utorok 31. augusta 2010

Hoří, má panenko...

...vepřová :)
To by sme dopadli, keby horela. Ale my nechceme bravčovú panenku zhorenú, ale pekne šťavnatú. Panenka je najjemnejšie a najchudšie bravčové mäso, žiaľ, práve preto sa ľahko môže stať, že sa vysuší. Takéto mäso sa preto robí ako minútka, aby nestratilo šťavnatosť.
Robím steaky z bravčovej panenky, pretože v našich končinách som ešte nenatrafila na hovädzie (okrem sviečkovej), ktoré by bolo na steaky určené alebo z ktorého ceny by ma úplne nevykotilo.
Ako prvé si ju treba nakrájať na steaky. Dva až tri centimetre sú úplne OK, ale treba mať potom na zreteli, že čím je plátok hrubší, tým dlhšie trvá, než sa prepečie. Basic príprava ešte zahŕňa soľ a korenie. Ja mám najradšej, keď sa medajlónky z panenky navyše omotajú prúžkom slaniny. Zaistite slaninu šparátkom a tá spôsobí, že okraj mäsa vsiakne tuk a nemá tak šancu sa príliš vysušiť. Skvelá vec, odporúčam. Okrem toho je dôležité, aby malo mäso izbovú teplotu, resp, nebolo rovno z chladničky alebo nebodaj ešte vnútri zmrznuté. Teplo sa musí dostať dovnútra čo možno najrýchlejšie, aby sa prepekalo rovnomerne.
Teraz stačí panvicu pokvapkať olivovým olejom a pridať kúštik masla, riadne rozpáliť a panenky tam bez milosti nahádzať. Dajte si však pozor, aby neboli píliš blízko pri sebe, resp. aby ste ich nemali na panvici priveľa. Z nedostatku miesta sa začnú dusiť a všetka šťava z nich vytečie. Mäso opekajte tak 4-5 minút z každej strany v závislosti od hrúbky, akú sme si zvolili. Panvica už nemusí byť taká žeravá, ale nestišujte plameň na minimum, stačí tak, aby to úplne nehorelo :)
To je všetko. Vlastne už ostáva len vybrať mäská na tanier a nechať chvíľu odpočinúť. Toto je veľmi dôležitý krok, lebo keby sme do toho zarezali hneď, vypustíme všetku šťavu a zase nám z toho ostane kus podrážky.
Môžeme podávať prakticky s čímkoľvek, najlepšie s čerstvo vyoranými zemiakmi a zeleninovým šalátom.

sobota 28. augusta 2010

Sme späť!

Po mesiaci sa mi podarilo konečne rozchodiť foťák ktorý som ráčila šmariť o zem (nechtiac, pochopiteľne..) takže môžem veselo prispievať, hurá! :)
A hneď sa aj musím pochváliť svojim výtvorom, ktorý som odkukala od Judy Aldridge. Jej blog a blog jej dcéry Jane sledujem a nemôžem si pomôcť, nikde inde nenachádzam toľko krásnych vecí pokope. Keď raz budem veľká, chcem aby môj blog vyzeral aspoň trochu ako ten Judin.
Ale o inom som chcela. Zase raz som piekla a vyšlo z toho toto. Dámy a páni, pomarančovo mandľové biscotti:

Recept na ne nájdete na tejto stránke.
Je to super ízy pízy. Ja som dala menej oleja ako je v recepte a namiesto mandľovej esencie som použila amaretto. Fungovalo to. Tá "all purpose flour" je po našom polohrubá múka, ale mne to nedalo a zmiešala som ju 1:1 s hladkou. Zmiešate suché prísady, pridáte mokré, zamiešate a vymiesite cesto. To rozdeľte na dve rovnaké časti a ušúľajte z nich dva šúľky dlhé ako plech. Plech by mal byť vymazaný a vysypaný, mne sa nechcelo a dala som pod to pečiaci papier a fungovalo to. Šúľky následne rozcapkajte na hrúbku cca 2 cm. Šup s tým do trúby na 25 minút. Nakrájajte na 1cm plátky, rozložte po plechu a pečte zhruba 5-7 minút z každej strany, ak máte mriežku, azda by to šlo aj bez otáčania. Druhé pečenie im dá nádhernú zlatistú farbu a konzistenciu keksov. Testovala som túto verziu na svojich kamarátoch a všetci sa zhodli, že k čaju alebo káve by boli naozaj skvelé. Už sa nemôžem dočkať, kedy vyskúšam nejakú inú kombináciu chutí! Poškuľujem po limetkových, alebo na vianoce chcem skúsiť škoricovo-klinčekovo-pomarančové. Uvidíme :)


piatok 16. júla 2010

Nové...

Nejakým nedopatrením som sa ocitla na akejsi predvádzacej akcii, kde samozrejme účinkovali fantastické hrnce a kuchynský robot za sto litri. Ale večera a darček sú pre mojich rodičov dobré stimulanty a ja som aj tak nemala čo robiť. Nuž, reku, pome.
A darček ma veľmi milo prekvapil! Toto:

Dva keramické nožíky a škrabka.
O keramických nožoch viem asi toľko, že ich netreba ostriť, sú veľmi tvrdé ale dajú sa rozbiť a hlavne že jeden taký nôž stojí toľko, čo celá súprava normálnych.
Samozrejme, že som ich hneď vyskúšala...vážení, nechcem tu nikomu robiť reklamu, ale to nejde. Sú totiž SUPER! Hladučké, ostré ako britva a dá sa s tým nakrájať asi fakt všetko. Chlieb odkrojilo bez jedinej omrvinky a slaninu to nakrájalo na úplne priesvitné plátky. Ňam. Ešte dúfať, že im tieto vlastnosti aj vydržia...

pondelok 12. júla 2010

Zmrzlina/ sorbet DIY

No hurá, tropické horúčavy dorazili a my sa môžeme ísť konečne vrhnúť do bazéna a v prestávkach na opaľovanie maškrtiť takéto veci:

To žlté je mangový sorbet, ten červený je z čiernych ríbezlí z našej záhradky.
Samozrejme, môžete použiť akékoľvek ovocie, aké len Vaša ctená záhrada alebo rínok ponúkajú. Ja som mala k dispozícii jednu misku čiernych ríbezlí a jedno mango kúpené "ve slevě" večer v Kauflande, keď sú čerstvé potraviny zlacnené na polovicu :-)

Pustíme sa do toho. Pripravíme si ovocie, ak treba, nakrájame ho na kocky. Potom vodu, ktorá by mala tvoriť asi polovicu objemu ovocia. ďalej treba cukor, podľa chuti. Ak nechcete, nemusíte pridávať žiadny ale podľa mňa, keď sa niečo veľmi vychladí alebo zmrazí, stráca to sladkosť a je to také ako keby bez chuti. Cukor nasypeme do vody, zahrejeme (dá sa to aj v mikrovlnke) aby sa cukor rozpustil. Pridáme ovocie a ešte chvíľku zahrievame, ale netreba to dlho, dve-tri minútky stačia, nesmie sa to ale variť. Tyčovým mixérom rozmixujeme dohladka a dľa potreby precedíme. Cediť alebo pasírovať rozhodne odporúčam, lebo napr. zrniečka alebo "chlpy" z manga pôsobia v tomto prípade mimoriadne rušivo. Teraz stačí už len nechať vychladnúť a šupnúť do mrazničky. Ideálne je každé dve hodiny (alebo podľa miery stuhnutia) zmrzku zamiešať, inak z mrazničky vytiahnete kameň. Ale aj ten sa dá v pohode naškrabkať, nie je to úplný ľad :-D

štvrtok 24. júna 2010

Do kelu aj s letom

Toto "leto" je mimoriadne na figu. Jahody v stánkoch stoja za prd, tie zo supermarketu sú na tom o niečo lepšie, hoci sú bez chuti. Ešte aj ten rínek v našom meste už nefunguje. Kedysi som tam vedela nakúpiť tie najvoňavejšie rajčiny, melóny alebo na jeseň hrozno za skvelé ceny, teraz pre cca 45 000 ľudí (čo je počet obyvateľov v našej dedine) ostali dva stánky s ovocím a zeleninou, resp. so zemiakmi a ešte čímsi. Jednoducho keď človek nemá vlastnú záhradu, len ťažko sa dostane k sezónnym surovinám. Nepripadá vám to "ujeté"??
Ešteže existuje niečo, čo mi dokáže zdvihnúť náladu, najmä počas teplých letných večerov, hoci tie ostatné veľmi teplé nie sú.
Možítko. Tak u nás doma voláme mojito, lebo ho robíme úplne po svojom. Pre zmenu mám však v rukáve niekoľko tipov na rôzne mojitové variácie.

(obrázok je len ilustračný)

Možítko
Potrebujeme kocky ľadu, panák bieleho rumu (napr. Bacardi), polovicu limetky, obyčajný kryštálový cukor (2 lyžice), tak 10 listov mäty, trstinovú melasu a sódu na doliatie.
V zásade nepoužívam ľadovú drť. Pri jej výrobe (za pomoci tĺčika na mäso a mikroténového sáčku) sa narobí veľa hluku a bordelu a drť sa stihne sviňa jedna roztopiť skôr, než možítka prinesiem na stôl. Tak tam nasypem kocky do pol pohára. Predtým treba ale do pohára nasypať lístky mäty, limetku nakrájanú a cukor. Pomačkáme. Kto má doma muddler, má výhodu. My ostatní mačkáme opačnou stranou mäsového tĺčika (polyfunkčný nástroj je to veru). Pridáme rum, malú lyžičku melasy, ľad a dolejeme sódou. Melasa nápoj pomerne dosť zafarbí ale netreba sa toho ľakať, podľa mňa je to lepšie ako samotný trstinový cukor, ten obyčajný sa podľa môjho pozorovania lepšie rozpustí a nenechá naspodku toľko lógru.

Mojito- Bacardi version
Túto úpravu kedysi začala vo veľkom propagovať firma Bacardi a ide zrejme o najrozšírenejšiu verziu tohoto obľúbeného nápoja. Potrebujeme všetko to, čo na možítko, ale namiesto obyčajného cukru použijeme hnedý trstinový a použijeme ľadovú drť, ktorou musíme naplniť celý pohár.

Strawberry alebo iné ovocné Mojito
Tohoto sa netreba báť a skúšať rôzne kombinácie. Ja som raz do základu primačkala jahody a výsledok bol skvelý. Podobne to funguje aj s melónom, grapefruitom...treba skúšať.

Mojito EXPRES
Áno, aj tu som sa inšpirovala Nigellou :) stačí nám mäta, štvrtinka limetky na ozdobu (treba spolu popučiť), pridať rum, ľad a už stačí len doliať Sprite (alebo podobnú limošku) Skvelá vec, keď treba drinkov urobiť veľa tak, aby rozpočet na párty nepadol celý na mojito :)

Vaše nápady sú samozrejme vítané:-)

pondelok 22. marca 2010

Rajčina /-ový,- ová


Dnešný diel, milí diváci, budeme venovať jednej z najobľúbenejších zelenín (aj keď vraj zeleninou nie je, len sa tak používa)- o rajčine. Paradajka je údajne nespisovný výraz, neviem prečo- my budeme používať názov rajčina, aj samotnú rajčinu a jej najrôznejšie podoby.

čerstvá


Pripadá mi podstatné uviesť, že rajčiny sú sezónna záležitosť, preto by sme ich mali vyhľadávať v lete, keď ich je na trhoviskách najviac, majú nádhernú farbu, chuť a vôňu. Supermarketové uniformne vyzerajúce skleníkové rajčiny nesiahajú tým našim ani po päty. Tie dobré rozoznáte ľahko- obvykle nie sú ani rovnako veľké, majú sýto červenú farbu a intenzívnu vôňu. Takéto sa hodia prakticky na všetky kuchynské úpravy, či už za surova, napr. do šalátu, alebo na prípravu omáčky, na bruschettu a pod. Pri nadmernej úrode sa dajú rajčiny aj spracovať a uložiť na zimu. Napríklad Taliani robia svoje Sugo.




V konzerve


Aj tu môžeme naraziť na blivajs, ale na rozdiel od bežných "zimných" rajčín majú tie v konzerve výhodu, že jednoducho chutia lepšie. A ak nemáme k dispozícii rajčiny čerstvé, môžeme ich v teplej kuchyni smelo nahradiť konzervou. Vrelo odporúčam na pizzu. Zrejme Vám bude chvíľku trvať, kým nádjete značku, ktorá bude Vašim požiadavkam vyhovovať najviac, nám celkom vyhovujú tie z Kauflandu.






Pretlak


Tu už sme na trochu tenšom ľade, aj keď pretlak ešte patrí do kategórie jedlých produktov vyrobených z rajčín. Lenže jeho použitie je jeho vlastnosťami obmedzené len na dochucovanie omáčok, polievok, prívarkov- teda ako prísada, nikdy ako základná surovina. Aj rajčinová polievka a omáčka sú z čerstvých alebo konzervovaných rajčín omnoho lepšie. Ja ho dávam len do gulášu, prípadne do diabolky, ale nejako ho neobľubujem a často s ním nevarím.












Kečup


A sme doma! Nikdy som úplne nepochopila, prečo by sa mal kečup pridávať do jedla. Patrí predsa na párky, či? Keď som sa dozvedela, že kečup a.k.a prísadu do jedál odmietajú aj svetoví šéfkuchári, bola som na seba pyšná..tak trochu. Kečup patrí na stôl, nie do hrnca. Milujem ho na párkoch aj na špekáčku, ale keď ho istá dievčina nakydala do gulášu, skoro ma vystrelo! Prečo? Prečo sa kečup u nás stále považuje za surovinu? Nerozumiem.

utorok 16. marca 2010

Are You frenchpressed?

Nedávno som na Cuketkovom blogu našla článok, resp. video, v ktorom účinkuje cafffeteria alebo ak chcete, frenchpress. Toto:


Taliani majú svoje espresso, ktoré je založené na rýchlom pretlačení vody cez namletú kávu a francúzi majú takéto paherečky, kde sa káva pasíruje cez vodu, kde je možné pripraviť kávu s chuťou turka, ale bez spodku/chlpov/lógru. Ja som tento vynález objavila niekedy v období strednej školy, keď som začala prichádzať na to, že Neskou sa kávičkovanie zďaleka nekončí a že sa na to dá ísť oveľa rafinovanejšie. Fakt, že sa s caffeteriou poznáme už dlho potvrdzuje aj bilancia: 3 rozbité 500 ml a jedna 200 ml...A pravdupovediac, v mojom okolí som ešte nenašla osobu, ktorá by frenchpress poznala, či nedajbože pochopila jeho obsluhu. BTW, návod uvidíte v Cuketkovom videu. 

Jeho veličenstvo: Cesnak



Jeden by povedal, že v marci by  sa už hádam malo otepľovať a namiesto toho sa vonku ešte stále povaľuje to biele svinstvo... Lenže toto obdobie, keď už si myslíme, že by stálo za reč predviesť tie nové šatičky, alebo botičky, môžeme sa z promenády vrátiť s niečím navyše. S chrípkou. Alebo nádchou.
Cesnak bol v minulosti (a vlastne aj dnes) považovaný za zázračný všeliek. Obsahuje mnoho účinných látok, ktoré korem iného pomáhajú znižovať krvný tlak, prispievať k lepšej imunite a celkovo, je zdravý ako sviňa tak by sme ho každopádne mali konzumovať. Dnes si ukážeme jednoduchú a veľmi chutnú formu, ako dopraviť cesnak do našich útrob a urobiť tak niečo pre svoje zdravie:

potrebujeme: 1 celú hlavičku cesnaku, 2 litre vývaru, maslo, rascu drvenú, 2-3 zemiaky, soľ.
na podávanie: 1 surové vajce, krutóny z chleba, strúhaný syr

Z uvedeného nám vznikne polievka, ale to len v prípade, ak dodržíme nasledujúci postup:
 Cesnak olúpeme a prelisujeme. Odkrojíme z masla taký 1,5 centimetrový prúžtek, ktorý rozpustíme v hrnci. Keď už pení, pridáme cesnak. Stíšime plameň a krátko opekáme, len aby sa uvoľnila ostrosť a štipľavosť a ostala len výborná chuť. Ak začne čo i len trochu zlatnúť, už prilievame vývar. Ja som tentokrát použila domáci, kurací, ale pokojne sa uchýľte ku kockovému, nikto vám to nebude mať za zlé. Necháme zovrieť, osolíme, orascujeme a pridáme ošúpané, nakrájané zemiaky. Varíme, až kými nie sú zemiaky mäkké. 
Polievku môžeme podávať jednoducho tak, že navrch nasypeme krutóny a je to. Ja však uprednostňujem verziu, ktorú som odkukala v jednej reštaurácii: Do misky na polievku rozbijeme vajce; nastrúhame trochu tvrdého syra a zalejeme polievkou. Navrch nasypeme krutóny a hotovo. Výdatná večera alebo ľahký obed je na svete.  Vyskúšať môžete aj luxusnú verziu podávania: Vezmeme malý chlieb, odrežeme dekel, striedku vydlabeme a vzniknuté vnútro vymažeme masťou. Vydlabance nezahodíme, pomažeme ich tiež, posypeme syrom a všetko to dáme na pár minút do vyhriatej rúry alebo pod gril zapiecť dochrumkava. Do chleba nalejeme polievku, ozdobíme vydlabancami a hotovo.  Nejako takto:



A ak vydržíme bez mastného chleba, je toto jedlo extra zdravé, najmä teraz na jar: o blahodárnych účinkoch cesnaku sme si už povedali, maslo nám zase dodá vitamím D, ktorého v zime nemáme dostatok a vajce nám poskytne dostatok bielkovín potrebných pre tvorbu svalov. 
Dobrú chuť prajem!

nedeľa 10. januára 2010

S polienkom po funuse


Síce je už dávno po Vianociach, nič nám nebráni zaspomínať si na tento sviatok a pripomenúť si ho- čím iným, ako nejakou dobrou žranicou :-D Tento zákusok sa volá poleno.
Tak, ako my varíme na Vianoce kapustnicu, tak Francúzi pečú polienka. S receptom je to podobné, ako u kapustnice- čo domácnosť, to recept. Jeden z nich nájdete aj na stránkach Apetitu. Recept je stará keltská tradícia, ktorú Francúzi prebrali a uchovali, takže nemusíme mať výčitky, že pečieme niečo prudko exotické, keďže Kelti na našom území žili, že?
Vzhľadom na to, že moje pekárske zručnosti sa blížia nule, takmer každý múčnik nejako zhyzdím a všetko meriam hrubo od oka (a tak sa mi veľa vecí nepodarí),  sa mi piškótové cesto a krém so želatínou podarili na prvý raz! Apetiťácky recept som si samozrejme, prispôsobila svojim chutiam. Do cesta šlo menej kakaa (chcela som ho svetlejšie), na plnku som použila mliečnu čokoládu a polevu som doslova "odbila" tým, že som zmiešala 150g rozpustenej horkej čokolády s jedným balením kyslej smotany. Nechcelo sa mi patlať s polevou, tak som si to zjednodušila, no :) Aj keď nebolo veľmi treba, lebo aj keď sa recept zdá zložitý, je veľmi jednoduchý.
Na ďalšie Vianoce ho pečiem znova! Tentokrát už sa asi budem držať receptu s bielou čokoládou, aby to vyzeralo, že je to iná roláda. Tuším máme doma novú tradíciu...



Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...