utorok 21. februára 2012

Vieš, čo chlasceš? II.

Dnešný diel poradne pre alkoholikov venujeme vínu. Konkrétne tichému. To je také, čo nemá bublinky. Základné delenie je podľa farby na červené, biele a ružové, potom podľa obsahu cukru na suché, polosuché, polosladké a sladké. Ďalej tu máme prívlastky a odrody, ale okolo toho je taká veda, že vás tým radšej  nebudem zaťažovať, lebo pri bežnej chlastačke to až taká podstatná informácia nie je. Či sa opijete z neskorého zberu alebo cuvée, je v zásade jedno. Predstavíme si teda iba niektoré najbežnejšie a trochu si posvietime aj na ich kvalitu, aby sme rozoznali šmejd od šmaku. (teraz sa mi nesmejte, lebo niekto to nevie spoznať vôbec)





Šmejd vs. kvalitka, ako ich teda rozoznať?
Víno, povedané odborne, je kvasený nápoj z hrozna alebo iného ovocia. obsah alkoholu sa pohybuje okolo 10 percent a jeho kvalita sa odvíja od odrody a kvality hrozna, z ktorého sa robí. Napríklad výnosné no name odrody, z ktorých sa robí lacné víno, síce zarodia neskutočné množstvo hrozien, z ktorých sa dá vyrobiť kvantum hektolitrov vína, a to sa potom ešte riedi vodou, čím je ho ešte viac. Zriedené je potom slabé, teda sa doň pridáva lieh, prípadne aj farbivo a cukor. Toto sú šmejdy, ktoré nepijeme, prípadne kupujeme na varenie (nie do varenia) a na prípravu punču, lebo variť dobré víno je proste škoda. Kvalitné vína sa robia z odrôd, ktoré zase také výnosné nie sú, ale majú povedzme lepšiu cukornatosť, takže ich netreba prisladzovať, obsah alkoholu a chuť závisia iba od kvality hrozien a vinárovho umu. Víno je živý organizmus a tak môže tiež ochorieť. Je to preto, lebo obsahuje množstvo baktérií, rovnako ako ľudské telo. Je toho kopec, takže odporúčam napríklad túto stránku.

Ovocné víno
Je kategória sama osebe, obvykle sa označuje ako čučo, ale to vôbec nemusí byť pravda. Čučo sa dá pomerne úspešne vyrobiť aj z hrozna a môže chutiť omnoho odpornejšie a kvalitatívne na tom môže byť oveľa horšie. U nás sa obvykle spája s bezďákmi, v Nemecku je ale jablčné víno dokonca chránená značka, v severských krajinách sú vína z ovocia úplne bežné. Aj tu sa okrem čučošmejdov robia kvalitné ovocné vína, najmä ríbezláky. Podstatná je kvalitná surovina, a je radikálny rozdiel medzi padanými jablkami a čiernymi ríbezľami, čo majú antioxidantov a vitamínu C viac, ako všetky červené hrozná dokopy. Ríbezlák je krajová špecialita, ktorej podľa mňa treba venovať pozornosť, hádam aj samostatný článok. Odporúčam koštovať a vyberať.



Víno z hrozna podľa farby
červené sa vyrába z tmavého hrozna, šupky sú takmer čierne, vnútro je červené, od toho tá farba. Vyrába sa tak, že sa pozbierané hrozno pomelie, nechá vykvasiť aj so stopkami a všetkým tým magľajsom, potom sa stočí do fliaš a nechá sa zrieť. Zrenie nepotrebuje napr. beaujolais, alebo mladé víno. Je to niečo podobné ako naše svätomartinské. Niektoré vína sa ukladajú na dlhý čas, niektoré sú určené na rýchlu spotrebu. Záleží na druhu a kvalite. Šmejdové červené vína obvykle nechávajú na oblečení modré škvrny a celkovo majú našedlý nádych od pridanej vody.
biele víno sa vyrába tak, že sa najprv vylisuje samotná šťava a tá sa nechá vykvasiť. Preto je červené víno lepším zdrojom antioxidantov, lebo sa necháva kvasiť aj s tým bordelom, kde je prospešných látok najviac. Je sranda, že napríklad taký tramín červený je v skutočnosti biely. Červené sú iba šupky, vnútro bobúľ je biele. Vravím, sranda.
Ružové víno nie je mix predošlých, ale vyrába sa z ružového hrozna. Obľube sa teší niekoľko posledných rokov. Je to typické letné víno na záhradné grilovačky. Vzhľadom na to, že je v móde iba posledných niekoľko rokov, trh ešte nie je zaplavený šmejdmi a tak je pomerne veľká pravdepodobnosť, že natrafíte na kvalitný kus.


Snímky: pijeme.sk

Cukornatosť
Podľa obsahu nevykvaseného cukru v hotovom víne (nie v kvase, ten rozhoduje, s akou razanciou nás víno opije) delíme vína na suché, polosuché, polosladké a sladké, alebo dezertné. Najbežnejšie je suché víno, lebo sa dobre pije, nebolí z neho hlava a nepáli záha. Sladšie druhy sa na hromadnú konzumáciu vyslovene nehodia, a okrem toho, takéto víno býva prírodne sladké a predáva sa v malom množstve za veľa peňazí. Napríklad také ľadové, slamové neskorý zber, to sú prírodne sladké vína. Tým, že ostanú na kriaku dlhšie a prípadne ich troška obšľahne mráz, trochu vyschnú. Vymačká sa z nich menej šťavy (tieto druhy sa robia biele, takže kvasí sa iba šťava) ale zato sladšej. Preto je chuť intenzívnejšia, ale výnosnosť biedna. Preto pol litra ľadového stojí od 30 eur vyššie.

Už sme dlhí, tak to v tomto mieste utneme a nabudúce si povieme voľačo o šampuse, alebo šumivom víne.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...