup na steak už poznáte. Dobrú chuť.

Shopping

Najlepší spôsob, ako sa naučiť zaobchádzať so sezónnymi surovinami, je začať ich nakupovať na trhu.
O výhodách sezónnosti sme si už hovorili.
Ja nakupujem na trhovisku na Miletičke, ale v každom meste aj dedine existuje rínek, kde sa dá takto nakúpiť. Sortiment nie je vždy 100percentne sezónny, ale to si už vyžaduje aspoň akú-takú znalosť ovocno-zeleninových období. Je jasné, že ak teraz majú na pultoch jahody, nebudú odniekiaľ zo záhradky, ale skôr z maďarského veľkoskladu.
Na ukážku, pár úlovkov, ktoré mi ochotne zapózovali.


Slovenské gaštany. Treba narezať na kríž a upiecť v rúre, alebo na grile. 25-30 minút.


Slovenský cesnak. Oveľa ťažší kaliber ako made in china, treba dávkovať opatrnejšie.


Pri nákupe tejto kukurice som prvýkrát využila maďarčinu. Sladučká jak cecok, 10 centov/kus. Len uvariť a zožrať. Toto je škoda pridávať do jedla.

Dlho sme nemali recept

Ako som ja nenávidela polievky v školskej jedálni! Hlavne preto, lebo nám z nej vychovávateľky v družine naložili na tanier hektoliter a ja som potom nevládala zjesť ani polovicu druhého, čo bola škoda, keďže v našej jedálni varili ozaj dobre. Za trest ma v jedálni nechávali samu, až kým som všetko nepojedla, aj keď mi to už šlo ušami. Dlho som na protest nejedla polievky v rámci obeda, ale v rámci zachovania línie som sa k nim vrátila, aj keď si ostentatívne naložím len zo dve žufaňky.
Polievka má za úlohu pripraviť náš žalúdok na nával žranice. Ak sme hladní a narýchlo zdlabneme rezeň s hranolkami, žalúdok je z toho šokovaný. Zastihli sme ho nepripraveného, on chudák, nestihol vylúčiť dostatočné množstvo kyseliny a tak mu po príchode rezňa neostáva nič iné, ako vyplaviť extra dávku tráviacich štiav a tak rozpustiť nálož rezňov čo najrýchlejšie. Na to zase nadväzujú iné chemické procesy v tele, ako napr. hladina krvného cukru, ktorá prudko vzrastie, tým pádom telo musí vyvrhnúť do obehu inzulín a cukor zraziť-takže o hodinu nám v bruchu škŕka opäť, rízek-nerízek. Pocit hladu je vyvolaný nízkou hladinou krvného cukru, nie naplnením kapacity žalúdka. Preto sa aj pocit sýtosti dostavuje až po niekoľkých minútach od prvého hltu.
Polievka žalúdok pripraví a my môžeme jesť, čo nám gágor ráči.

A po dlhom úvode si môžeme dať nejaký praktický receptík.



Krémová brokolicová polievka s krutónmi, 4-5 porcií

1/2 brokolice (300g)
1l vývaru (môže byť aj dobrý z kocky)
1 veľký zemiak
tymián podľa chuti
voda
soľ, korenie
kyslá smotana

Očistíme zemiak, nakrájame a dáme variť do osolenej vody a varíme 5 minút. Medzitým nakrájame brokolicu na ružičky  (predtým treba umyť!), koštialiky pokrájame tiež, ale na menšie špalíčky a hodíme k zemiaku do hrnca. Zalejeme vývarom, alebo vriacou vodou (v takom prípade pridáme bujón) tak, aby bolo všetko ponorené. Varíme, kým brokolica nie je mäkká, až táká, že sa rozpadáva- jedine vtedy bude ozaj krémová. Odstavíme a rozmixujeme, pridáme kyslú smotanu, ale to len tak pre zjemnenie a farbu, nemusí tam byť stoj čo stoj. Na oleji opražíme chlebíky, alebo kúsky rožkov, bagety, môžeme ich potrieť cesnakom, alebo posypať strúhaným parmezánom. No, a je to. Ani to nebolelo, že?

Podobne sa dá pripraviť krémová polievka aj z karfiolu, špargle, tekvice, alebo v podstate z akejkoľvek vhodnej sezónnej zeleniny. Samozrejme, prispôsobíme tomu korenie a pridáme patričné bylinky.

Pohovorme si...o šaláte

Šalát. Chutný a výživný. Zdravé jedlo pre štíhlu líniu. Žrádlo pre králiky.

Šalát bol kedysi iba zemiakový s majonézou, neskôr aj treska, vlašák a iné šmaky,  alebo listy hlávkového šalátu plávajúce v náleve z octu, cukru a soli. Dnes sa už chvalabohu (alebo skôr bohužiaľ?) šalát robí inak. Na jedálnych lístkoch ho môžeme nájsť napríklad ako notoricky známy Cézar (skutočný Caesar som ešte v žiadnej reštaurácii ani nevidela), potom balkánsky či grécky, no a absolútny svätý grál slovenského kulinárstva tvorí šalát s rajčinami, paprikou, uhorkami a kuracím mäsom. WOW. Toto sa fakt hodí len pre tie králiky, keby boli mäsožravé.

Ľudia, serte na to a urobte si šalát doma. Ja vám prezradím, ako na to, ale musíte ma počúvať.

Pravidlo číslo 1: výber správneho druhu šalátu.

Ono existuje viacej druhov šalátu, ako ľadový? No kua, je to tak,  a je ich celkom dosť. Každý sa hodí na niečo iné, každý inak chutí a má inú štruktúru.  Napríklad u nás populárny ľadový šalát sa hodí skôr na letné, ľahké šaláty s jednoduchými  ingredienciami, ako sú kuracie mäso, ovocie a letná zelenina. Ľadový šalát je chrumkavý,  vydrží dlho v chladničke a je ideálny na všelijaké fitnes šaláty, ak zrovna držíme diétu. Tento druh neznesie dlhodobé máchanie v zálievke, preto listy prelejeme dresingom až tesne pred podávaním, inak listy nechutne zmäknú.

Šaláty s tuhšou štruktúrou listov už vydržia dlhšie dresingu vystavené, nemajú tendenciu vechťovatieť a hodia sa aj na teplé šaláty, resp. také, kde je jedna surovina teplá alebo je teplý dresing. Hovoríme predovšetkým o šalátoch typu dubový list, lollo biondo a lollo rosso, môžeme sem  zaradiť pri troche fantázie aj rukolu, polníček a rímsky šalát. Mimochodom, rímsky šalát je v originálnom recepte na šalát Caesar. Odporúčam si ho vygoogliť. To budete čumieť, že to, čo sa u nás predáva ako Caesar, vôbec Caesar nie je!

Listy typu čakanka, friseé a podobné horkasté záležitosti sú ale na teplé šaláty s výraznými zálievkami ako stvorené. Ja mám horkasté listy rada s kuracou pečienkou a zeleným hráškom, alebo olivami, kaparami, kyslými uhorkami , horčicovým dresingom, brokolicou a podobne. Nie nevyhnutne naraz.

Pravidlo číslo 2: Používajte sezónne ingrediencie a kombinujte do zblbnutia.

Je jasné, že niektoré suroviny sú dostupné po celý rok- či už je to mäso, syr,  moje obľúbené avokádo, alebo hoci aj kukurica a hrášok z mrazničky. Ale niektoré suroviny sa fakt nedajú ofajčiť a treba ich používať vtedy, kedy je ich sezóna- pretože vtedy chutia najlepšie, sú dostupné a lacnejšie- samozrejme! Toto platí pre rajčiny, uhorky, aj hrášok a kukuricu, melóny, cukety atď. Naopak, celý rok máme k dispozícii syry, mäso, avokádo, kapary, šampiňóny a ja neviem čo ešte.  A čo sa týka kombinácií, jediné, čo k tomuto môžem povedať- nebojte sa toho. Ja milujem všetky šaláty, ktoré obsahujú avokádo a kukuricu, čo je kombinácia inšpirovaná latinskou Amerikou. Alebo šalát v ázijskom štýle, s pikantným dresingom. Šalát môžete urobiť typicky sezónny- napríklad jarný s redkvičkami a vajíčkami; letný s rajčinami, ale existujú aj šaláty s vodným melónom a iným letným ovocím. Jesenný šalát by mohol byť s cuketkami, cviklou a prípadne posypaný semienkami.  V zime je vhodný teplý šalát napríklad zo zemiakov a s konzervovanou zeleninou. Možností je nekonečne veľa .

Pravidlo číslo 3: Správny postup

Takže. Je to tu. Ako šalát nesprasiť? Nie je to také zložité, ako to vyzerá. V prvom rade treba šalátové listy umyť a osušiť, najlepšie v odstreďovačke alebo to jednoducho vytriasť do umývadla a nechať odkvapkať. Robíme to nielen kvôli špine, postreku a baktériám, ale preto, aby zálievka ostala na listoch, nie na spodku misy. Na mokrom povrchu listov má dresing problém sa udržať a šalát je neochutený. Šalátové listy môžeme aj trhať, alebo krájať ostrým nožom. Na niektoré kombinácie sa hodia celé listy, niekedy je fajn mať šalát pokrájaný na menšie kúsky. Veľké listy sa hodia tam, kde hrá hlavnú úlohu dresing, menšie kúsky sa hodia vtedy, keď máme šalát s viacerými ingredienciami, pokrájanými na sústa.

Pravidlo č. 4: Dresing

Veľa šalátov stojí práve na dresingu. Už sme si párkrát vzali do huby Caesar, tak si ho vezmeme ešte raz (a čo, veď je dobrý!) a použijeme ho ako príklad. Caesar šalát sú len listy, krutóny a dresing. Nič viac. A je najslávnejší na svete. Ak chceme, aby šalát chutil, niet inej cesty, ako poliať ho dresingom. Niekedy stačí olivový olej a citrónová šťava, niekedy sa môžeme vybesniť a nakrájať doňho bylinky, olivy, kapary, použiť horčicu, jogurt, majonézu a tak ďalej. Zase- skúšame, ochutnávame.

Dúfam, že vám tieto informácie aj na niečo boli.

Cuketia sezóna

Existuje X- spôsobov, ako pripraviť cuketky, no napriek tomu sa nepamätám, že by som cukiny jedla niekedy aj inde, ako doma. Cuketka je pritom veľmi vďačná zelenina, zdravá a chutná, lenže väčšina z nás pozná cukety veľké ako kyjak, tvrdé a vláknité a podvedome sa takýmto veciam vyhýba. Cukety
(a patizóny) treba zbierať kým sú ešte malé. Jedine vtedy sú mäkké a šťavnaté a pripravené na akúkoľvek kuchynskú úpravu. A keďže ja nie som z tých, čo len držkujú a nič neukážu, tak Vám ukážem jeden z mojich obľúbených spôsobov.

Prázdniny síce skončili, ale nás sa to netýka a aj počasie ešte grilovaniu praje, tak si toto jedlo môžeme pripraviť aj vonku na grile.

Mimochodom, zistila som, že ryby sa kua zle fotia.

A upečené sa fotia ešte horšie.

Na obrázku je len pár cuketích koliesok, ale ja si ich nakladám na tanier vždy hromadu, pol na pol so zemiakovou kašou. 

Pstruh dúhový je podľa mňa úžasná ryba. Jasné, sú aj lepšie ryby, ale pstruh je dostupný, majú ho všade a nie je ani extra drahý. Jednoducho sa pripravuje a aj sa dobre je, lebo stačí vytiahnuť chrbticu a nemusíme sa báť kostí. Ja som ryby iba posolila, posypala drvenou rascou (nadrvte si sami, je voňavejšia) a obložila maslom. V rúre strávili 20 minút a stačilo to akurát. 

Cukíny nakrájame a posolíme, aby z nich vytiekla prebytočná voda. Urobíme si marinádu, akú máme radi, ja dávam iba čierne korenie, olej a papriku, ale ak máte radi iné koreniny a bylinky, použite ich. Cuketa má veľmi nevýraznú chuť, takže čo na ňu napatláte, tak bude nakoniec aj chutiť. Kolieska opekáme na panvici alebo na grile.

Jesenná záhrada

Ja viem, v poslednej dobe blogovanie trochu flákam, ale je to preto, lebo trávim dovolenku na chate, fotím a zbieram matroš na nové príspevky. Počasie je vážne skvelé a človek by ani neveril, že sa stihne v polovici septembra ešte spáliť. Na konci záhrady sa vyvaľuje oranžová dyňa Adéla a jej príbuzné, cukety, patizóny a biele tekvice jej robia spoločnosť. Ešte tento mesiac sa môžete tešiť na nálož tekvicových a cuketových receptov, pretože aj keď je tento druh zeleniny u nás dosť podceňovaný, dajú sa z nej pripraviť veci, o ktorých sa vám ani nesnívalo.
Na vytvorenie tej správnej jesennej nálady, pár fotiek z jesennej záhrady :)



toto je Adéla








Mäta


Už ste niekedy robili štvorlitrové mojito? ja hej (cukor dávam obyčajný a potom pridám trstinovú melasu):




A toto robím so starými dyňami: