Nafasovali sme stravenky, postavili sa do radu, vzali tácky, kovové paličky a tety nám popodávali kopu malých mištičiek s obedom. Samozrejme, pre grambľavú slovač sú k dispozícii príbory.
Toto bolo na obed v piatok:
Je fascinujúce, že v obyčajnej robošskej vývarovni dostanete lepšie ázijské jedlo, ako v originál ázijskej reštike.
Kórejci v automobilke jedia všetko z malých misiek, ku všetkému musia mať ryžu a takmer všetko štípe ako jeden fras. Pre Kórejcov je ale dôležitejšia večera, takže aj jedlo je o tomto čase o niečo bohatšie, ale stále veľmi ľahké a zdravé. Na obed často dostanete iba niekoľko misiek so zeleninou. Nikdy tu ale nedostanete nič smažené a niektoré suroviny si nechávajú voziť priamo z Kórey.
Vľavo hore papričky nakladané v štipľavej paste. Nie je to také peklo, ako to vyzerá. Paprika neštípe, marináda áno.
Hore v strede je vec, ktorá ma chytila za srdce úplne najviac- kimchi. Čínska kapusta naložená v pikantnom náleve. Nabudúce, ak zbadám kimchi, pôjdem po ňom ako po údenom. Kimchi má v sebe niečo veľmi ázijské, že to ani neviem slovami opísať. Je to vlastne niečo ako naša kvasená kapusta, ibaže lepšie.
To červené vo veľkej miske je cuketová polievka. Tá mi chutila až príliš "jedálňovo" a štípala zo všetkého najviac. Plávalo v nej bravčové, zelenina aj kórejské tofu, ktoré sa od toho nášho líši, a to tak, že totálne. Ázijské tofu je omnoho jemnejšie a krémovejšie a má pórovitú štruktúru, čiže vyzerá ako špongia a šikmáči ho pchajú úplne všade.
Pod polievkou vidíme ryžu. Tú dostanete totálne neochutenú. Miestni totiž jedia všetko so všetkým. Teda nie ako my- najprv polievku, potom druhé. Kórejci si všetko miešajú a ryža slúži ako nasávač chutí. Rezance do omáčky, ryžu do polievky a podobne. Aby sa dala jesť paličkami, je lepkavá, ale nie rozvarená. Bude asi origoš kórejská, lebo také zrná som ešte jakživ nevidela.
Dole v strede je sladké bravčové so sójovou omáčkou a nejakou zeleninou, ktorú som nedokázala identifikovať. Mňamka. Takto ja neurobím "čínu" nikdy v živote :(
Vľavo dole je po ryži jediná neštípacia záležitosť, a síce ryžové rezance. Tie vraj majú Slovenskí roboši radi a chodia sem na ne. Pravda, asi polovicu osadenstva tvorili Slováci. Rezance boli s hubami a tenučkými slížikmi hovädzieho.
Celkový dojem- na jedničku! Na záver nám vedúci našej výpravy, hovorca Kie poradil, aby sme všetky zvyšky zhrnuli na jednu misku, aby tety s tým nemali toľko roboty. Bodaj by nie, šesť misiek od každého, to nie je sranda.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára