utorok 16. októbra 2012

Sme presťahovaní!

S radosťou vám oznamujem, že odteraz publikujem výhradne na blogu značky foodspot.sk!

Followujte ma ďalej cez Twitter, Facebook alebo cez RSS a vymeňte si prosím záložky v prehliadačoch. Ďakujem za pozornosť.

pondelok 30. júla 2012

Výpadok

Oznamujem vám, že nebudem mesiac fungovať. Možno až do septembra tu budete nachádzať iba to, čo dosiaľ a nič nové, pokiaľ sa ctenému adminovi č. 2 neuráči niečo napísať. Nepýtajte sa ma, prečo, lebo keď vám to prezradím, bude so mnou zle.

Ak ale sledujete facebook, tak viete, že som odkúpila doménu www.foodspot.sk, na ktorej ma nájdete hneď, ako budem online! A okrem toho, v septembri čekujte markízu. Asi viete, o čo pôjde, ale aj tak, na show platí informačné embargo, tak vám nemôžem povedať viac.

Tak Vám chcem iba zaželať všetko dobré, veľa zdravia, papajte kvalitne a hlavne varte, lebo je to zdravé!
Žranici zdar!

Najvác koláč

No dobre, pred odchodom Vám zavesím ešte jeden recept.

Prisahám, že tento koláčik zvládne upiecť aj tá najľavejšia gazdiná aj negazdiná (hoci teraz mám na mysli manuálnu zručnosť, a nie politickú orientáciu. Predsalen, aj pečenie koláča vyžaduje akú- takú inteligenciu, čo pri ľavobočení nie je častý jav.) Potrebujete iba kyslé ovocie a kúpené lístkové cesto. Ostatné sa doma nájde. A verte mi, získate si ním aj toho najväčšieho odporcu koláčov.


sobota 28. júla 2012

Placky z cukety

Aj keď sa snažíte cuketky obrať, kým sú ešte malé, určite sa v tej zmäti listov a stoniek schováva jedna sviňa, ktorá dorastie do veľkosti, s ktorou sa nedá takmer nič spraviť. Ale nebojte, ja vás naučím, ako tieto papľuhy zužitkovať.

štvrtok 19. júla 2012

Varíme na dovolenke

Dnes hrám na želanie, konkrétne pre kamaráta Martina, ktorý ma poprosil o nejaké tipy na dovolenkové stravovanie. A keďže predpokladám, že Maťo nie je jediný, kto ide na dovolenku "bez stravy" a zároveň sa nechce týždeň živiť Májkou, zhrnula som pre Vás pár nápadov na jednoduché dovolenkové jedlá, ktoré bez problémov pripravíte v kempe, aj v tej najchudobnejšie vybavenej kuchynke.
Osobne si tiež myslím, že takýto spôsob dovolenky je z jedálneho hľadiska najvhodnejší, lebo dovoľuje ochutnať miestne špeciality omnoho viac, ako all inclusive.

piatok 13. júla 2012

MEGA šalát z telky

Pamätám si, ako sme na záhrade zbierali cukety veľkosti a váhy novorodenca, ktoré sme krájali na kolieska a smažili. A tiež si pamätám, ako mi tie drevnaté moštrá liezli na nervy a strašným spôsobom nechutili. Neskôr som zistila, že cuketky treba zbierať, kým sú ešte malé, tak do 15 centimetrov a pre mňa osobne bol dosť zásadný objav to, že takéto baby cukinky sa dajú jesť aj surové. Inšpiráciu mám od Jamieho Olivera, ktorý cuketky nastrúhal škrabkou nba zemiaky a zmiešal ich s mätou a olivovým olejom. Zabudnite na ľadový šalát a jedzte cukety, kým sú vo forme! Sú úžasné!!
A mimochodom, tento šalát je súťažný a bol porotou pochválený, a teda bude v telke!

utorok 10. júla 2012

McFalafel

Jedného dňa vstanem a na stole plné vrece ozajstných žemlí z mekáča. No fakt. Ani sa nepýtajte, ako sa tam ocitli. Faktom ale je, že nebolo v našich (bytových) silách zožrať to všetko, tak som sa už-už chcela zmieriť s ich plesnivým osudom. Lenže potom sa zrodil nápad.

photo by: Ivan Szabo 

nedeľa 1. júla 2012

U Vincenza

Cez obedňajšiu prestávku chodievame na obed. Obvykle na meníčko, pretože človek nášho povolania iba zriedka dorazí domov v stave, kedy je schopný pripraviť si jedlo na nasledujúci deň. A keďže naša firma sídli v Ružinove, sme víceméně odkázaní na túto lokalitu, alebo donášku. Nebudem to naťahovať, v piatok sme zvolili Rotundu, ktorá patrí bývalému televíznemu kuchárovi Vincenzovi Miele. Viem, že od denného menu človek nemôže čakať zázraky, ale toto je jednoducho ojeb.

štvrtok 28. júna 2012

Inšpirácie na grilovanie

Spolu s grilovacou sezónou prichádzajú do slovenských záhrad a dvorov kilá krkovičky obalenej v grilovacom korení. Proti krkovičke nič- ale grilovacie korenie? Akože pardón, to sa fakt na nič lepšie nezmôžete?

Preto som tu ale ja, aby som Vám dala pár užitočných grilovacích tipov. Na gril môžete vrhnúť fakt kadečo, ja napríklad odporúčam obyčajný bravčový bôčik. Voilá:



Ivana, akože fakt, bôčik? Nie je to málo nóbl?
Nie, nie je. Pamätajte si, že najlepšie veci sú tie najjednoduchšie. Doma aj tak nikdy nenavaríte ani nenastajlujete jedlo tak, ako v päťhviezdičkovom hoteli, a konieckoncov, aj kuchyne najlepších reštaurácií vychádzajú z jednoduchej, sedliackej kuchyne, kvalitných surovín a jednoduchých postupov.
Takže.
Bravčový bok je lacný, rýchlo hotový a ešte k tomu dobrý. Nakrájajte ho na tenšie plátky, namarinujte a ogrilujte dochrumkava. Nemám rada mastné mäso (napr. krkovičku) ale toto zjem bez problémov. Tuk v mäse zaistí chuť a tenké rezy zase chrumkavú štruktúru. A aby bolo dielo dokonalé, naložte plátky na noc do marinády.

pondelok 25. júna 2012

MasterChefka

Sobota bola veľkým dňom. Ivana, naša šarmantná gastrobohyňa im to všetko natrela v MasterChef-ovi!
Aby nebola obvinená z prílišného narcizmu (síce, ktovie, či už nie je neskoro :D ), urobil som zopár fotiek a súdim, že je fajn zavesiť ich sem. Tak sa kochajte. A nezabudnite, kto je favoritom aktuálneho ročníka MasterChef! IVANA SLADKOVSKÁ.
Info o tom či postúpila by mala dostať do dvoch týždňov. Ale som si istý, že to má v rukáve.

pondelok 18. júna 2012

Gurmánfest: Dôvod, prečo nenávidieť gastrobiznis.

Ani neviem, či som od tohtoročného Gurmánfestu niečo čakala. Neviem, či som si chcela napraviť chuť po SFF, alebo som si naivne myslela, že keď som si minulý rok dohromady nič nedala, bolo to spôsobené iba nedostatkom času.

Omyl. Gurmánfest mi pomohol utvoriť si ešte komplexnejší obraz o slovenskom gastrobiznise. A nie je veľmi lichotivý, žiada sa povedať.

Ak bol SFF výstavou slovenskej gastronómie ako takej, Gurmánfest vám poskytne obrázok ako vyšitý, aj s publikom a všetkými špeciálnymi efektami. Na rôznych miestach medickej záhrady sa dali nájsť všetky typické slovenské gastrovýjavy. Celé by sa to dalo zhrnúť do niekoľkých bodov:

streda 6. júna 2012

Kakavko

Myslíte si, že kakao je potravina, ktorá sa jednoducho nedá ofajčiť? No, figu. Mohla som sa osobne presvedčiť pri pečení brownies. Kakaa vľavo som mala iba troška, tak som načala druhý balík. Rozdiel je myslím očividný.

nedeľa 3. júna 2012

Kelímok plný blafov

Kolega sa nechal v potravinách ojebabrať. Aby sa to nestalo aj vám, napísal tento text. Takže do toho zbytočne nekecajme, a radšej čítajme:


Jem (síce veľa) ale zdravo. Gastronómia a všetko okolo ma zaujíma omnoho viac než priemer slovenskej populácie. Viem variť - nerobím to často, ale neskromne - varím dobre. Sledujem nové gastrotrendy, gastroblogy (dokonca mi bola udelená čestná funkcia byť spolusprávcom facebookovej stránky tohto milého blogového počinu).
Vyberám si kvalitné potraviny. Do košíka nevkladám blafy. Žiadne konzervy, polotovary, stužené tuky. Ani netuším, v ktorom regáli sa nachádza vegeta. Preferujem suroviny, nie výrobky. Keď šunka, tak aspoň 95 percent mäsa. Keď jogurt, tak bez škrobu a želatíny.
ALE: Tiež som len človek a človek sem-tam zlyháva. Raz do mesiaca sa ma zmocní chtíč na niečo čo je proti gastrosexuálnym zásadám. Zvyčajne je to parížsky šalát. No a čo. Som chlap, mám na to spoločenský nárok.
Viem, že parižák je už od prirodzenia synonymum gastroblafu. Ale to, čo sa ku mne dostalo pred niekoľkými dňami, nemá obdobu. Prikladám fotografie. A pýtam sa: kto pre Boha svätého:

-to žerie a kupuje?
-to bez hanby vyrába?
-dovolí, aby to bolo na pultoch?
Aj taký parížsky či diabolský šalát sa dá urobiť tak, aby síce niesol označenie "nezdravé" ale zároveň bol stále považovaný za potravinu. Lebo toto už skutočne potravinou nie je. Toto by nemali žrať ani psy. Ani tie besné pred utratením.
Úplne ma dostalo upozornenie "nevhodné pre deti do troch rokov". Veď to je regulérny jed, otrava!!!
Verejne sľubujem, že si odpustím moje pravidelné gastrozlyhanie. A do dvoch týždňov možno zavesím recept na poctivý, kvalitný domáci parížsky šalát.







Pre tých, čo nevidia, prepis zloženia parížskeho šalátu, diabolský je na tom podobne, navyše obsahuje iba feferónovú pastu. 

Parižsky šalát: lahôdkársky výrobok s mäkkým mäsovým výrobkom a zeleninou
 majonézová omáčka 43% (pitná voda, rastlinný olej, modifikovaný kukuričný škrob E1422, zahusťovadlá E412, E415, E417, kvasný ocot liehový, cukor, soľ, sušené vaječné žĺtka, regulátory kyslosti E262, E331, konzervačné látky E200, E211); mäkký mäsový výrobok (hydinové mechanicky separované mäso 45%, pitná voda 33%, kuracie kože 15%, zemiakový škrob, soľ, konzervačné látky E250, E262, zvýrazňovač chuti a arómy E621, dextróza, arómy, extraky korenín, farbivá E120, E150c); zelenina 14% (hrach, cuketa, mrkva)

Následky myslím netreba podrobnejšie opisovať

edit: E120 je farbivo karmín, ktoré sa získava z kroviek nejakého chrobáka. Často sa spája s hyperaktivitou u detí, preto sa im neodporúča. 
E621 je glutaman sodný, ktorý sa deťom rovnako neodporúča, lebo môže vyvolávať intoleranciu. 
Skrátka- v šalátoch sú prírodné asi iba soľ, voda a zelenina. Všetko ostatné sú priemyselné produkty, spojené do ďalšieho priemyselného produktu. Platí, že čím viac nejakú surovinu spracujete, tým menej výživných látok a vitamínov  obsahuje. Čo dobré vám do tela prinesie toto???

štvrtok 31. mája 2012

Mäso zdarma?

Upozorňujem, že nasledujúci text nie je pre slabé žalúdky. Ja viem, hovorí sa to len tak, ale ja vás musím skutočne varovať. Galéria blafov, sklamanie v podobe Slovak food festivalu- to všetko je oproti tomuto iba taký neškodný povzdych nad tým, čo by sme tu možno mohli mať, no nemáme. Že vám občas v reštaurácii prinesú nevydarené jedlo, čo by ste ani nepriateľovmu prasaťu do válova nenakydali, je oproti tomuto úplná lahoda. Dokonca sa na to nechytá ani vysmážané kiwi, knedíkové prekvapenie, či sladké slíže s kyslou kapustou. Vážení, pripravte si kýbliky, toto bude jazda.

Neškodný bylinkový príspevok

Po dávke síry zminula si dáme nejaký wellness, čo poviete?
Tí, ktorí ma čítate už dlhšie, viete, že som si na balkóne založila menší záhon, kde v domácom chove a voľnom výbehu pestujem čerstvé bylinky. Na moje prekvapenie to ide úplne bez problémov a úroda je bohatá aj napriek tomu, že sa spolu vídame iba po večeroch, keď prídem z práce. Takto nemusím bežať do obchodu a zháňať bylinky, a už úplne sa môžem vykašľať na drahé a hnusné koreniace zmesi (v skutočnosti je to iba drahá soľ). Nafotila som teda pár rádoby umeleckých a makro fotiek na našom balkóne.


nedeľa 27. mája 2012

Výstava slovenskej gastronómie

Food trip do stovežatej nevyšiel, tak som si chcela zalepiť hubu aspoň Slovak food festom, ktorý sa konal paralelne s tým pražským. Ej, to som si dala! Nabudúce idem do Prahy aj cez mŕtvoly, len aby som sa vyhla tej ohavnosti. Ale pekne poporiadku.

štvrtok 24. mája 2012

Dokonalé brownies

Po tom, čo tento koláčik vychválili do neba aj moje blogerské kolegyne Anetka aj Táňa, musela som ísť jednoducho do toho. A odporúčam to aj vám. Ale pozor, ak to ponúknete komukoľvek, verte tomu, že žiadnym iným zákuskom túto bombu už neprekonáte a všetci ich budú od vás vyžadovať!



streda 23. mája 2012

Zo zvyškov

Nie som fanúšik varenia zo zvyškov a už vôbec nie z už uvarených vecí, ale toto jedlo sa nedá nazvať inak, ako "co dům dal". Rezance som mala nachystané v chladničke už nejaký ten piatok (!), pol cuketky sa tam váľalo už bohvie odkedy, a zo sobotnej návštevy našich mi ostalo mäso v marináde.

Slíže sú domáce, ostalo mi cesto, keď som robila lasagne. Nakrájala som ho na tagliatelle a nechala usušiť. V chladničke čakali na svoju chvíľu až doteraz. Tuším by to chcelo nejaký článok o výrobe cestovín v bojových podmienkach mojej kuchyne. Nielenže nemám strojček na cestoviny, ja nemám ani valček, tak som to vygúľala fľašou od Cinzana a nakrájala normálne nožom (ani radielko nemám :)

utorok 22. mája 2012

Vyhodnotenie giveaway

Čaute, o deň neskôr, ale predsa- vyhodnotenie!

Ďakujem Vám za všetky pripomienky a k tým najviac k veci: Áno, doména sa chystá, spolu s vychytanejším a jednoduchším dizajnom, viazne to na absencii niekoho, kto vie, ako sa robia stránky. Pokojne sa hláste.

Najradšej by som vás odmenila všetkých, ale to by nebola žiadna sranda. Pripravili by ste ma (aj sa) o to napätie. Šanca vyhrať jedna ku šesť je už iba taký milý bonusík :)



Gratulujem JaMinkovi a určite Ťa budem kontaktovať ohľadom výhry! Ostatní nezúfajte, niekedy urobím novú súťaž :)

nedeľa 13. mája 2012

Nehaňte Lidl môj

Aj keď hrozí, že budem obvinená z PR-izmu a propagovania krvilačných lowcostových reťazcov, musím sa Lidlu (Lidla? Aký je to vzor?) zastať. Veľakrát som sa stretla s predsudkom, že Lidl je len klbkom dôchodcov mrviacich sa v nekvalitnom, odpadovom sortimente, čo Nemci nejedia a Poliaci tiež nie, tak to posielajú sem.

Uznávam, nájdu sa tu blafy, pečivo z polotovaru, polotovary samotné, vegeta v stokilovom balení, a celá stena konzerv a instantných polievok. Ale ja tam aj napriek tomu chodím nakupovať, lebo pod vrstvou ufrflaných páprdov a blafov sa tam dajú nájsť skutočné poklady.Niektoré potraviny sú tam dokonca kvalitnejšie, než tie značkové. Toť moje tipy:

pondelok 7. mája 2012

Sádlo, samý sádlo...

Kto sleduje môj twitter, vie, že mám veľmi, ale skutočne veľmi nízku mienku o stravovacích zvyklostiach našich západných susedov. Teda nemyslím Rakúšanov, od tých sa máme aj my čo učiť, to s Čechmi to ide dole vodou. Neviem, či som slepá, alebo je to naozaj tak, ale u nás tento trend ešte taký žhavý nie je, môžeme ostať relatívne pokojní, i keď v pozore!

Narazila som v Elle na tento článok, prečítala som si ho, a zdvihlo mi to mandle až navrch hlavy. Naschvál si ho prečítajte. Celý. Ak súhlasíte, môžete ísť rovno domov, aj keď pochybujem, že s hlavou zarazenou do vlastnej riti sa vám to podarí. Ako keby neexistovalo nič medzi bio lesanou a mamkou Vomáčkovou, pre ktorú je šľahačka božstvom a saláma kráľovským žezlom!
Pohár trpezlivosti pretiekol, Tina...

nedeľa 6. mája 2012

Záhrada mutantov a tri petržalské monokultúry

Pod Nosicami sa vraj nachádza radónové ložisko. To by vysvetľovalo, prečo sa naše ďateliny rodia zmutované, so štyri a viac lístkami. Aha:


utorok 1. mája 2012

Prvomájová Giveaway!

Keďže súťaže sú na blogoch vjelice trendy, nesmiem ostať pozadu a na túto módnu vlnku radosti naskočiť tiež, hlavne keď toto je na mojom blogu príspevok s poradovým číslom 100!

Vlastne mi ani tak nejde o to, niekoho z vás potešiť. Dokonca ani výhra nesúvisí s jedlom ako takým, ale nejako vás motivovať musím.

Zaujímajú ma vaše návrhy, nápady a pripomienky, pretože chcem, aby ste ma čítali radi a chodili sem, ale musíte mi povedať, čo sa vám ľúbi najviac, a čo sa vám neľúbi vôbec.

Podmienkami účasti sú:
- sledujte ma cez blogger, twitter alebo facebook (nemusia byť všetky tri, stačí jeden spôsob)
- do komentára pod tento článok mi napíšte, čo sa vám na blogu páči, prečo sem chodíte (a ako často) a čo by ste zmenili, pridali, či ubrali. Pripojte mail, nech sa vám v prípade výhry mám kam ozvať, anonymné komentáre bez kontaktu nebudem akceptovať.

- súťaž končí pätnásteho mája, teda 15.5.2012 kedy vyžrebujem šťastného výhercu.

Výhrou je 2GB USB kľúč a mnou upečené čokoládovo-pepermintové cookies  ako bonus ;-)

nedeľa 29. apríla 2012

U Zlatého vodníka: Znásilnenie na Zlatých pieskoch


Po dlhšej odmlke sa vám hlási môj fajnovéhožrádlachtivý kolega, administrátor číslo dva a gastronadšenec v jednej osobe, ktorý si želá ostať v anonymite. Už ste tu mohli od neho čítať reportáž o papanici z Hong Kongu, aj menší infarkt z Jednoty, no dnes vám prinášame žlčou, potom a horkou slinou písanú recenziu reštaurácie U zlatého vodníka na Zlatých pieskoch.
Pohodlne sa posaďte a nechajte sa obklopiť tou atmoškou, stojí to za to.



Úroveň slovenskej gastronómie mi spôsobuje neurózu, žalúdočné vredy a náznaky psychosomatických porúch dlhodobo. Keby som kvôli každému sprostému čašníkovi, špinavému poháru, dodrbanému jedlu či riedenej whisky písal článok (či už na tento blog alebo inde), nestíham ani chodiť do roboty. A teda – nemal by som ani peniaze na ďalšie návštevy skvelých slovenských lokálov.
Ale: toto stojí za to. Reštaurácia U Zlatého vodníka na Zlatých pieskoch. Relatívne známy lokál, ja som tam bol prvý (a definitívne posledný) raz. 

pondelok 23. apríla 2012

Vedeli ste, že...

Toto je jeden z tých oničom príspevkov, kedy bloger o sebe prezradí niečo, čo sa bežný čitateľ nedozvie. Ak takéto články nemáte radi, tak ich nečítajte.

Ale ak ich radi máte, tak vedeli ste, že...?

...v skutočnom živote sa živím písaním. O ekonomike.
...pôvodne som chcela byť výtvarníčka, ale nejako sa to zvrtlo na politológiu.
...na obed chodíme do kantíny, kde varia otrasne a občas sa z toho celá redakcia kolektívne poserieme.
...som jedináčik a som single ;-)
...neviem fotiť. Zúfalo. Napriek tomu ma to baví. A ešte to aj verejne vystavujem!
...akákoľvek rastlina v mojej opatere je odsúdená na ohavnú smrť v dôsledku zanedbania starostlivosti
...NIKDY nenosím rifle ani tenisky!
...milujem pivo a whisky (nie vedno)
...všetky jedlá, ktoré ste mohli na tomto blogu vidieť, sú na vždy jednom jedinom tanieri- cibuláku. Každý tanier v našom byte je iný.

Ale inak som zdravá a neberiem žiadne lieky.

nedeľa 22. apríla 2012

V sobotu na obed

Minulý týždeň som prechádzala cez Veľké Leváre. Ak je vám to povedomé, tak asi viete, že je to na záhorí a pestuje sa tam high-endová zelenina menom špargľa. Tak som využila príležitosť a kúpila hneď kilo zelených a kilo bielych končekov. Oboje iba za 3 eurá za kilo, no nekúp to! V práci sme sa bratsky podelili a bielu časť som si odložila na zlé časy do mrazničky. Z druhej, zelenej časti som urobila toto:

fotka nič moc, ja viem. Ale budú lepšie! A okrem toho na konci článku nájdete ďalší diel seriálu Zo života bylinkovej záhradky z IKEA :)

štvrtok 19. apríla 2012

pondelok 16. apríla 2012

Kúpila som si bylinkovú záhradku

Stála 7 eur v IKEA,  vraj mi z toho má vyrásť bazalka, tymián a koriander.
Boli v tom také dva koláčiky, ktoré som zaliala vodou a urobila sa z toho hlina (namôjdušu, instantná hlina!), do  nej som nasiala semiačka.
 Dva týždne sa nič nedialo.

streda 11. apríla 2012

Sushi až domov

Sushi, čína a podobné veci sú v našom pracovnom kolektíve obľúbené, tak si ho občas v návale práce necháme priniesť donáškou. A neboli by sme to my, gastrosexuálne orientovaní jedinci, aby sme neopáčili všetky donášky, ktoré hlavné mesto ponúka, a nepriniesli ich hodnotenie.
Objednávali sme aj sushi, aj menu, aj rezance, a bolo zaujímavé, ako sa kvalita od jednej donášky k druhej líšila. Úprimne, čakali sme sivý štandard, no niektoré služby boli ozaj obrovským sklamaním, iné naopak rajom na zemi. Nasleduje zoznam otestovaných prevádzok v náhodnom poradí, takže si to nevysvetľujte ako rebríček, ale skôr ako osobné hodnotenie jednotlivých podnikov.
Vopred upozorňujem, že sushi je luxus, ktorý si doprajeme iba občas, ale práve preto chceme za svoje peniaze dostať to najlepšie.

streda 4. apríla 2012

Foodblogeri v aréne

Mala som tú česť zúčastniť sa stretnutia s mojimi kolegyňami (a jedným kolegom:) blogerkami na stretku v škole varenia Chefparade. Našou úlohou bolo vymyslieť zo stanovených surovín nejakú poživatinu. No nebudem skromná, dopadlo to fantasticky.

To je tak, keď človek nestíha z práce a cestou na stretko si zabudne foťák... moje fotky neuvidíte (aj tak by to bola katastrofa, ako sa poznám), tak aspoň využijem príležitosť verejne sa poďakovať všetkým zúčastneným a najmä môjmu tímu v zložení ja, Zuzka, Katka a Nicki. Skončili sme síce druhé (mne je to jedno, to moje ego ma vytáčalo celú cestu domov...), ale užili sme si aspoň moment súťaže. Naše boli ravioli, svieža jarná polievka a jablko v župane. Recepty a viac fotiek nájdete na http://www.foodissimo.eu/2012/03/31/foodblogerske-stretko/ a môžete si stiahnuť aj .pdf s receptami. Baby tiež majú na svojich stránkach fotky a reportáže zo stretka, pribúdajú postupne takže nebudem to po jednom linkovať, hľadajte. A kochajte sa.

Kompletná zostava:

Zuzka O.http://www.natanieri.sk/
Ivkahttp://eveesfoodblog.blogspot.com/
Martinka P.B.http://dulce-de-leche-blog.blogspot.com/
Anetkahttp://anetagoesyummi.blogspot.com/
Kingahttp://kingablogger.blogspot.com/
Luckahttp://www.lucylovetobake.blogspot.com/
Martinka P.http://www.matapecie.blogspot.com/
Lubkahttp://www.chocorroldevainilla.com/
Veronika (Nicki)http://www.facebook.com/pages/Nice-to-eat-you/301991306517196
Henrietahttp://www.facebook.com/pages/Henrieta-Pe%C5%A1kovi%C4%8Dov%C3%A1-My-firs-cooking-book/353052176091
Tanahttp://foodbloger.com/
Natalihttp://cutleryfoodblog.blogspot.com/
Veronika L.http://www.ringieraxelspringer.sk/
Katkahttp://hrncek-var.blogspot.com/



nedeľa 1. apríla 2012

Kôpka nešťastia

Neviem, či som zabudla poliať bazalku, ale začala mi skapíňať a vysychať. Hneď som ju preto musela ostrihať dohola a s úrodou si nejako poradiť. 
Chcela som si z mrazničky vytiahnuť nejaké mäso, ale do xichtu mi vyskočili zmrazené gnocchi, ktoré som si vyrobila z nadbytku cesta ešte bohvie kedy. A zrodil sa nápad.

sobota 31. marca 2012

Postavička (ako) zo škatuľky

Spolu s ubúdajúcimi UGGs v uliciach (chválabohu!!!) a pribúdajúcimi slnečnými okuliarmi pribúda aj dobrá nálada. Ale mne nedá vám do tohto jarného rozjímania neskočiť a vyvrhnúť ďalší jedovatý článok, tentokrát na (najmä v Česku) populárne krabičky.
Neviem. či ste o tom niekedy počuli. U nás sa tento program predáva pod názvom EasyDiet ale u nás mu ešte nepodľahol dostatočný počet celebrít, tak sa o tom toľko nepíše. Naopak, české celebrity na tom fičia už nejaký čas a zvesela ich propagujú kde sa dá.
Ono sa to zdá ako skvelý nápad- jedlo prinesú každý deň (easydiet vám poskytne zmrazené zásoby na týždeň vopred), nemusíte variť, vyhnete sa polotovarom, hotovkám a drahým "meníčkam" v meste. Jedlo je uvarené profesionálmi a ako bonus ešte aj schudnete a to se vyplatí!
Znie to fantasticky. Ale to by som nebola ja, keby som k tomu nemohla povedať nejaké ALE.

streda 21. marca 2012

Nosíte fertuchu?

Inšpiroval ma článok protivnej blondýny o zásterách Jessie Steele a napadlo mi, že ktorý pako dnes ešte nosí po kuchyni zásteru? Teda okrem mňa, pravdaže. Keď sa pozerám na ponuku jessiesteele.com, taká zástera, ktorá by dotvorila môj štandardný look Dity Von Teese v kuchyni, by sa mi naozaj hodila. Moja fertucha je červená s logom istej bankovej inštitúcie, ktorá mi ju oňahdy podarovala.

štvrtok 15. marca 2012

Rímsky hrniec

Tohto fešáka som si kúpila v maďarskom Tescu za 9 eur. Smiešna cena, u nás stojí aj na internete dvojnásobok. Trochu som váhala, ale napokon som šťastná, že som sa nechala ukvákať. Táto fotka nie je originál moja, ale je to presne tento:


nedeľa 11. marca 2012

Z divej svine krkovica

Bol piatok. Tak to začalo. Prišiel kolega, že nafasoval divinu, tak sme sa všetci bratsky podelili ako sa sluší a ja, ako miestny gastrosexuál som urvala rovno krkovičku (krkovička je THE BEST). Poobede sme mali naplánovaný shopping v Parndorfe a Mosonmagyárorvári, kde som si kúpila hlinený rímsky hrniec (o ňom si povieme v samostatnom článku) a stopkový zeler, dva najväčšie objavy tohto týždňa. Okolnosti tomu jednoducho priali, tak som ako nedeľný obed upiekla divú krkovičku v maďarskom/rímskom hrnci a na stopkovom zeleri.  BTW, stopkáč je úchvatná zelenina, ktorú som objavila iba teraz a nemôžem sa ho dojesť. Chrúmem to samotné a asi si kvôli nemu urobím aj bloody mary. 





A keďže je hrniec maďarský, patrí sa maďarská príloha. Dödölle.

utorok 28. februára 2012

Vieš, čo chlasceš? III.

Do tretice azda najslávnostnejší skvost alkoholového neba, šampusy a šumivé víno. U tohto druhu je najväčšia sranda to, že má azda najväčší cenový rozptyl. Reprezentanti tejto kategórie sa v obchodoch vyskytujú od dvoch eur až po stovky, či tisíce. Kým s pálenkou či vínom sa vždy zmestíte do pár desiatok eur (pokiaľ nejde o extra-eci-špéci druh), pravé šampanské sa bežne predáva za stovku a viac. Že prečo? Povieme si. Ale najprv troška nevyhnutnej teórie.

patriot.sk

piatok 24. februára 2012

Epic fail

Ja viem, že hoci sa vám pri slove blaf skrúcajú útroby, v kútiku dušičiek čakáte, koho vysmejeme najbližšie, všakže? Dnes to bude, takpovediac pekelná klasika. Amaterizmus, lacnota a absolútna absencia kreativity v štýle "čobystechcelizatieprachy?". Nechýba ani jeden pekelný atribút- kuracie prsia, vysmážanie, obloha, ani výron kreativity zhmotnený v cesnakové cestíčko. Dúfam, že aspoň tá kaša nebola z prášku, ak bola súčasť meníčka.
Miesto fotenia: Brno, takže my sme v bezpečí ;-)


utorok 21. februára 2012

Vieš, čo chlasceš? II.

Dnešný diel poradne pre alkoholikov venujeme vínu. Konkrétne tichému. To je také, čo nemá bublinky. Základné delenie je podľa farby na červené, biele a ružové, potom podľa obsahu cukru na suché, polosuché, polosladké a sladké. Ďalej tu máme prívlastky a odrody, ale okolo toho je taká veda, že vás tým radšej  nebudem zaťažovať, lebo pri bežnej chlastačke to až taká podstatná informácia nie je. Či sa opijete z neskorého zberu alebo cuvée, je v zásade jedno. Predstavíme si teda iba niektoré najbežnejšie a trochu si posvietime aj na ich kvalitu, aby sme rozoznali šmejd od šmaku. (teraz sa mi nesmejte, lebo niekto to nevie spoznať vôbec)




pondelok 20. februára 2012

Američania sú divní

Všeobecne známa vec, že. A okrem toho sú ešte aj sprostí, lebo žerú priemyselne vyrábané potraviny, namiesto toho, aby varili. Toto vás ale dostane do kolien. Ja sa šúľam ešte teraz.

http://www.thedailymeal.com/strangest-packaged-foods-all-time-slideshow?utm_source=huffington%2Bpost&utm_medium=partner&utm_campaign=strangest%2Bpackaged%2Bfoods

toto je odkaz na najdivnejšie balené jedlá všetkých čias. Pre tých, čo zle vidia, zľava: arašidové maslo v prášku (wtf?), kôprové nanuky, cheeseburger v plechovke, čokoládový nugát v plechovke, prasačie mozgy v mliečnej omáčke, sušené hovädzie (cikule?), slaninové mentolky, údený had, bravčové kožky do mikrovlnky, slaná limoška, sendvič v tube, celé pečené kura v konzerve (aj s vývarom!), žuvačka s príchuťou steaku, aligátorie mäso v konzerve, rastlinné sušené "mäso"

Tak naschvál, na čom z uvedeného by ste si pochutili? ;-)

nedeľa 19. februára 2012

Zimné kura

Ak mám teda pravdu povedať, už ma táto kosa pekne vytáča. Všetky nové svetre a čižmy už sú X- krát vyvenčené a ďalšie harampágy čakajú na oteplenie a veľkolepú premiéru. Ale musíme vydržať, lebo jar je ešte ďaleko a treba jesť to, čo je, lebo jednak to je pre telo prirodzené a druhak som to povedala, tak to platí.

Preto som sa rozhodla nedeľný obed venovať zimným chutiam v spojení s ľahkým kuracím mäsom.



nedeľa 12. februára 2012

Krstný otec J&T alebo Varovanie pre spotrebiteľov III.

Začala mi liezť na nervy jedna značka mäsových výrobkov. Totiž Kmotr. Aký príznačný názov! Pod lesklým povrchom, reprezentovaným slušnou rodinnou firmou sa totiž skrýva niečo také odporné, že normálny človek by sa posral už len z tej myšlienky. Kmotr síce predáva svoje výrobky ako tradičné, poctivé a ešte aj bio, ale stačí sa pozrieť na zloženie, a mozog sa začína odkrvovať. Toľko svinstva nie je hádam ani v párkoch Tesco value.



A že čo s tým má spoločné J&T? Kmotr mu sčasti partí. Z navonok serióznej značky sa ale vykľul oser na druhú a že vás neklamem, toť dôkazový materiál. (Ak by som sa dlhšie neozývala, pravdepodobne som niekde v blízkosti dna Dunaja, obutá v štýlových betónových lodičkách.)

utorok 7. februára 2012

Vieš, čo chlasceš?

Toto bude jeden z tých náučných článkov, ktoré vám možno na niečo budú, a možno aj nie. Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, čo obsahuje váš obľúbený chľast? Teraz sa nebudeme venovať, aké účinky má na telo a myseľ, prípadne ako ich minimalizovať/ maximalizovať. Pozrieme sa na zloženie a chuť.



Je to tak, aj alkoholické nápoje patria do sektora gastro, pretože ich primárna funkcia nie je znefunkčniť mozog a údy (i keď aj to), ale doplniť jedlo a poskytnúť chuťový zážitok. Začneme doslova zostra, liehovinami a destilátmi.

nedeľa 29. januára 2012

Ako sa papá v Kórei

Teplička nad Váhom síce nie je Hong Kong, ani Kórea, ale aj tam žijú a pracujú šikmáči. Mala som tú česť stráviť veľmi príjemný deň vo fabrike KIA, a čerešničkou na torte bola práve kórejská kantína.
Nafasovali sme stravenky, postavili sa do radu, vzali tácky, kovové paličky a tety nám popodávali kopu malých mištičiek s obedom. Samozrejme, pre grambľavú slovač sú k dispozícii príbory.

Toto bolo na obed v piatok:



Je fascinujúce, že v obyčajnej robošskej vývarovni dostanete lepšie ázijské jedlo, ako v originál ázijskej reštike.


nedeľa 22. januára 2012

Bola som na Danubius Gastro

Veľtrh so žrádlom, to je slovné spojenie, na ktoré počúvam. Takže keď sa ma moja ctená kolegyňa opýtala, či idem, bolo to jasné. Lenže.
Keby som bola gastroprofík, alebo aspoň gastroprofák, čo učí na nejakej škole, tak poviem že to bolo wow. Ale pre normálneho konzumenta, veru, nič moc. Radšej si počkám na Bratislava food fest. Ale zase si nemyslite, že Danubius gastro bola strata času.

Celé horné poschodie patrilo cestovaniu, stredným školám, wellnesu a poľovníkom. Nevravím, že ma to nebavilo (vyhrala som skipas :-) dokonca aj sovu som si mohla podržať, ale predsa len, toto sem nepatrí, predstierajme, že nás baví viac žrádlo.

Jedna vec sa mi na tomto veľtrhu nepáčila, a síce konveniencie. Prezentovali sa tu polotovary, a určené neboli grambľavým gazdinkám v časovej tiesni, ale profesionálnym kuchárom, ktorí by mali mať prípravu žrádla proste v merku. Tí čo pochopili, že polotovary do kuchyne nepatria, nevaria pre tých, ktorí do reštaurácie prišli iba zahnať hlad.

Čo mi ale spravilo radosť, boli ochutnávky vína. Nafasovali sme poháriky s logom "vína z Moravy, vína z Čech", lebo boli bez zálohy a vybrali sa opačovať. Musím uznať, že až keď ochutnáte viac vzoriek z rôznych druhov vín, uvedomíte si, ako diametrálne odlišne chutia. Normálny konzument rozoznáva biele, červené a ružové, prípadne má jeden obľúbený druh, ale aj tak, vína mu chutia tak nejak rovnako. Ale toto je niečo iné. Možno nerozoznáte všetky tie fajnové nuansy chutí a vôní, ale uvedomíte si, o čom to je.
A napokon, aj ja som sa zamilovala do pálavy, ktorá je momentálne strašne IN, podobne, ako svojho času chardonnay. Ako mi vysvetlil jeden vinár, pálava je voňavá a dokáže sa tváriť, že je sladká. Lenže ona nie je. Ale dá sa vyrobiť aj sladšia verzia, a preto sa dobre predáva. Pálava chutila úžasne, rovnako ako pinot gris, rýnsky rizling neskorý zber, a ešte nejaké, ktoré si už nepamätám, lebo som sa veľmi nenajedla a vína bolo požehnane.

Najväčší biznis som urobila v stánku Syrexu Zázrivá, kde som si kúplia ovčiu bryndzu, maslo a ovčí jogurt. Jogurt som ešte neotvorila, potom podám report, či to vôbec stálo za tých nekresťanských 1,50. Bryndza bola veľmi hrudkovitá, až tvarohová, ale bola asi príliš čerstvá, lebo chutí "surovo" a ja som zvyknutá na odležanú a smradľavejšiu (v dobrom). Maslo predávali v polkilových sáčkoch, ale keď som povedala tete, že či nemajú aj 250g balenie, bez slova chmatla jeden z tých polkilových balíkov a polovičku mi z neho ufikla. Mali aj ovčí syr a korbáčiky, ale to už som jedla. Radšej som si vzala za hrsť vzoriek korbáčov k vínu.


Stánok Syrex Zázrivá

Inak mali na veľtrhu na predaj veci, o akých sa smrteľníkovi ani nesníva- sušené ovčie mäso, jelenie klobásy, syry všetkých možných aj nemožných druhov, pomôcky do kuchyne a všetko okolo toho. Nič z toho som si nekúpila, lebo som nevedela, čo mám od toho čakať...keby mali vzorky, asi nedbám. Ale kúpiť si kilo klobás z jeleňa, a doma zistím, že sú fuj? To nechcem riskovať.

A na dôvažok mix fotiek z carvingu, zeleniny a súťaže sôch z cukru.


Kvet z karamelu



Nič, len čokoláda a džem.





Carving


Toto je tiež vyrezané- mrkva a biela redkvička


Tiež carving


Tieto karfioly sú nádherné! Škoda jesť!


šunčičky! Ale kde ich zoženiem?




Zľava: zimná tekvica, hokkaidó a tie čo vyzerajú ak hrušky sú maslové tekvice

Hodnotenie? Ak to bude aj nabudúce zadarmo, idem. Inak nie.

sobota 21. januára 2012

Vichyssoise

Ako je možné, že som nevedela o tejto polievke???? Respektíve počula som o nej, ale ešte som ju nevarila. Prečo? Je taká primitívna, že ju zvládne pripraviť aj cvičená gorila a pritom chutí luxusne. Vichyssoise je dôkaz, že za málo peňazí sa dá navariť veľa muziky. Nemusí byť vždy kaviár.
Vichyssoise je ale len taká dobrá, aké dobré suroviny použijete. Žiadny bujón, žiadna vegeta, iba pór a zemiaky.



Potrebujeme na 3-4 porcie
4 malé zemiaky
1 pór
vodu podľa potreby, cca 1 liter
soľ, korenie
maslo

Najprv si očistíme pór a zemiaky. Pór začneme krájať od koreňov a pokračujeme, až kým kolieska nie sú celé zelené. Zelenú časť si odložíme. Zemiaky si nakrájame na menšie kocky. Z masla si odkrojíme 1 cm hrubý pásik a necháme v hrnci rozpustiť, nasypeme pór a na miernom ohni opekáme, miešajúc. Pór by nemal zhnednúť, stačí ho len zvoľna osmažiť a rozpadnúť sa na slíže, bude to trvať asi dve minútky. Potom pridáme zemiaky, decentne osolíme a zalejeme vodou tak, aby bolo všetko ponorené. Varíme, pokiaľ nie sú zemiaky mäkké. Okoreníme mletým korením a rozmixujeme- je jedno, či v mixéri, alebo použijeme mixér tyčový. Ak by sa nám podarilo urobiť polievku hustú ako omáčka, dolejeme vriacu vodu z kanvice a premixujeme opäť. Môžeme ozdobiť zelenou časťou póru. Hotovo.

Nepripadá vám to totálne blbovzdorné? Ja som túto polievku jedla na večeru s krutónmi a bola to bašta.

štvrtok 19. januára 2012

Šalát na večeru

Ak bolo jedno z vašich novoročných predsavzatí aj to, že konečne schudnete, dobré pre vás. Ja budem šťastná, ak sa mi podarí aspoň trochu zredukovať tú pneumatiku, kvôli ktorej nezapnem svoje (jediné) rifle. Moja stratégia: žiadne smažené blbosti, čo najmenej sladkostí (1 miňonka denne je OK, pre mňa), zdravé raňajky a na večeru už iba šalát.
Pravidlá večerného diétneho šalátu sú jednoduché. Musí obsahovať zeleninu, bielkovinovú a sacharidovú zložku. Zelenina dodá objem, aby si žalúdok myslel, že sme sa veľa veľa nažrali. Bielkoviny zaistia pocit sýtosti v čase medzi večerou a ľahnutím do postele. Ísť spať s revúcim žalúdkom nie je ani zdravé, ani nijak zvlášť príjemné. Keby sme sa spoľahli iba na zeleninu, dlho s tým nevydržíme a o desiatej sa uchýlime k tomu najkalorickejšiemu, čo v chladničke nájdeme. Sacharidy telo potrebuje, hoci na večer ich stačí máličko a navyše by mali byť komplexné (to sú tie, čo nechutia sladko). Sacharidy reprezentujú také fasa šalátové ingrediencie, ako sú napr. krutóny, kukurica, hrášok alebo ovocie, rajčiny či toast, ktorý si môžeme pochrumkávať popri šaláte. Bielkoviny obsahujú zase také šmaky, ako mäso (radšej chudé- kuracie, hovädzie), syr (cottage, parmezán, modrý), šunka alebo vajíčka.
Dôležitou súčasťou šalátu je dressing, už sme si o tom písali, ale stále platí, že práve na ňom niekedy stojí chuť celého jedla. Je jedno, či ideme na odľahčenom režime, alebo nie, kupovaným zálievkam sa vyhýbame, lebo je to samý škrob a Ečka, a vôbec, sú fuj a preto si robíme vlastné. Olivový olej, soľ, korenie a trocha limetkovej šťavy je základ, na ktorom môžeme stavať a pridávať všetko, čo sa nám páči.

Ale dnes vás nebudem zaťažovať teóriami, dáme si hneď nejaký príklad, nie?

Šalát s kuracími pečienkami



na dve porcie
250 g kuracích pečienok
1/2 hlávky hlávkového šalátu
môžeme pridať horké listy- čakanku, friseé a tak
200 g čerstvého alebo mrazeného zeleného hrášku
olivový olej
soľ, korenie
vínny ocot
cukor 1pl

Najprv si sparíme hrášok- stačí zaliať horúcou vodou z kanvice, 1 minútu nechať stáť a potom vodu zliať, aby ostal teplý. Medzitým si naaranžujeme šalát a očistíme pečienky. Tie pokrájame na menšie kúsky, také na jeden krát do huby. Rozohrejeme si panvicu a na ňu dáme olivový olej, na ktorom opečieme pečienky. Tu vás musím varovať, aké sú kuracie pečienky pľuhy. Treba ich totiž osmážať ako steak. Ak sú ešte aj pokrájané, stačí ich iba po všetkých stranách opiecť a je to, dusiť to netreba. Dajte si preto pozor- panvica musí byť dostatočne veľká, aby mala každá pečienka svoje miesto. Inak urobíte magľajs. Sprudka ich preto opečte, po jednej poobracajte (nie je to zase také strašné, ako to znie, iba vás chcem vystríhať pred skupinovým vrhnutím hromádky pečienok na panvicu) a odložte bokom. Takto ostanú vnútri trochu ružové a  hodvábne jemné. Kto má rád tvrdé pečienky, nech si dusí.
Na panvici nám teraz ostal hodnotný výpek z pečienok. Ten nevyhodíme, ale použijeme na teplý dressing. Stiahneme plameň na najmenší a do výpeku nasypeme cukor. Ten necháme rozpustiť, ale nenecháme mu priestor na skaramelizovanie a rýchlo ho zalejeme vodou, stačí pokryť dno panvice, aj tak sa časť odparí. Dochutíme vínnym octom (ja používam aj malt vinegar), posolíme, pokoreníme, opáčime. Ak je to málo slané/kyslé,sladké- pridáme príslušné dochucovadlo.
Na tanier naložíme listy, na vrch nakladieme pečienky a nasypeme hrášok. Zalejeme dressingom. Hotovo.

Nabudúce vám ukážem môj najobľúbenejší šalát. Stay tuned, na bloggerovi aj twitteri. 

sobota 14. januára 2012

Tisíc a jedna bylinka (3.)

Dobrý večer, milí diváci. Po dlhšej, sviatkami a inými stupídnymi dôvodmi spôsobenej pauze sa vaši hrdinovia vracajú na obrazovky monitorov krajší, ako kedykoľvek predtým. V dnešnej časti našej nekonečnej série budú účinkovať sušené a čerstvé bylinky. Vysvetlíme si, že u niektorých je to v podstate jedno, u iných sušenie spôsobí úplne odlišné vlastnosti, ako mali za čerstva.
Sú totiž jedlá, v ktorých je hlavným účinkujúcim jedna bylinka, prípadne dve- tri. Sú ale aj také, čo ich kombinujú omnoho viac- napríklad karí korenie, garam masala, korenie piatich vôní- a to som spomenula iba tie najznámejšie. Preto na one herb show používame čerstvé, na zložité zmesi sušené bylinky. V tom druhom prípade preto, lebo niektoré z korení, aby sa vôbec korením stali, musia byť usušené. Ak teda chceme namiešať zmes, musia byť všetky ingrediencie suché. Dúfam. že som to aspoň trocha vysvetlila. Poďme na konkrétne príklady



1. Petržlenová vňať. Za čerstva sa tvári ako zelenina, ale sušená už sa správa ako korenie. Na petržlene si môžeme pekne ilustrovať, ako sa mení správanie onej rastliny pri sušení.
Kým čerstvého petržlenu môžeme vziať peknú hrsť, sušeného stačí troška. Čerstvá vňať obsahuje pomerne veľké množstvo vody. Listy sú chrumkavé a príjemne voňajú. Je to super, ak pripravujeme napr. dressing na šalát, alebo omáčku, kde sa hodí niečo zelené. Okrem chuťových vlastností totiž oplýva petržlen aj vlastnosťami estetickými. Ja používam čerstvý petržlen najčastejšie do polievky, na ryby, do šalátu, alebo aj len tak, na chlebíčky ako ozdobu. V polievke ho samozrejme netreba vyvariť na vecheť, t.j. dohneda, ale nechať pekne zelený. Ale inak ho môžeme použiť všade, kde používame mix čerstvých byliniek- bouquet garni, bylinkové maslo, na posypanie zemiakov, do zemiakovej kaše, ryže, do omáčky a podobne.
Sušená petržlenová vňať je super na rôzne marinády a bylinkové soli. V žiadnom prípade neslúži na dekorovanie okrajov taniera, ako to robia v béčkových reštikách. Sypte ho všade tam, kde by ste inak použili vegetu. Upozorňujem, že ho treba dávkovať opatrnejšie, sušený petržlen sa správa tak trochu ako čaj- doslova ho v jedle vylúhujete, preto je chuť trocha silnejšia.



2. Rozmarín. Za čerstva vyzerá a chutí ako čečina z vianočného stromčeka. Rozmarín je na prvý očuch veľmi aromatický vďaka obsahu éterických olejov a už to napovedá, že ho bude stačiť málo. Za čerstva aj za sušena má veľmi intenzívnu vôňu aj chuť, preto pozor naň. Osobne odporúčam čerstvý rozmarín, alebo zmrazený, lebo vysušením strašne tvrdne a niekedy ostáva medzi zubami. Sušený rozmarín nepoužívam rada, a keď už, musím si ho rozmažiarikovať na prach. Rozmarín sa hodí na mäso aj ryby, bravčovinu, hovädzinu, aj jahňacinu. Skvelé je aj rozmarínové kura. Ale ako vravím, toto je skôr pre pokročilejších, lebo nesprávna dávka rozmarínu môže jedlo aj pokaziť a dodať mu horkú chuť. Ale nechcem vás strašiť, to nie- iba varujem pred nadmernou konzumáciou. Skvele sa dopĺňa s tymiánom, a ak budete hľadať nejaké francúzske recepty, pravdepodobne naň často narazíte. V našej kuchyni sa veľmi nepoužíva, preto neskúseným odporúčam začať s pečeným mäsom.



3. Koriandrová vňať a koriandrové semienka. Sú vlastne dve rozdielne veci, ale vňať sa používa vždy čerstvá a semiačka sušené, a oboje sa predáva pod jednotným názvom koriander. Preto si myslím, že je dôležité navždy odstrániť znamienko rovnosti medzi týmito diametrálne odlišnými vecami.
Koriander je korením mexickej kuchyne, vňať koriandru nájdete takmer všade, od polievok cez chili až po guacamole. Používa sa aj len tak na ozdobu, ale najmä vďaka čerstvosti sa hodí do rýchlo pripravovaných a studených pokrmov.
Sušené koriandrové semienka majú podobnú, akoby citrónovú vôňu, ale majú už inú textúru. Najprv ich treba pomačkať v mažiari. Sušené korenie má tú výhodu, že sa dá pražiť, či už nasucho či na tuku, čím sa z neho uvoľnia arómy a chute sa spoja- to sa hodí, ak pripravujete korenisté, aromatické jedlo východnej kuchyne, kde je potrebné, aby chute a vône korenia navzájom ladili v jednej zmesi.


Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...