Zobrazujú sa príspevky s označením pečenie. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením pečenie. Zobraziť všetky príspevky

pondelok 30. júla 2012

Najvác koláč

No dobre, pred odchodom Vám zavesím ešte jeden recept.

Prisahám, že tento koláčik zvládne upiecť aj tá najľavejšia gazdiná aj negazdiná (hoci teraz mám na mysli manuálnu zručnosť, a nie politickú orientáciu. Predsalen, aj pečenie koláča vyžaduje akú- takú inteligenciu, čo pri ľavobočení nie je častý jav.) Potrebujete iba kyslé ovocie a kúpené lístkové cesto. Ostatné sa doma nájde. A verte mi, získate si ním aj toho najväčšieho odporcu koláčov.


štvrtok 15. marca 2012

Rímsky hrniec

Tohto fešáka som si kúpila v maďarskom Tescu za 9 eur. Smiešna cena, u nás stojí aj na internete dvojnásobok. Trochu som váhala, ale napokon som šťastná, že som sa nechala ukvákať. Táto fotka nie je originál moja, ale je to presne tento:


nedeľa 11. marca 2012

Z divej svine krkovica

Bol piatok. Tak to začalo. Prišiel kolega, že nafasoval divinu, tak sme sa všetci bratsky podelili ako sa sluší a ja, ako miestny gastrosexuál som urvala rovno krkovičku (krkovička je THE BEST). Poobede sme mali naplánovaný shopping v Parndorfe a Mosonmagyárorvári, kde som si kúpila hlinený rímsky hrniec (o ňom si povieme v samostatnom článku) a stopkový zeler, dva najväčšie objavy tohto týždňa. Okolnosti tomu jednoducho priali, tak som ako nedeľný obed upiekla divú krkovičku v maďarskom/rímskom hrnci a na stopkovom zeleri.  BTW, stopkáč je úchvatná zelenina, ktorú som objavila iba teraz a nemôžem sa ho dojesť. Chrúmem to samotné a asi si kvôli nemu urobím aj bloody mary. 





A keďže je hrniec maďarský, patrí sa maďarská príloha. Dödölle.

nedeľa 19. februára 2012

Zimné kura

Ak mám teda pravdu povedať, už ma táto kosa pekne vytáča. Všetky nové svetre a čižmy už sú X- krát vyvenčené a ďalšie harampágy čakajú na oteplenie a veľkolepú premiéru. Ale musíme vydržať, lebo jar je ešte ďaleko a treba jesť to, čo je, lebo jednak to je pre telo prirodzené a druhak som to povedala, tak to platí.

Preto som sa rozhodla nedeľný obed venovať zimným chutiam v spojení s ľahkým kuracím mäsom.



štvrtok 5. januára 2012

Tortičkové panoptikum

Bola som v robote sprdnutá, že to tu stagnuje. No, je to tak, že čím viac toho človek naklepe pracovne, tým horšie sa mu píše pre radosť. Ale ja sa viem skvele prekonávať, a hlavne, ak človeku už žlč kypí aj ušami, je čas uľaviť mozgu a dať si riadny hejt.

Dnes teda potečie trocha krvi. Budeme kopať do nevinných.


A vlastne, prečo nevinných? Niekto, kto spácha podobnú ohavnosť, by mal byť priviazaný na koleso a marcipánovým penisom ušteklený k smrti. Nevidím dôvod, prečo by som mala byť milá na niekoho, kto sa verejne chváli vlastnou neschopnosťou a ešte ju prezentuje ako nevšedný talent.
Toto je napríklad strašný hit, alias mužožena, alebo ženomuž, vyberte si. Neviem, ktorá chorá myseľ vyplodila niečo takéto a ani to vedieť nechcem. A už vôbec nechcem vedieť, kto by niečo takéto chcel dostať na sviatok. Niekto s nevyhranenou sexuálnou orientáciou? Každopádne, latentných homosexuálov je u nás asi dosť, lebo je toho plný mimibazár, niektoré sú relatívne vymakané, z iných smrdí amatérčina na sto honov.



a toto je asi pre nejakého romantického metroša, čo rád chodí do solárka v gaťkách


Ak nemáme zvláštne potreby, ale máme chuť na naozajstného muža, upečieme torzo v plaveckom trikote, vyvaleným pivným pupkom a celý život neoholenými pazuchami a podvozkom, zato s žaludočným piercingom.


Food art na úrovni, to vám teda poviem. Samozrejme, ani jednému nechýba zmysel pre detail, anatomická presnosť, decentný humor a vyberaný vkus. Na druhej strane, niektoré sú také decentné, až im chýba základná myšlienka. Napadlo by vás, že toto sú prsia?


Niektoré zase až príliš explicitne vyjadrujú zámer autora.


Ale dosť bolo erotiky, napravíme si chuť. Zaujímalo by ma, ktože robí také pevné hovienka? Inak tá mucha sa ni páči. Bez irónie.


Ako oznámiť, že už kakáme na nočníku? No predsa príslušnou tortou. Do osratého, roky neumývaného nočníka je predsa radosť zahryznúť. (inak, OT: vysvetlí mi niekto, prečo matky používajú prvú osobu množného čísla, keď hovoria o svojom dieťati?)


Hej, ešte stále sa tu bavíme o JEDLE!

Nezabudnite byť rafinovaní a učiť svoje deti sa slušne správať. Naznačte im to niečím sladkým.


Drogy sú zlé, ale nie až tak, aby sme vlastnému manželovi nedopriali riadny špek v nadživotnej veľkosti. Deti si rýchlo zvyknú, že doma sa hulí.


A blížime sa ku koncu. Chcelo by to niečo aspoň trocha vkusné, však?


Tak dobre, až teraz.


Ak má byť torta vtipná a upečená na mieru obdarovanému, dá sa to aj v medziach vkusu a slušnosti. Navyše to vypovedá omnoho viac o tom, ako dobre dotyčného poznáte.


Prevzaté z: http://www.aldoska.estranky.cz/fotoalbum/-moje--peceni-/marcipan/kaktusek-z-marcipanu.html

aj muž sa dá upiecť tak, aby polovica ľudí v miestnosti neomdlela od hrôzy

http://www.aldoska.estranky.cz/fotoalbum/-moje--peceni-/dorty/dort-smoking-pro-syna-me-kamaradky-pavly.html

A dokonca ešte stále sú v móde torty, ktoré sa nesnažia byť nasilu vtipné, a ešte aj vyzerajú dobre.


http://www.aldoska.estranky.cz/fotoalbum/-moje--peceni-/dorty/svatebni-dekovaci-pro-katku-od-kamaradky-liby.html

utorok 6. decembra 2011

Mikulášsky obed

Mikuláš chodil aj u nás a nenechal nám darčeky v čižmičkách, ale na tanieri.



Pečenú maslovú tekvicu od Nigelly (to preexponované je gorgonzola) a steak z írskej roštenky. Sviečková to síce nie je, ale taky dobrý.

Potrebujeme:
1 maslovú tekvicu, to je toto
3 stonky tymiánu
olivový olej
pekanové orechy, za hrsť
gorgonzolu alebo iný podobný modrý syr

Tekvicu umyjeme a nakrájame na približne rovnaké kúsky. Semiačka odložíme na zasadenie.



Rúru si predhrejte na cca 200 stupňov. Tekvičky dáme na plech, popolievamie oliváčom a posypeme tymiánom. Nesolíme ani nekoreníme, šup s tým do trúby.



pečieme cca 40 minút, do zmäknutia. Počas pečenia môžeme obracať, aby sa opiekli po všetkých stránkach. 5 minút pred koncom pečenia posypeme orechami, tie nesekáme ani nič. Pred podávaním na to pomrvíme gorgonzolu, podľa chuti.  Postup na steak už poznáte. Dobrú chuť.

utorok 11. októbra 2011

Pizzové pätoro

V jednom zo svojich prvých článkov som napísala, že na pizzu si môžeme dať čokoľvek. To som však nepočítala s možnosťou, že niektorí ľudia si pizzovú oblohu predstavujú takto. Ach, kde sú tie časy, keď som bola ešte mladá a naivná a myslela si, že minimálne väčšina čitateľov si predstaví niečo podobné, ako ja! Ako šeredne som sa mýlila! Tak sa to teraz pokúsim aspoň trochu napraviť. Je mi jasné, že svetový mier to nezaistí, ale ja aspoň budem môcť pokojnejšie spávať.

zdroj: http://www.gourmet.com/images/recipes/2009/01/rs-ricotta-winter-pizza-margherita608.jpg

1. Cesto. Jednoznačne kysnuté, pokiaľ možno, z pizza múky- ale ak ju nezoženieme, tak nám poslúži aj hladká 00 extra. Potrebujeme ju kvôli obsahu lepku- čím ho je viac, tým je pizza lepšia, nadýchanejšia a vôbec. Skutočná neapolská pizza je vlastne iba múka, voda a troška soli. Nadýchanosť zaisťuje kvas, ktorý vzíde iba z múky a vody (samozrejme, trvá to dlho) a dodnes sa týmto spôsobom pečie aj napr. chlieb. My, ženy v časovom strese máme povolené používať kvasnice, aj keď v pizzerii by malo byť vyrábanie kvasu samozrejmosťou. Cesto kysne dvakrát- najprv čerstvo zamiesené a neskôr už obložené na plechu. Vyvaľkať ho treba naozaj natenučko, aj tak ešte podkysne.

2. Paradajková omáčka. Toto je napríklad pre mňa jasné ako facka, no bohužiaľ, podaktoré vynaliezavé gazdinky sa to pokúšajú ojebabrať kečupom, ale ten, dievky zlaté, fakt nefunguje, pretože je príliš sladký, málo kyslý a napokon, je to sračka a treba s ním manipulovať opatrne. Passata di pomodoro je priorita (dá sa za pár centov kúpiť v každom obchode), čerstvé rajčiny sú alternatíva. Ak mám k dispozícii veľa dobrých, čerstvých rajčín, často ich iba nastrúham na hrubom strúhadle (jadierka treba vybrať), normálne ako sú a šupka mi ostane v ruke- potom stačí trochu soli a je to.

3. Bylinky. Oregano, bodka. Čerstvé i sušené. Ostatné bylinky jedine ako dotvorenie chuti obloženia. Napríklad na pizzu margherita patrí bazalka, šampiňóny môžeme doplniť francúzskym štýlom tymiánom, alebo rozmarínom. S bylinkami ale opatrne, niektoré sú naozaj veľmi výrazné a môžu v chuti nechcene dominovať.

4. Obklad. Prosím, nemusíte na pizzu nakydať všetko, čo v chladničke nádjete! Už vôbec nie, ak sa tam nachádza tavený plátkový syr, diétna saláma, párky, lacné klobásy, lečo (?!) a podobne. Figeľ je v tom, namiešať ozdobu tak, aby ingrediencie spolu ladili a ich chute sa navzájom neprebíjali. Dve výrazné chute (napríklad huby a nivu) je zbytočné vrstviť, lebo nevynikne ani jedna. Tak isto je potrebné trochu sa zamyslieť nad ich kvalitou. Na pizzu netreba veľa šunky, preto môžeme kúpiť aj drahšiu, a to platí aj v prípade slaniny. Uprednostňujem sušené mäso, ktoré nie je oveľa drahšie a chuťou oveľa viac pripomína talianske prosciutto. Nezabúdame, že výsledok bude len taký dobrý, aké dobré suroviny použijeme.

5. Syr. NIE EIDAM. Nie eidam. A hlavne, žiadny eidam. Ja viem, že vám niektorým veľmi chutí, zvlášť v magickom spojení s kečupom navrchu je to priam orgazmus chuťových buniek. Ale doprdele, na pizzi to nechcem vidieť! Existuje toľko výborných syrov, a aj tak každá priemerná pizzeria kupuje tehlu, lebo hostia to chcú. Mňa nezaujíma, že to hostia chcú. Ja chcem jesť dobrú pizzu. Ekonomickú výhodnosť tohto riešenia ani nekomentujem, pretože to vôbec nie je tak, že by bol najlacnejší. Musíte ho totiž použiť hromadu, aby bolo aspoň vidno, že jedlo obsahuje syr, takže namiesto 100g  potrebujete pol kila a to už také ekonomické nie je. O kalorickej hodnote nehovoriac. Takže moja rada znie- parmezán (stačí ho fakt málo, lebo je veľmi výrazný), mozzarella (jeden kúsok za 60 centov vám vystačí na celú veľkú pizzu), dobrodruhovia nech skúsia plesňové syry (tie treba kombinovať opatrne, sú naozaj veľmi chuťovo výrazné), milovníkom tvrdých syrov odporúčam opatrne začať s ementálom, nech ten kultúrny šok nie je taký krutý.

Neviem, či sa mi podarilo zhrnúť to všetko, konieckoncov, kreatívnych kuchárok a ich besných nápadov sa na internete kotí dosť, takže určite sa nájde nejaká milovníčka antuky a liptovskej salámy, ktorá všetky tieto pravidlá zneguje. Ak nájdete v internetových receptárikoch nejaký šmak hodný zdrbnutia, dajte do komentárov link, minimálne dve osoby sa potešia.

nedeľa 25. októbra 2009

Máte chuť na niečo sladké?

Začína byť zima. A okrem toho, že sa už nedajú nosiť lodičky, nedá sa už toho veľa nájsť ani v záhrade. Končíme teda s ovocím čerstvo natrhaným a prechádzame na ovocie sušené a v supermarkete kúpené. Upečieme si teda typicky zimný zákusok. Vlastne to nie je zákusok, sú to koláče. A ani nie koláče, skôr sušienky. A sú dokonca zdravé (napodiv) a skvele sa hodia aj ako sladké raňajky. Okrem toho, sú to absolútne kultové keksy, ktoré sú u nás hitom už niekoľko rokov a nebolo človeka, čo by si nevypýtal recept. Navyše majú toľko obmien, koľko len v špajzi vecí nájdete. Poďme na to, kým si to nerozmyslím.
Potrebovať budeme:
300g polohrubej múky
200g ovsených vločiek
400g kryštálového cukru (môže byť menej)
140g strúhaného kokosu
150g Hery
2 lyžice medu
lyžičku sódy bikarbóny
horúcu vodu

Postupujeme nasledovne:
Rozpustíme Heru, pridáme do nej med a sódu bikarbónu. Do misy si nachystáme sypké prísady a pridáme k nim rozpustený tuk. Mágame cesto, ktoré by sa nemalo príliš drobiť, ale nesmie byť ani kašové. Pridávame horúcu vodu, ak sa to príliš sype (čo sa asi aj bude). Konzistencia by mala byť taká, aby sa z cesta dalo tvarovať. Cesto uložíme na pol hodiny do chladničky. Potom z neho vytvarujeme guľky cca veľkosti orecha. Celkom dobre to ide mokrými rukami. Ukladáme na plech a pečiaci papier ďaleko od seba. Keď som tento recept skúšala po prvý raz, nechápala som, ako sa z guliek upečú placky. Tak som to rovno vyplackovala a vznikol z toho jeden súvislý kus sušienky veľkosti plechu. V rúre to asi zredne a guľôčky sa rozpečú do tvaru placiek. V rúre na to stačí 150 stupňov a 15 minút, upečú sa do zlata. Ako vravím, kekesíky majú nekonečne veľa variantov, môžeme do nich pridať orechy, hrozienka, už som v nich videla aj čokoládu alebo mak a výsledok bol vždy skvelý. Nebojte sa toho. Určite vymyslíte spôsob, ktorý vám bude vyhovovať najviac.
Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...