Good breakfast makes good day

Boli časy, kedy som nezvykla raňajkovať. Ani len kávu som nevypila, len som si naliala čistej vody- a odchod.

Môj postoj k rannej káve sa síce nezmenil, ale raňajky už nevynechávam. Začala som mať na ne jednoducho čas. Mám čas medzi vstaním z postele a odchodom z domu. Ani neviem, ako to prišlo, ale zrejme to súvisí s tým, že nemusím vstávať už o siedmej. Zistila som, že ak sa ráno najem, cez deň už nepotrebujem toľko jesť a celkovo, cítim sa viac v pohode. Najpríjemnejšou vecou je, že raňajky môžu byť sladké. To už je samo osebe dobre, lebo počas dňa ma potom nehoní mlsná a kalórie z cukru sa stihnú v priebehu dňa spáliť. Čo môže byť lepšie?
A môj tip na sladké raňajky? Toto:

Lievančeky. Suché prísady si môžete zmiešať vopred a vo väčšom meradle a neskôr z týchto zásob čerpať.

Na suchú zmes potrebujeme:

dve lyžice hladkej múky

štipku prášku do pečiva

štipku sódy bikarbóny

lyžicu kryštálového cukru.

najlepšie je, ak si najprv pripravíme mokré suroviny, ktoré zmiešame a pridáme k suchým:

1 vajce

mlieko (podľa potreby)

do zamiešaného cesta pridáme trochu rozpusteného masla

Ja to robím tak, že si najprv vyšľahám vajcia s asi 1dl mlieka, pridám múku a prášky, zamiešam, podľa hustoty dolievam mlieko a až nakoniec pridám maslo. Cesto by malo byť približne také husté, ako na klasické palacinky. Lievance si môžeme urobiť vo veľkosti, aká nám vyhovuje. Smažíme ich na suchej nepriľnavej panvici, mastné sú dosť.
Lievancov nám vyjde tak pre dva stredne hladné krky, ak ich chceme podávať ako sladký obed, pre jedného je toto množstvo akurát.

Môžeme si na ne dať to, čo sme zvyknutí dávať si na palacinky- džem, nutelu, javorový sirup, ovocie, šľahačku, topping...jak je libo.

Baby nebude sedieť v kúte

Bolo mi ľúto nechať v obchode tie dva baby artičoky, zvlášť, keď boli také smiešne lacné. Tak som si na http://www.artichokes.org/ načítala, ako sa majú upravovať a zvolila úplne najviac basic prípravu. Uvariť v osolenej vriacej vode, omočiť v masle a zjesť.
Keď máte tú česť so surovinou, ktorú dobre nepoznáte, nesnažte sa ju hneď zabiť komplikovanou úpravou. Našim cieľom je zistiť, ako daná potravina chutí a čo od nej môžeme čakať, preto odporúčam zvoliť tú úplne najjednoduchšiu dostupnú úpravu. Alebo sa s tým nepárať a zožrať to surové :)

Artičok, ako som zistila, je papľuh a po očistení vám z neho veľa nezostane. A keď ich čistíte, černejú na vzduchu a treba ich máčať v citrónovej vode. Ale na druhej strane, chutia skvele. Dajte šancu artičoku aj vy a uvidíte ;)

Veľmi stručne o Gurmánfeste

čo vám poviem...chcela som si pripraviť peknú fotoreportáž o Gurmánfeste v bratislavskej Medickej záhrade, ale všetko, čo dnes uvidíte, je pár fotiek a nejaký pokecík k nim. Dôvodom je skutočnosť, že som sa na festivale zúčastnila iba jeden z plánovaných dvoch dní. A napriek tomu, že medickú záhradu mám doslova za rohom, vyšlo to len na sobotu podvečer. Takže žiadne fundované a výživné informácie nečakajte, nebudem robiť závery, ak mám nedostatočné množstvo informácií.

Medická záhrada sama osebe je veľmi pekným miestom, žiaľ, na Slovak food festivale v priestoroch areálu hradu som nebola, tak nemôžem porovnávať kvalitu alebo vhodnosť prostredia. Mne sa toto miesto veľmi pozdávalo, bolo tu dostatok priestoru na stánky aj na vykydnutie sa na trávniku alebo lavičke. Skrátka víkendová pohodička, ako má byť. Neskôr som sa dozvedela, že tento festival sa od BFF veľmi nelíšil, čo sa týka účasti reštaurácií. Fajn. Aspoň mi nič zásadné neušlo a ak aj hej, neviem o tom.

Prišla som na festival iba v spoločnosti Lennona (áno, foťák dostal meno) a neprezieravo som si kúpila 5 gurmánovú vstupenku, v prípade, že by to nebolo na čo minúť. Že som sa šeredne mýlila, dokázala už zbežná kontrola ponuky stánkov, kde len málo jedál stálo menej, ako tri gurmány.

Nevadí, aj tak sa mi zdalo veľa, dávať tri gurmány za ochutnávkovú mikroporciu. Navyše, môj výber musel byť o to starostlivejší, keďže som mala k dispozícii tak málo kusov festivalových platidiel. Rozhodla som sa vyberať podľa toho, čo by som si inak doma nedala.

Voľba neskôr padla na ceviche z Casa Inca. Ceviche je typická latinskoamerická úprava ryby, ktorá sa nevarí, iba sa niekoľko minút marinuje v limetkovej šťave s korením. Neviem prečo, pripomínalo mi to naše zavináče, ale čerstvý koriander a sladký zemiak ma uzemnili, že toto je predsalen niečo iné. Ceviche mi chutilo, ale tá omáčka bola kyslá jak fras, avšak- asi zámerne.

Neskôr som objavila stánok gruzínskej reštaurácie Babu. Aleluja, konečne miesto, kde sa dá nažrať za málo peňazí. Dala som si typické gruzínske chačapuri- placku plnenú syrom, plus nejaký gruzínsky dezert, ktorého meno neviem. Bol z odpaľovaného cesta, plnený pudingovým krémom a poliaty čokoládou. Neviem, čo je na tom také gruzínske, ale chutil dobre- vzhľadom na to, že tie naše cukrárňové zákusky nemôžem ani vidieť.

na Liviano som sa chcela ísť kuknúť druhý deň, nevydalo..

stánok Babu

chačapuri- toto je výzva, určite sa o to pokúsim aj doma

gruzínsky noname dezert

Môj názor? Vlastne, neviem, čo povedať. Myslím, že na festivale má človek možnosť ochutnať niečo, čo by si za normálnych okolností v reštaurácii ani doma nedal, či už kvôli vysokej cene (predsa, človek radšej vysolí tri ečka za vzorku, ako desať za jedlo, ktoré mu nesadne). Páčila sa mi aj ponuka jedla, vína a iných nápojov, ktoré človek len tak neochutná. Takže, celkový dojem dobrý a určite sa vrátim budúci rok.

Dekadencia

Dlhšie som na internete hľadala recept na sušienky- takzvané cookies ku kávičke, ale stále som mala pocit, že to jednoducho nie je ono. Mám celkom rada aj kupované cookies, ale prečo by som si mala kupovať sladkosti, ktorých pôvod je prinajmenšom pochybný a ich zloženie na tom nie je o nič lepšie? Radšej si spravím nákup a napečiem si nejaké dobroty sama. Tieto sušienky sa tým kupovaným vôbec nepodobajú, ale chutia skvostne. Priam dekadentne. Tadá:

Pomarančová odroda cookies s kúskami čokolády. Jednoduché a veľmi dobré koláčiky. Toť recept:

1/2 Hery (pri sušienkach je lepšie použiť margarín namiesto masla)

1 hrnček (250ml) cukru

100g mäkkého tvarohu

2 vajíčka

kôra z jedného pomaranča

2 lyžičky vanilkovej arómy

2 hrnčeky polohrubej múky

štipku soli

200g čokoládových kúskov

Najprv je vhodné vymiešať tuk s cukrom, potom pridať tvaroh, vajcia a ostatné ingrediencie, múku a čokoládu nakoniec. Osobne mám problém s tým, že sa mi čokoláda pripeká na pečiaci papier. Preto ma napadlo použiť tú úplne najhnusnejšiu čokoládu, akú je na našom trhu dostať. Tú s rastlinným tukom, ktorá sa za bežných okolností nedá jesť ani náhodou- a predstavte si, nielenže prežila pobyt v rúre, ale nepripekala sa, nerozpustila sa v ceste a po vychladnutí už taká odporná nebola! Bingo!

Kôpky cesta poukladáme na plech, pečieme pri 150 stupňoch, pokiaľ nie sú hotové.

Luxusný obed za pár eur

Kto ma pozná, vie, že moja vášeň pre zľavy akéhokoľvek druhu je neukojiteľná a som schopná kúpiť si čokoľvek, hlavne ak je cena smiešne nízka. Naposledy som takýto záchvat dostala včera večer v tescu, keď som sa pristavila pri košíku so zľavami a tam- zlacnená sviečková. Z 5 eur na 1,45. No nekúp to! Fajnovo vyzerajúci steak, hoc z tenšieho konca. Ak sa teraz hrozíte nad tým, že mäso ve slevě už býva aj pokazené, tak vedzte, že v prípade steakového mäsa treba ísť trochu ďalej v "zrení" a odležiavaní, teda vôbec mi nevadilo, že mu končí záruka. Skôr naopak.

na fotke to nie je vidieť, ale tento kúsok je vlastne špic sviečkovice odrezaný našikmo. Bol trochu hrubší, ako je bežne zvykom a tak mi v strede ostal surový pásik. Neva, už je to nejaký čas, čo som ho zjedla a stále žijem :)

Poučte sa z mojej chyby a odrežte si (alebo si nechajte odrezať) steak hrubý tak 2cm, môj mal takmer štyri.

Pripravte si panvicu, olivový olej, ktorým steak potriete, plus prísady na marinádu. Tento postup som (ako inak) odkukala z knihy Nigella express, ktorú som dostala na Vianoce.

Marináda obsahuje šťavu z pol citróna, aspoň 5 stoniek tymiánu alebo oregana, soľ, podrvené čierne korenie, cesnak a olivový olej extra virgin. Vtip spočíva v tom, že steak najprv opečieme, až potom vymáchame v marináde. Nemá to chybu, musím uznať.

Najprv si pripravte marinádu a tú nalejte na alobal v tanieri, aby sa nevyliala po stole. Alobal musí byť taký veľký, aby sa doň dal steak zabaliť.

Plátok mäsa potrite olejom z oboch strán a dajte na rozpálenú panvicu alebo gril. Nestišujte plameň, nevadí keď mäso ostane tmavšie, ako sme zvyknutí. Z každej strany mu doprajte 4 minúty. Tak dosiahnete najbežnejší stupeň úpravy medium. Čas môžete aj predĺžiť alebo skrátiť, v princípe je to jedno, záleží na Vašich chutiach. Neopovážte sa steak otáčať viac, ako raz. 4 minúty, otočka, 4 minúty- smer alobal s marinádou.

Marinádou pooblievame mäso a zabalíme do alobalu. Ak sme smažili 4 minúty z každej strany, dáme mu 8 minút. Koľko minút strávil steak na panvici, toľko by mal stráviť aj v alobale.

Hotovka. Ja mám najradšej steak so šalátom, zvyšnú marinádu som použila ako dressing.

A nebojte sa steakov, nie je to také zložité, ako to vyzerá a navyše, je to zdravé a nízkotučné jedlo aj pre nás, ktorí si chceme držať líniu. Dobrú chuť ;)

Nanovo

Rozhodla som sa tento blog obnoviť, a to hneď z niekoľkých dôvodov. Po prvé, mám nový foťák (díky, mami :)) a po druhé, mám omnoho viac času ako doteraz. Plus, ako pridaná hodnota slúži fakt, že keď som definitívne uzavrela svoju študentskú kariéru, potrebujem sa posunúť niekam ďalej a popri hľadaní práce sa venovať niečomu, nejakému projektu, ktorý mi nielen vyplní voľno ale pomôže mi konečne sa naučiť písať (teda dúfam).

A aby ste mi verili, že nekecám, hneď z voleja niekoľko skúšobných jarno-letných záhradných fotiek s mojim novým Fuji 2500HD, ktorý zatiaľ nemá meno, takže do komentov prijímam aj návrhy.

toto budú lieskové orechy :)

a toto je zase tymián v kvetináči, kúpený v Trnave za 30 centov. No nekúp to!