Na prvom je paprika, ktorá sa používa ako zelenina, na druhom taká, čo sa používa ako korenie. Práve na paprikách sa dá najlepšie ilustrovať, aký je rozdiel medzi čerstvým a sušeným korením/bylinkami.
Na prvý pohľad je to jasné, teda aspoň pre mňa- čím má paprika tenšiu stenu a špicatejší koniec, tým je štipľavejšia. Platí to pre obidva druhy paprík. Takže keď budete na trhu vyberať papriky a nechcete skončiť s hubou v plameni, vyberajte tie tupšie. Tie ostré sú ostré, doslova.
Ale k veci. Aj klasickou zeleninovou paprikou sa dá jedlo dochucovať, napríklad paradajková omáčka k plneným paprikám- občas dávam papriku iba uvariť do omáčky, najmä v mimopaprikovej sezóne a predovšetkým preto, že po konzumácii papriky ma šialene páli záha. Takže ju po vyvarení vyhodím a ostane po nej iba chuť.
Papričky štipľavejšieho charakteru môžeme používať čerstvé alebo sušené. V zásade je to jedno, čerstvé sú akurát možno o niečo menej štipľavé-teda aspoň mne sa to tak zdá. Na krájanie si radšej vezmite rukavičky, aby sa vám nestalo to čo mne, a síce, že si tou kurevsky štipľavou rukou pretriete oko (alebo sa vám roztrhne toaleťák a to je už fakt masaker), prípadne až vás to nepoštípe rovno do ruky, lebo kapsaicín (látka, ktorá spôsobuje štipľavosť) z rúk mydlom neumyjete. Nielen z rúk.
Keď už sme pri kapsaicíne, trocha teórie nezaškodí, nie? Rôzne papriky (alebo iné potraviny štípavej povahy) ho obsahujú v rôznych množstvách, ktoré sa meria v scovilleových jednotkách. Scovilleova jednotka je vlastne meradlo štipľavosti papričiek, pomenovaná podľa nejakého pán Scovillea, ktorý na testovanie štipľavosti vymyslel pomerne spoľahlivý test, ktorý spočíva riedení kapsaicínu vodou až dovtedy, kým nie je chuťou detekovateľný. Teda čím väčšia nariedenosť, tým viac jednotiek a väčšia štipľavosť. (prevzaté z: http://lubonemes.blogspot.com/2011/01/jedol-som-vraj-najstiplavejsiu-papriku.html).
Účinky kapsaicínu na hubu možno zmierniť konzumáciou nejakého tuku, napríklad slaniny, chleba s olivovým olejom, alebo čímkoľvek dostatočne mastným. Neodporúčam len tak zapíjať vodou, bude to len horšie. Tuk je istota.
Vraví sa, že chili štípe dvakrát. To ale pravda nie je, pokiaľ je to prírodná paprika a nie nejaká náhrada. Pálivé jedlo najprv zahreje, potom ochladí a navyše prospieva dobrému tráveniu a spaľovaniu kalórií.
No ale papriky- kto nie je úplný znalec a fajnšmeker, bude mu stačiť delenie paprík na štipľavé a neštipľavé.
Paprika sladká mletá- to asi poznáme všetci. Robí sa z červenej kápie (takej tej mäsitejšej), pričom sa k nej pridáva červené farbivo a protihrudkujúca látka, čomu by sme sa mali radšej vyhýbať, ale niekedy to nejde inak. Paprika sa hodí na všetko mäso, do paprikáša, segedínu, gulášu, na ryby a vlastne je to jedna z vecí, ktoré by mal človek mať doma pre každý prípad. Soľ, čierne korenie a paprika na farbu- a je vystaráno.
Paprika červená štipľavá- to isté, akurát viac štípe.
Kajenské korenie nie je nič iné, ako na prach pomleté sušené chili papričky. Treba s ním opatrne, keďže sa používa aj ako prísada do kaserov (to je ten sprej, ktorý máte nastriekať do očú niekomu, kto vás chce ozbíjať na ulici alebo tak). Ale žiadne strachy, s opatrným dávkovaním na začiatku varenia sa netreba báť ani toho. Dlhším varením alebo na druhý deň sa v jedle štipľavosť príjemne rozloží.
Feferóny, chili papričky, jalapeňo, habanero, bhut jolokia a iné zverstvá už naozaj nie je nič pre amatérov. Sú to druhy tých najštipľavejších paprík na svete a líšia sa veľkosťou, tvarom a hlavne obsahom kapsaicínu. Feferóny ho majú najmenej, bhut jolokia najviac. Ak vás papuľa páli už pri zelenej štipľavej paprike, tak obchádzajte oblúkom.
Dúfam, že som nič nezabudla a že ste sa aj niečo naučili. Nabudúce si hádam už dáme prvé čerstvé bylinky.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára