Ani neviem, či som od tohtoročného Gurmánfestu niečo čakala. Neviem, či som si chcela napraviť chuť po SFF, alebo som si naivne myslela, že keď som si minulý rok dohromady nič nedala, bolo to spôsobené iba nedostatkom času.
Omyl. Gurmánfest mi pomohol utvoriť si ešte komplexnejší obraz o slovenskom gastrobiznise. A nie je veľmi lichotivý, žiada sa povedať.
Ak bol SFF výstavou slovenskej gastronómie ako takej, Gurmánfest vám poskytne obrázok ako vyšitý, aj s publikom a všetkými špeciálnymi efektami. Na rôznych miestach medickej záhrady sa dali nájsť všetky typické slovenské gastrovýjavy. Celé by sa to dalo zhrnúť do niekoľkých bodov:
Zobrazujú sa príspevky s označením nápoje. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením nápoje. Zobraziť všetky príspevky
pondelok 18. júna 2012
utorok 28. februára 2012
Vieš, čo chlasceš? III.
Do tretice azda najslávnostnejší skvost alkoholového neba, šampusy a šumivé víno. U tohto druhu je najväčšia sranda to, že má azda najväčší cenový rozptyl. Reprezentanti tejto kategórie sa v obchodoch vyskytujú od dvoch eur až po stovky, či tisíce. Kým s pálenkou či vínom sa vždy zmestíte do pár desiatok eur (pokiaľ nejde o extra-eci-špéci druh), pravé šampanské sa bežne predáva za stovku a viac. Že prečo? Povieme si. Ale najprv troška nevyhnutnej teórie.
patriot.sk
patriot.sk
utorok 21. februára 2012
Vieš, čo chlasceš? II.
Dnešný diel poradne pre alkoholikov venujeme vínu. Konkrétne tichému. To je také, čo nemá bublinky. Základné delenie je podľa farby na červené, biele a ružové, potom podľa obsahu cukru na suché, polosuché, polosladké a sladké. Ďalej tu máme prívlastky a odrody, ale okolo toho je taká veda, že vás tým radšej nebudem zaťažovať, lebo pri bežnej chlastačke to až taká podstatná informácia nie je. Či sa opijete z neskorého zberu alebo cuvée, je v zásade jedno. Predstavíme si teda iba niektoré najbežnejšie a trochu si posvietime aj na ich kvalitu, aby sme rozoznali šmejd od šmaku. (teraz sa mi nesmejte, lebo niekto to nevie spoznať vôbec)
utorok 7. februára 2012
Vieš, čo chlasceš?
Toto bude jeden z tých náučných článkov, ktoré vám možno na niečo budú, a možno aj nie. Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, čo obsahuje váš obľúbený chľast? Teraz sa nebudeme venovať, aké účinky má na telo a myseľ, prípadne ako ich minimalizovať/ maximalizovať. Pozrieme sa na zloženie a chuť.
Je to tak, aj alkoholické nápoje patria do sektora gastro, pretože ich primárna funkcia nie je znefunkčniť mozog a údy (i keď aj to), ale doplniť jedlo a poskytnúť chuťový zážitok. Začneme doslova zostra, liehovinami a destilátmi.
Je to tak, aj alkoholické nápoje patria do sektora gastro, pretože ich primárna funkcia nie je znefunkčniť mozog a údy (i keď aj to), ale doplniť jedlo a poskytnúť chuťový zážitok. Začneme doslova zostra, liehovinami a destilátmi.
streda 14. decembra 2011
Ako sa papá v Hong Kongu
Je mi cťou, vyznamenaním a štátnym sviatkom Vám predstaviť hosťovačku môjho kolegu, ktorý je podobne vyfičaný z dobrej žranice ako ja, a ktorý si neželá byť menovaný (lebo je celebrita ;-) a bol taký láskavý, že svoj týždňový pobyt v Hong Kongu zhrnul v radostnom srdečnom ublognutí. Enjoy!
Tak konečne. Odhodlal som sa prispieť na tento blog aj ja. Jeho majiteľka je mojou kolegyňou v robote, uprosíkala ma. Vec sa má tak, že sa mi podarilo stráviť čosi vyše týždňa v Hong Kongu, tak vám tu – stručne a jasne – napíšem pár viet o tom, ako a čo jedia miestni šikmáči (dúfam, že šikmáči nie je urážlive alebo xenofóbne vyjadrenie).
Písaním na dennej báze sa živím, ťukať do klávesov „pre radosť“ sa mi teda viac-menej po tých rokoch prieči (ehm, okrem toho mi za tento text nikto neplatí, však, kolegyňa!), preto to napíšem stručne, jasne, v bodoch:
1.V Hong Kongu platí ZŽDŽ. Teda Zdravo Žerú Dlho Žijú. Napriek hnusnému mestskému prostrediu, betónu, minimu životného priestoru (na štvorec sú tam tuším traja šikmáči), smogu a mini bytom v 50-poschodových panelákoch nalepených telo na telo – napriek tomu všetkému žijú, prosím pekne dlhšie ako Japonci! Prečo? Lebo ZŽDŽ. Žiadne smažáky, klobásy, pizze na dennej báze, guláše, knedlíky. Jedia pravú čínsku stravu, v ktorej nie je nič vyprážané. Mäso všetkých druhov, rezance, ryža, morské plody. Čínska strava, ktorú nám servírujú v európske reštaurácie – a o fastfoodoch ani nehovorím - nemá nič spoločné s pravou „čínou“. Ale veď to, do prdele, vlastne všetci vedia.
2.Čaj. Pijú veľa čaju. Čínsky čaj – ako mi ho aj často ponúkali je čosi medzi našim zeleným a čiernym, respektíve skôr medzi zeleným a červeným. Je to chutný nápoj, ale väčšine Slovače odchovanej na pigi výluhu s citrónom a kilom cukru, respektíve na Tesco Fruit Infusion (s kilom cukru detto) by zrejme nechutil. Mne chutil, ale o mne je všeobecne známe, že sa vyvyšujem nad Slovačou.
3.Hong Kong style Milk Tea. Pozostatok koloniálnych čias. To boli tie, kedy ešte každé ráno bozkali obrázok Alžbety II. pri posteli. Čínsky čaj s mliekom je v Hong Kongu populárny nápoj, pije sa studený alebo teplý, predávajú ho hneď vedľa ľadovej kávy či kapučína v každom obchode, v teplej verzii v reštikách, fast foodoch. Dobrá vec. Čaj s mliekom je všeobecne fajnota, podľa mňa by sme sa ho nemali báť ani tu.
4.Hong Kong style French Toast. Priamo súvisí s bodom tri. Ja idiot som ho obchádzal, veď predsa nebudem žrať „French Toast“ v Číne! Potom som zistil, že je to kvázi súčasť ich stravovacej kultúry, napriek tomu, že sa vymyká čínskej kuchyni. Dva toastové chleby zlepené arašidovým maslom alebo džemom sa obalia vo vajci, rýchlo vypražia (dobre, v bode 1 som písal, že nesmažia, ale tak toto je výnimka, fakt jediná!) a polejú sirupom. Podáva sa s teplým Milk Tea. Miestni odporúčajú na ráno po ťažkom nočnom žúre. Pomáha.
5.Horúca voda. Ak si na rokovaní, stretnutí či počas akejkoľvek inej podobnej udalosti vypýtate pohár vody, dostanete ju – horúcu. Áno, divné, ale vlastne veľmi dobré! Horúca voda pomáha tráveniu, jednoducho je pre telo prijateľnejšia ako studená. Nehovorím o teplej šťanke z červeného kohútika, oni tú vodu normálne prevárajú. A fakt sa na to dá rýchlo zvyknúť. Podávajú to aj v reštike ku každému jedlu.
6.Jedlo ako také. Za tých pár dní – ešte k tomu majúc bohatý program – som toho veľa na vlastnú päsť neskúsil, ale neušlo mi napríklad to, že existujú akoby dva zásadné druhy kuchyne – jedna je štýl „miska s ryžou a na nej čosi“ a druhá „miska rezancov vo vode a v tom čosi pláve“. Všetko veľmi dobré, ľahké, zdravé...
7....a tretia – akože fakt, fakt najlepšia je „malé v bambusovej nádobe“ - Dim Sum. Jednohubky rôznych druhov – od pečiva plneného kuracinou po mini jarné rolky (nič spoločné s tunajšími jarnými rolkami) či rôzne ryžové a neviem aké cestá plnené morskými plodmi. Vynikajúce, ochutnal som v nóbl reštaurácii, ktorú odporúča aj Michelin.
8.Crazy dezerty. Vyskúšal som – ha, tiež u „Michelina“ ryžové knedličky plnené čiernym sezamom v akejsi horúcej zázvorovej tekutine – výborné. A tiež riedky puding a v ňom na vlásočnice natrhaný grep a dva druhy nejakého podivného ovocia. Fajnové. Bežným uličným dezertom je napríklad Egg Tart - vaječná tortička. Tá až tak neohúri, ale ani z nej človeka nenapne. Mimochodom, vajcia v Hong Kongu milujú (slepačie), vyskytujú sa v mnohých pokrmoch.
9.Iné kuchyne. Obyvatelia Hong Kongu sú blázni do japonskej – suši predávajú všade (vrátane supermarketov, kde stojí skutočne smiešne peniaze a je veľmi kvalitné), v meste je milión steak-houseov, francúzskych pizzérií, „západných“ pekární. Okrem toho, žiaľ, aj chobotnica menom západné rýchle občerstvenie vypúšťa chápadlá smerom k miestnym, najmä mladým. Mc Donald´s (madonáál, ako hovoria miestni), Burger King, KFC... sú takmer všade. Ja však nie som antiglobal onanista, takže nad tým nevzdychám.
10. Kult "street food". V Hong Kongu sa žije a je na ulici. Odbočíte z biznis štvrte do najbližšej ulice a ste na trhu s miliónom čerstvých rýb, morských príšer a mäsa, ktoré visí na hákoch bez chladenia. A všetci sú v pohode. Sranda to musí byť v lete. Zaujímavé pocity vo mne vyvolal kult "cica-sežer-celé-zviera". Oni sa neobmedzujú na stehná, prsia či krídla. Vo výkladoch visia celé údené kačky aj s hlavou a krkom - a aj sa to predáva. A konzumuje. Moja čínska kamarátka obľubovala prasacie ušká, mňa ukecala akurát na kačací jazyk marinovaný v koňaku. Drahá pochúťka, ale ako jediná z toho, čo som vyskúšal, putovala do koša.
11. Na dôvažok, k tomu čaju: my sa oháňame tým, že "sáčkové" čaje sú bohapustým hriechom a pijú ich iba morálne a fyzicky zvhrlí jedinci. A v Hong Kongu s tým nemajú nijaký problém. Dokonca veselo porušujú pravidlo presne stanoveného lúhovania - sáčok vo vode nechajú bez toho aby ho vybrali a neštítia sa čaj povedzme v polovici znova doliať horúcou vodou. To kukáte, čo?
Tak konečne. Odhodlal som sa prispieť na tento blog aj ja. Jeho majiteľka je mojou kolegyňou v robote, uprosíkala ma. Vec sa má tak, že sa mi podarilo stráviť čosi vyše týždňa v Hong Kongu, tak vám tu – stručne a jasne – napíšem pár viet o tom, ako a čo jedia miestni šikmáči (dúfam, že šikmáči nie je urážlive alebo xenofóbne vyjadrenie).
Písaním na dennej báze sa živím, ťukať do klávesov „pre radosť“ sa mi teda viac-menej po tých rokoch prieči (ehm, okrem toho mi za tento text nikto neplatí, však, kolegyňa!), preto to napíšem stručne, jasne, v bodoch:
1.V Hong Kongu platí ZŽDŽ. Teda Zdravo Žerú Dlho Žijú. Napriek hnusnému mestskému prostrediu, betónu, minimu životného priestoru (na štvorec sú tam tuším traja šikmáči), smogu a mini bytom v 50-poschodových panelákoch nalepených telo na telo – napriek tomu všetkému žijú, prosím pekne dlhšie ako Japonci! Prečo? Lebo ZŽDŽ. Žiadne smažáky, klobásy, pizze na dennej báze, guláše, knedlíky. Jedia pravú čínsku stravu, v ktorej nie je nič vyprážané. Mäso všetkých druhov, rezance, ryža, morské plody. Čínska strava, ktorú nám servírujú v európske reštaurácie – a o fastfoodoch ani nehovorím - nemá nič spoločné s pravou „čínou“. Ale veď to, do prdele, vlastne všetci vedia.
2.Čaj. Pijú veľa čaju. Čínsky čaj – ako mi ho aj často ponúkali je čosi medzi našim zeleným a čiernym, respektíve skôr medzi zeleným a červeným. Je to chutný nápoj, ale väčšine Slovače odchovanej na pigi výluhu s citrónom a kilom cukru, respektíve na Tesco Fruit Infusion (s kilom cukru detto) by zrejme nechutil. Mne chutil, ale o mne je všeobecne známe, že sa vyvyšujem nad Slovačou.
3.Hong Kong style Milk Tea. Pozostatok koloniálnych čias. To boli tie, kedy ešte každé ráno bozkali obrázok Alžbety II. pri posteli. Čínsky čaj s mliekom je v Hong Kongu populárny nápoj, pije sa studený alebo teplý, predávajú ho hneď vedľa ľadovej kávy či kapučína v každom obchode, v teplej verzii v reštikách, fast foodoch. Dobrá vec. Čaj s mliekom je všeobecne fajnota, podľa mňa by sme sa ho nemali báť ani tu.
4.Hong Kong style French Toast. Priamo súvisí s bodom tri. Ja idiot som ho obchádzal, veď predsa nebudem žrať „French Toast“ v Číne! Potom som zistil, že je to kvázi súčasť ich stravovacej kultúry, napriek tomu, že sa vymyká čínskej kuchyni. Dva toastové chleby zlepené arašidovým maslom alebo džemom sa obalia vo vajci, rýchlo vypražia (dobre, v bode 1 som písal, že nesmažia, ale tak toto je výnimka, fakt jediná!) a polejú sirupom. Podáva sa s teplým Milk Tea. Miestni odporúčajú na ráno po ťažkom nočnom žúre. Pomáha.
5.Horúca voda. Ak si na rokovaní, stretnutí či počas akejkoľvek inej podobnej udalosti vypýtate pohár vody, dostanete ju – horúcu. Áno, divné, ale vlastne veľmi dobré! Horúca voda pomáha tráveniu, jednoducho je pre telo prijateľnejšia ako studená. Nehovorím o teplej šťanke z červeného kohútika, oni tú vodu normálne prevárajú. A fakt sa na to dá rýchlo zvyknúť. Podávajú to aj v reštike ku každému jedlu.
6.Jedlo ako také. Za tých pár dní – ešte k tomu majúc bohatý program – som toho veľa na vlastnú päsť neskúsil, ale neušlo mi napríklad to, že existujú akoby dva zásadné druhy kuchyne – jedna je štýl „miska s ryžou a na nej čosi“ a druhá „miska rezancov vo vode a v tom čosi pláve“. Všetko veľmi dobré, ľahké, zdravé...
7....a tretia – akože fakt, fakt najlepšia je „malé v bambusovej nádobe“ - Dim Sum. Jednohubky rôznych druhov – od pečiva plneného kuracinou po mini jarné rolky (nič spoločné s tunajšími jarnými rolkami) či rôzne ryžové a neviem aké cestá plnené morskými plodmi. Vynikajúce, ochutnal som v nóbl reštaurácii, ktorú odporúča aj Michelin.
8.Crazy dezerty. Vyskúšal som – ha, tiež u „Michelina“ ryžové knedličky plnené čiernym sezamom v akejsi horúcej zázvorovej tekutine – výborné. A tiež riedky puding a v ňom na vlásočnice natrhaný grep a dva druhy nejakého podivného ovocia. Fajnové. Bežným uličným dezertom je napríklad Egg Tart - vaječná tortička. Tá až tak neohúri, ale ani z nej človeka nenapne. Mimochodom, vajcia v Hong Kongu milujú (slepačie), vyskytujú sa v mnohých pokrmoch.
9.Iné kuchyne. Obyvatelia Hong Kongu sú blázni do japonskej – suši predávajú všade (vrátane supermarketov, kde stojí skutočne smiešne peniaze a je veľmi kvalitné), v meste je milión steak-houseov, francúzskych pizzérií, „západných“ pekární. Okrem toho, žiaľ, aj chobotnica menom západné rýchle občerstvenie vypúšťa chápadlá smerom k miestnym, najmä mladým. Mc Donald´s (madonáál, ako hovoria miestni), Burger King, KFC... sú takmer všade. Ja však nie som antiglobal onanista, takže nad tým nevzdychám.
10. Kult "street food". V Hong Kongu sa žije a je na ulici. Odbočíte z biznis štvrte do najbližšej ulice a ste na trhu s miliónom čerstvých rýb, morských príšer a mäsa, ktoré visí na hákoch bez chladenia. A všetci sú v pohode. Sranda to musí byť v lete. Zaujímavé pocity vo mne vyvolal kult "cica-sežer-celé-zviera". Oni sa neobmedzujú na stehná, prsia či krídla. Vo výkladoch visia celé údené kačky aj s hlavou a krkom - a aj sa to predáva. A konzumuje. Moja čínska kamarátka obľubovala prasacie ušká, mňa ukecala akurát na kačací jazyk marinovaný v koňaku. Drahá pochúťka, ale ako jediná z toho, čo som vyskúšal, putovala do koša.
11. Na dôvažok, k tomu čaju: my sa oháňame tým, že "sáčkové" čaje sú bohapustým hriechom a pijú ich iba morálne a fyzicky zvhrlí jedinci. A v Hong Kongu s tým nemajú nijaký problém. Dokonca veselo porušujú pravidlo presne stanoveného lúhovania - sáčok vo vode nechajú bez toho aby ho vybrali a neštítia sa čaj povedzme v polovici znova doliať horúcou vodou. To kukáte, čo?
piatok 21. októbra 2011
Varovanie pre spotrebiteľov
Aj v lepších rodinách sa občas stane, že dojde káva, tak pošlete niekoho kúpiť novú s inštrukciou: Kúp kávu, ale nie Popradskú. V prípade kávy sa náš modelový zákazník rozhoduje skôr na základe značky, ako ceny, alebo podľa pomeru cena/výkon. Ak má skúsenosti s určitou značkou, automaticky po nej siahne, napriek vopred daným inštrukciám. Teda, ak napríklad Popradská káva extra špeciál chutí dobre, sú všetky popradské kávy OK, či? Riť Paľovu!
Milí zlatí, toto je štvrť kila (vraj) mletej kávy v lesklom zlatom obale, ktorú víťazoslávne dovliekol z obchodu náš modelový zákazník, ktorého som do obchodu poslala. Táto vec sa tvári ako to najlepšie, čo nám môže firma BOP poskytnúť. Vnútri však na neskúseného kávičkára číha odporne páchnuca, zatuchnutá, prepálená ohavnosť, ktorá by si nemala hovoriť káva. Predstavujem si, že takto nejako chutí kremačný popol fanúšikov desmodu. Ja teda nie som expert na kávu, ale musím varovať ostatných pred zlom, ktoré sa skrýva v tejto veci, nemôžem inak. Lebo si myslím, že pijem dobrú kávu a chcem, aby aj ostatní ľudia pili dobrú kávu, musím vás vystríhať pred nerozvážnou kúpou. Vyhnite sa Zlatému výberu oblúkom a za tie 3 ečka si kúpte niečo zmysluplné.
Milí zlatí, toto je štvrť kila (vraj) mletej kávy v lesklom zlatom obale, ktorú víťazoslávne dovliekol z obchodu náš modelový zákazník, ktorého som do obchodu poslala. Táto vec sa tvári ako to najlepšie, čo nám môže firma BOP poskytnúť. Vnútri však na neskúseného kávičkára číha odporne páchnuca, zatuchnutá, prepálená ohavnosť, ktorá by si nemala hovoriť káva. Predstavujem si, že takto nejako chutí kremačný popol fanúšikov desmodu. Ja teda nie som expert na kávu, ale musím varovať ostatných pred zlom, ktoré sa skrýva v tejto veci, nemôžem inak. Lebo si myslím, že pijem dobrú kávu a chcem, aby aj ostatní ľudia pili dobrú kávu, musím vás vystríhať pred nerozvážnou kúpou. Vyhnite sa Zlatému výberu oblúkom a za tie 3 ečka si kúpte niečo zmysluplné.
sobota 13. augusta 2011
Lazy saturday afternoon
Dnešné sobotné popoludnie Vám prináša IKEA!
V pozadí vidíte Kaffe mellanrost. Ak chcete kávu, ktorá chutí dobre a nezruinuje váš rozpočet, siahnite po nej. Je pomletá presne pre prípravu vo frenchpresse.
Frenchpress je už asi desiaty, ktorý mám, lebo vždy sa mi ho podarí rozmlátiť. Ako napríklad tohto jeho predchodcu, ktorý zažil varenie kávy iba raz:
Hrnčeky Dinera mám vo všetkých dostupných farbách. Káva sa z nich pije najlepšie.
Pekný deň!
V pozadí vidíte Kaffe mellanrost. Ak chcete kávu, ktorá chutí dobre a nezruinuje váš rozpočet, siahnite po nej. Je pomletá presne pre prípravu vo frenchpresse.
Frenchpress je už asi desiaty, ktorý mám, lebo vždy sa mi ho podarí rozmlátiť. Ako napríklad tohto jeho predchodcu, ktorý zažil varenie kávy iba raz:
Hrnčeky Dinera mám vo všetkých dostupných farbách. Káva sa z nich pije najlepšie.
Pekný deň!
štvrtok 24. júna 2010
Do kelu aj s letom
Toto "leto" je mimoriadne na figu. Jahody v stánkoch stoja za prd, tie zo supermarketu sú na tom o niečo lepšie, hoci sú bez chuti. Ešte aj ten rínek v našom meste už nefunguje. Kedysi som tam vedela nakúpiť tie najvoňavejšie rajčiny, melóny alebo na jeseň hrozno za skvelé ceny, teraz pre cca 45 000 ľudí (čo je počet obyvateľov v našej dedine) ostali dva stánky s ovocím a zeleninou, resp. so zemiakmi a ešte čímsi. Jednoducho keď človek nemá vlastnú záhradu, len ťažko sa dostane k sezónnym surovinám. Nepripadá vám to "ujeté"??
Ešteže existuje niečo, čo mi dokáže zdvihnúť náladu, najmä počas teplých letných večerov, hoci tie ostatné veľmi teplé nie sú.
Možítko. Tak u nás doma voláme mojito, lebo ho robíme úplne po svojom. Pre zmenu mám však v rukáve niekoľko tipov na rôzne mojitové variácie.
(obrázok je len ilustračný)
Možítko
Potrebujeme kocky ľadu, panák bieleho rumu (napr. Bacardi), polovicu limetky, obyčajný kryštálový cukor (2 lyžice), tak 10 listov mäty, trstinovú melasu a sódu na doliatie.
V zásade nepoužívam ľadovú drť. Pri jej výrobe (za pomoci tĺčika na mäso a mikroténového sáčku) sa narobí veľa hluku a bordelu a drť sa stihne sviňa jedna roztopiť skôr, než možítka prinesiem na stôl. Tak tam nasypem kocky do pol pohára. Predtým treba ale do pohára nasypať lístky mäty, limetku nakrájanú a cukor. Pomačkáme. Kto má doma muddler, má výhodu. My ostatní mačkáme opačnou stranou mäsového tĺčika (polyfunkčný nástroj je to veru). Pridáme rum, malú lyžičku melasy, ľad a dolejeme sódou. Melasa nápoj pomerne dosť zafarbí ale netreba sa toho ľakať, podľa mňa je to lepšie ako samotný trstinový cukor, ten obyčajný sa podľa môjho pozorovania lepšie rozpustí a nenechá naspodku toľko lógru.
Mojito- Bacardi version
Túto úpravu kedysi začala vo veľkom propagovať firma Bacardi a ide zrejme o najrozšírenejšiu verziu tohoto obľúbeného nápoja. Potrebujeme všetko to, čo na možítko, ale namiesto obyčajného cukru použijeme hnedý trstinový a použijeme ľadovú drť, ktorou musíme naplniť celý pohár.
Strawberry alebo iné ovocné Mojito
Tohoto sa netreba báť a skúšať rôzne kombinácie. Ja som raz do základu primačkala jahody a výsledok bol skvelý. Podobne to funguje aj s melónom, grapefruitom...treba skúšať.
Mojito EXPRES
Áno, aj tu som sa inšpirovala Nigellou :) stačí nám mäta, štvrtinka limetky na ozdobu (treba spolu popučiť), pridať rum, ľad a už stačí len doliať Sprite (alebo podobnú limošku) Skvelá vec, keď treba drinkov urobiť veľa tak, aby rozpočet na párty nepadol celý na mojito :)
Vaše nápady sú samozrejme vítané:-)
utorok 16. marca 2010
Are You frenchpressed?
Nedávno som na Cuketkovom blogu našla článok, resp. video, v ktorom účinkuje cafffeteria alebo ak chcete, frenchpress. Toto:
Taliani majú svoje espresso, ktoré je založené na rýchlom pretlačení vody cez namletú kávu a francúzi majú takéto paherečky, kde sa káva pasíruje cez vodu, kde je možné pripraviť kávu s chuťou turka, ale bez spodku/chlpov/lógru. Ja som tento vynález objavila niekedy v období strednej školy, keď som začala prichádzať na to, že Neskou sa kávičkovanie zďaleka nekončí a že sa na to dá ísť oveľa rafinovanejšie. Fakt, že sa s caffeteriou poznáme už dlho potvrdzuje aj bilancia: 3 rozbité 500 ml a jedna 200 ml...A pravdupovediac, v mojom okolí som ešte nenašla osobu, ktorá by frenchpress poznala, či nedajbože pochopila jeho obsluhu. BTW, návod uvidíte v Cuketkovom videu.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)
