U Zlatého vodníka: Znásilnenie na Zlatých pieskoch

Po dlhšej odmlke sa vám hlási môj fajnovéhožrádlachtivý kolega, administrátor číslo dva a gastronadšenec v jednej osobe, ktorý si želá ostať v anonymite. Už ste tu mohli od neho čítať reportáž o papanici z Hong Kongu, aj menší infarkt z Jednoty, no dnes vám prinášame žlčou, potom a horkou slinou písanú recenziu reštaurácie U zlatého vodníka na Zlatých pieskoch.

Pohodlne sa posaďte a nechajte sa obklopiť tou atmoškou, stojí to za to.

Úroveň slovenskej gastronómie mi spôsobuje neurózu, žalúdočné vredy a náznaky psychosomatických porúch dlhodobo. Keby som kvôli každému sprostému čašníkovi, špinavému poháru, dodrbanému jedlu či riedenej whisky písal článok (či už na tento blog alebo inde), nestíham ani chodiť do roboty. A teda – nemal by som ani peniaze na ďalšie návštevy skvelých slovenských lokálov.

Ale: toto stojí za to. Reštaurácia U Zlatého vodníka na Zlatých pieskoch. Relatívne známy lokál, ja som tam bol prvý (a definitívne posledný) raz. 

Vedeli ste, že...

Toto je jeden z tých oničom príspevkov, kedy bloger o sebe prezradí niečo, čo sa bežný čitateľ nedozvie. Ak takéto články nemáte radi, tak ich nečítajte.

Ale ak ich radi máte, tak vedeli ste, že...?

...v skutočnom živote sa živím písaním. O ekonomike.
...pôvodne som chcela byť výtvarníčka, ale nejako sa to zvrtlo na politológiu.
...na obed chodíme do kantíny, kde varia otrasne a občas sa z toho celá redakcia kolektívne poserieme.
...som jedináčik a som single ;-)
...neviem fotiť. Zúfalo. Napriek tomu ma to baví. A ešte to aj verejne vystavujem!
...akákoľvek rastlina v mojej opatere je odsúdená na ohavnú smrť v dôsledku zanedbania starostlivosti
...NIKDY nenosím rifle ani tenisky!
...milujem pivo a whisky (nie vedno)
...všetky jedlá, ktoré ste mohli na tomto blogu vidieť, sú na vždy jednom jedinom tanieri- cibuláku. Každý tanier v našom byte je iný.

Ale inak som zdravá a neberiem žiadne lieky.

V sobotu na obed

Minulý týždeň som prechádzala cez Veľké Leváre. Ak je vám to povedomé, tak asi viete, že je to na záhorí a pestuje sa tam high-endová zelenina menom špargľa. Tak som využila príležitosť a kúpila hneď kilo zelených a kilo bielych končekov. Oboje iba za 3 eurá za kilo, no nekúp to! V práci sme sa bratsky podelili a bielu časť som si odložila na zlé časy do mrazničky. Z druhej, zelenej časti som urobila toto:

fotka nič moc, ja viem. Ale budú lepšie! A okrem toho na konci článku nájdete ďalší diel seriálu Zo života bylinkovej záhradky z IKEA :)

Chuťazmus

Toto mi prišlo mailom ako provokácia od môjho kolaborujúceho kolegu (ktorý je mimochodom admin číslo dva mojej FB stránky- stavím sa, že ste netušili že sme dvaja :-).

Kúpila som si bylinkovú záhradku

Stála 7 eur v IKEA,  vraj mi z toho má vyrásť bazalka, tymián a koriander.
Boli v tom také dva koláčiky, ktoré som zaliala vodou a urobila sa z toho hlina (namôjdušu, instantná hlina!), do  nej som nasiala semiačka.
 Dva týždne sa nič nedialo.

Sushi až domov

Sushi, čína a podobné veci sú v našom pracovnom kolektíve obľúbené, tak si ho občas v návale práce necháme priniesť donáškou. A neboli by sme to my, gastrosexuálne orientovaní jedinci, aby sme neopáčili všetky donášky, ktoré hlavné mesto ponúka, a nepriniesli ich hodnotenie.
Objednávali sme aj sushi, aj menu, aj rezance, a bolo zaujímavé, ako sa kvalita od jednej donášky k druhej líšila. Úprimne, čakali sme sivý štandard, no niektoré služby boli ozaj obrovským sklamaním, iné naopak rajom na zemi. Nasleduje zoznam otestovaných prevádzok v náhodnom poradí, takže si to nevysvetľujte ako rebríček, ale skôr ako osobné hodnotenie jednotlivých podnikov.
Vopred upozorňujem, že sushi je luxus, ktorý si doprajeme iba občas, ale práve preto chceme za svoje peniaze dostať to najlepšie.

Foodblogeri v aréne

Mala som tú česť zúčastniť sa stretnutia s mojimi kolegyňami (a jedným kolegom:) blogerkami na stretku v škole varenia Chefparade. Našou úlohou bolo vymyslieť zo stanovených surovín nejakú poživatinu. No nebudem skromná, dopadlo to fantasticky.

To je tak, keď človek nestíha z práce a cestou na stretko si zabudne foťák... moje fotky neuvidíte (aj tak by to bola katastrofa, ako sa poznám), tak aspoň využijem príležitosť verejne sa poďakovať všetkým zúčastneným a najmä môjmu tímu v zložení ja, Zuzka, Katka a Nicki. Skončili sme síce druhé (mne je to jedno, to moje ego ma vytáčalo celú cestu domov...), ale užili sme si aspoň moment súťaže. Naše boli ravioli, svieža jarná polievka a jablko v župane. Recepty a viac fotiek nájdete na http://www.foodissimo.eu/2012/03/31/foodblogerske-stretko/ a môžete si stiahnuť aj .pdf s receptami. Baby tiež majú na svojich stránkach fotky a reportáže zo stretka, pribúdajú postupne takže nebudem to po jednom linkovať, hľadajte. A kochajte sa.

Kompletná zostava:

Zuzka O.	http://www.natanieri.sk/
Ivka	http://eveesfoodblog.blogspot.com/
Martinka P.B.	http://dulce-de-leche-blog.blogspot.com/
Anetka	http://anetagoesyummi.blogspot.com/
Kinga	http://kingablogger.blogspot.com/
Lucka	http://www.lucylovetobake.blogspot.com/
Martinka P.	http://www.matapecie.blogspot.com/
Lubka	http://www.chocorroldevainilla.com/
Veronika (Nicki)	http://www.facebook.com/pages/Nice-to-eat-you/301991306517196
Henrieta	http://www.facebook.com/pages/Henrieta-Pe%C5%A1kovi%C4%8Dov%C3%A1-My-firs-cooking-book/353052176091
Tana	http://foodbloger.com/
Natali	http://cutleryfoodblog.blogspot.com/
Veronika L.	http://www.ringieraxelspringer.sk/
Katka	http://hrncek-var.blogspot.com/

Očný test

Koľko šampiňónov vidíte?

Kôpka nešťastia

Neviem, či som zabudla poliať bazalku, ale začala mi skapíňať a vysychať. Hneď som ju preto musela ostrihať dohola a s úrodou si nejako poradiť. 
Chcela som si z mrazničky vytiahnuť nejaké mäso, ale do xichtu mi vyskočili zmrazené gnocchi, ktoré som si vyrobila z nadbytku cesta ešte bohvie kedy. A zrodil sa nápad.