Slovenským a českým internetom sa prehnal článok z finexpert.cz s tabuľkou výrobkov, ktoré neprešli kontrolou štátnej potravinárskej a poľnohospodárskej inšpekcie. Prítomnosť niektorých výrobkov som čakala, iné ma dosť vydesili. Okrem toho ma vytáča jeden zásadný fakt, že zase to robia česi a nie my, pritom po regáloch našich obchodov sa váľajú prinajmenšom rovnaké, ak nie horšie sračky a medzi nevyhovujúce výrobky patria aj mnohé slovenské, ktoré sa s úspechom predávajú aj v českých reťazcoch.
Pozrieme sa teda, v čom našich českých bratov výrobcovia osierali, a oni im to ešte radi baštili.
Napríklad slovenská tatranská bryndza na svojom obale klame o množstve tuku. Hotová katastrofa, poviete si, no v skutočnosti sa nič hrozné nestalo. Je normálne, že bryndza je niekedy tučnejšia, inokedy menej, závisí to od kvality mlieka, z ktorého je vyrobená a podľa tabuľky SZPI nie je rozdiel v obsahu tuku taký zásadný, ako to na prvý pohľad vyzerá.
Smotana na šľahanie už ale odrbáva statočne, namiesto 31% tuku obsahuje iba 16%, takže každý pokus o vyšľahanie nebude odmenený kopčekom nadýchanej hmoty, ale akurát pocitom frustrácie. Fajn, popojedem.
Salámy a párky môžem pokojne vo vlastnom hodnotení preskočiť, lebo ich jednoducho nekupujem. Radšej mám sušenú šunku (hej, je drahšia, ale tiež to nežeriem každý deň) a klobásy od známeho, a tam sa nemusím obávať nejakého hnusného lacného separátu.
Čo sa týka rýb, je to už takmer samozrejmosť, že obsahujú vodu, ktorá ich predražuje. Dovoľte mi tento stav objasniť. Keď sa ryby prepravujú na veľké vzdialenosti, mrazia sa, lebo sa môžu skladovať dlhšie a predávať lacnejšie. Kvôli tomu sa ryby glazujú, teda sú pokryté vrstvičkou ľadu, ktorá ich chráni pred poškodením. Na druhej strane, glazúra má tvoriť tak 5% hmotnosti celého balíka. Ak je to viac, kupujeme akurát drahú vodu. K rybím prstom sa ani nejdem vyjadrovať, lebo to je oser na druhú, ktorého ani obsah omega-3 nevytrhne z biedy, do ktorej ich dostáva obsah cholesterolu v smaženej strúhanke.
Čo ma ale dostalo do kolien, je dlhočizný zoznam medov. Najlepší med je od včelára, to je hádam jasné ako facka. No ale aj tak ma desí, že med, ktorý sa predáva u nás a v Česku, má takú úbohú kvalitu. Nekvalitný je preto, lebo ho výrobcovia riedia, obsahuje potom menej vitamínov a dokonca sa môže pokaziť(kvalitný med sa nepokazí).
Ovocné džemy mi nechutia, či už kupované alebo domáce, takže ignorácia. Kečupy detto.
Čo ešte stojí za zmienku, je riedené víno, whisky, ktorá nie je whisky a píniové orechy.
Takzvaný syndróm horkej chuti nie je spôsobený ničím iným, než neprítomnosťou pravých píniových orieškov. Totiž, píniové orechy nie sú v pravom zmysle orechy, ale borovicové (píniové) semiačka, ktoré sa normálne vytriasajú zo šišky. Taká píniová šiška vyzerá ako normálna borovicová šiška, akurát vyzerá obludnejšie, má cca 10-15 cm. V jednej šiške je malé množstvo semien, ku ktorým sa ešte treba dobyť cez tvrdú škrupinu, a v nej sa zase nachádza jadierko o dve tretiny menšie, ako celá škrupina. Netreba sa preto diviť, že sú také drahé a že ich výrobcovia nahradzujú nepravými píniovými orieškami, ktoré majú horkú chuť. Fake pínie (je to vlastne iba iná odroda toho istého druhu) vyzerajú rovnako, ale pravé píniové oriešky to nie sú. A ešte sú aj hnusné.
Chcela by som vám dať odporúčanie, aby ste sa teda výrobkom vyhli a nakupovali viac surovín. Ale chuť ma prešla v petržalskom Tescu, kde som si chcela nakúpiť nejaké veci na šalát. A ajhľa- rukola napoly zhnitá (do dátumu spotreby ďaleko), avokádo, ktoré by som nedala ani prascom, jarné cibuľky domlátené a polámané...radosť nakupovať. Ešteže nemrzne a dá sa ešte nakupovať na trhu, tam má ešte človek akú-takú záruku.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára