štvrtok 26. novembra 2009

Fejky už aj v potravinách

Kto doteraz žil v domnienke, že sa falšujú len Vuittonky, nech sa včul čuduje, lebo už aj potraviny sa dajú napodobňovať.
A teraz sa nerehocte, lebo si fakt nerobím srandu. Viem, že sme si už mnohí zvykli na skutočnosť, že niektoré párky ani neobsahujú mäso, a že údené už nevaríme preto, lebo je v ňom želatína. Ale že sa necháme odrbať aj na mliečnych výrobkoch, tak to už je aj na mňa priveľa. Napríklad také maslo. Jeden by povedal, že je buď maslo, alebo rastlinný tuk typu Rama. No trt. Hybaj ho kuknúť zloženie a ľala, zistíme, že Raslo, Maslíčko, Masielko a iné paškvily nie sú maslo, ale rastlinný tuk s maslovou príchuťou. Ďalej napr. taký syr. Tavený ani nejdem spomínať, lebo to je odrb ako sviňa, čo okolo syra ani nešiel. Ale falšovať taký eidam, tak to chce gule. Eidam s rastlinným tukom. Sila, čo? Ani sa nám veriť nechce, ale je to tak. Alebo napríklad párky. Alebo slanina. Alebo jogurt. No nečumte, ani ste nevedeli, že aj to môžu byť fejky, čo?
Uvedený výpis je len zlomok z jednej kategórie "potravín", a to fejkov. Ani ich nepovažujem za jedlo, to sú chemické zlúčeniny, ktoré len zaťažujú organizmus už len tým,  že sú nekvalitné a nevýživné. Kapitola sama osebe je skupina "vylepšených" potravín. Patria sem slanou vodou napichané mäsá (pridajú až 30% objemu a váhy), ktoré dostať ako mrazené, lebo jedine tak vodu udržia. Ďalej údeniny, ktorých niektoré exempláre majú len 70%-tný, alebo aj len 40% obsah mäsa, hoci sa tvária ako 100% (kto by povedal, že celý kus mäsa je mäsom len zčasti?). A vôbec, všetky potraviny, výrobky, ktoré prechádzajú nejakým procesom priemyselného spracovania sú svojim spôsobom ohrozené na kvalite. Teraz tým nechcem povedať, že sa všetci ideme vrhnúť na BIO burinu a protestovať pred Tescom s kvetom v hube. Jediné, čo treba urobiť, je pozrieť si zloženie výrobku a zistiť si obsah éčok, percento sacharidov, tukov a bielkovín.
Niekto by si mohol pomyslieť, že fejkové a "vylepšené" výrobky sú lacnejšie, určené pre nižšie prijímové skupiny. Faktom je, že ak zaplatím za 100% údené 5 Eur/kg a za 70% údené za 4 Eur/kg, neušetrím nič, lebo za svoje 4 ečka dostanem 700g mäsa a 300g želatíny alebo sójového proteínu, ktorého výživová hodnota a chuť je rovnako biedna ako slovná zásoba Ivana Gašparoviča. Lenže najväčší problém je: ľudia nevedia nakupovať. Orientovať sa len podľa ceny (t.j. čím lacnejšie, tým lepšie, alebo naopak: lacné sú shity a kvalitné veci sú drahé) je blbosť. Nákup, kde je vyvážený pomer cena/výkon by mal byť samozrejmosťou. Som zvedavá, kedy tak bude.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...