sobota 31. marca 2012

Postavička (ako) zo škatuľky

Spolu s ubúdajúcimi UGGs v uliciach (chválabohu!!!) a pribúdajúcimi slnečnými okuliarmi pribúda aj dobrá nálada. Ale mne nedá vám do tohto jarného rozjímania neskočiť a vyvrhnúť ďalší jedovatý článok, tentokrát na (najmä v Česku) populárne krabičky.
Neviem. či ste o tom niekedy počuli. U nás sa tento program predáva pod názvom EasyDiet ale u nás mu ešte nepodľahol dostatočný počet celebrít, tak sa o tom toľko nepíše. Naopak, české celebrity na tom fičia už nejaký čas a zvesela ich propagujú kde sa dá.
Ono sa to zdá ako skvelý nápad- jedlo prinesú každý deň (easydiet vám poskytne zmrazené zásoby na týždeň vopred), nemusíte variť, vyhnete sa polotovarom, hotovkám a drahým "meníčkam" v meste. Jedlo je uvarené profesionálmi a ako bonus ešte aj schudnete a to se vyplatí!
Znie to fantasticky. Ale to by som nebola ja, keby som k tomu nemohla povedať nejaké ALE.

Najnovšie sa do krabičiek obula MF Dnes, ktorá ich otestovala. Väčšina z nich dopadla katastrofálne, čo iba potvrdzuje moju teóriu never ničomu, čo je zabalené. Opakovať, že treba čítať etikety, tu budem opakovať ako papagáj ešte asi do konca sveta, lebo tomu, čo je vyrobené mimo kuchyne netreba slepo veriť. Nielen éčka číhajú všade.

Cesta do pekla je dláždená krabičkami a peklo je nevedieť o jedle a jeho príprave zhola ništ. Môj problém s krabičkami je, že nepomáhajú človeku vytvoriť si vzťah k jedlu ako takému. Z jedla robia povinnú jazdu nad ktorou nemusíme premýšľať. Ja viem, dnes nemáme toľko času, každá sekunda nám je drahá a tak vypúšťame z programu a myšlienkových pochodov podľa nás nepotrebné veci. Napríklad že si nejdeme pospať, ale dáme si ďalšiu kávu. Alebo si nedáme obed, ale kúpime si bagetu, či krabičku.

Pre mňa je varenie a jedlo relaxom. Ostrov pohody uprostred pracovného zhonu, kde si môžem vychutnať niečo, čoho zloženie poznám. Viem, že zelenina, ktorú som kúpila, neprecestovala pol Európy, ale vyrástla v regióne, v ktorom žijem. Že som ju musela priniesť z trhu, očistiť a pripraviť. Že jedlo nestačí vybaliť zo sáčku, ale že kvôli nemu treba zasviniť pol kuchyne (teda aspoň v mojom prípade). Že moje obedy možno nedosahujú profesionálnu kvalitu, ale sú uvarené s láskou a úctou k surovine. Pripadá mi to normálne, ale pre niektorých je to peboha, predsa iba jedlo! Že ťa to vôbec baví, furt variť!


O čo je kúpenie kúska mäsa, či ryby a jeho následná úprava horšia, či pomalšia od krabičky? No jasné, nad varením treba premýšľať. To sa mnohým nechce a niektorým to údajne spôsobuje bolesť.
Ja vám neviem. Podľa mňa, človek, ktorý si nevie vychutnať dobré jedlo, nemôže byť úplne šťastný.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...