Rímsky hrniec

Tohto fešáka som si kúpila v maďarskom Tescu za 9 eur. Smiešna cena, u nás stojí aj na internete dvojnásobok. Trochu som váhala, ale napokon som šťastná, že som sa nechala ukvákať. Táto fotka nie je originál moja, ale je to presne tento:


V návode stálo, že pred použitím ho treba ponoriť na 15 minút do studenej vody. Je to a dve veci: Jednak aby hrniec od tepla v rúre nerozdrapilo, druhak preto, aby póry neglazovanej hliny nasiakli vodou, ktorá sa postupne odparuje dovnútra hrnca a tak sa jedlo varí v pare a udržiava konštantnú teplotu.
Super vec je, že do rímskeho pekáča iba naukladáte surové a studené veci, podlejete, šupnete do rúry, nastavíte budík a koniec. Netreba ani dodatočne pridávať vodu, lebo sa neodparuje von, ale ostáva v hrnci. Dôležité je používať rímsky hrniec iba v rúre, nesmie sa dávať na varné dosky ani plynové horáky. Vlastne celkovo potrebuje trochu iný prístup, ale na to sa dá zvyknúť, najmä ak potrebujete pripraviť väčšie množstvo jedla.
Rímsky hrniec sa vkladá vždy do studenej rúry, až potom sa má zakúriť a postupne vyhriať na určenú teplotu. Ak by sme dali mokrý pekáč do žeravej rúry, rozdrapilo by ho.
Ja som v ňom piekla divú krkovicu, ale upečiete v ňom hocičo, od kuraťa cez celú morku až po chleba, a to je vážení výzva, ktorú prijímam!
Čo sa týka údržby, mývalov nepoteším, lebo vyčistiť ho do podoby, v akej ste ho kúpili, sa jednoducho nedá. Hlinený rímsky pekáč je neglazovaný, nasiakava vodu, tuk, špinu, ale aj čistiace prostriedky a podobne, preto to treba čistiť kefou a nechať špinu radšej odmáčať, ako ju nejakým tekutým práškom drhnúť. Som odhodlaná čistiť ho prírodnou cestou, lebo jar upcháva póry a ja nechcem jesť jar. Nechutí tak dobre, ako vonia.