čo vám poviem...chcela som si pripraviť peknú fotoreportáž o Gurmánfeste v bratislavskej Medickej záhrade, ale všetko, čo dnes uvidíte, je pár fotiek a nejaký pokecík k nim. Dôvodom je skutočnosť, že som sa na festivale zúčastnila iba jeden z plánovaných dvoch dní. A napriek tomu, že medickú záhradu mám doslova za rohom, vyšlo to len na sobotu podvečer. Takže žiadne fundované a výživné informácie nečakajte, nebudem robiť závery, ak mám nedostatočné množstvo informácií.
Medická záhrada sama osebe je veľmi pekným miestom, žiaľ, na Slovak food festivale v priestoroch areálu hradu som nebola, tak nemôžem porovnávať kvalitu alebo vhodnosť prostredia. Mne sa toto miesto veľmi pozdávalo, bolo tu dostatok priestoru na stánky aj na vykydnutie sa na trávniku alebo lavičke. Skrátka víkendová pohodička, ako má byť. Neskôr som sa dozvedela, že tento festival sa od BFF veľmi nelíšil, čo sa týka účasti reštaurácií. Fajn. Aspoň mi nič zásadné neušlo a ak aj hej, neviem o tom.
Prišla som na festival iba v spoločnosti Lennona (áno, foťák dostal meno) a neprezieravo som si kúpila 5 gurmánovú vstupenku, v prípade, že by to nebolo na čo minúť. Že som sa šeredne mýlila, dokázala už zbežná kontrola ponuky stánkov, kde len málo jedál stálo menej, ako tri gurmány.
Nevadí, aj tak sa mi zdalo veľa, dávať tri gurmány za ochutnávkovú mikroporciu. Navyše, môj výber musel byť o to starostlivejší, keďže som mala k dispozícii tak málo kusov festivalových platidiel. Rozhodla som sa vyberať podľa toho, čo by som si inak doma nedala.
Voľba neskôr padla na ceviche z Casa Inca. Ceviche je typická latinskoamerická úprava ryby, ktorá sa nevarí, iba sa niekoľko minút marinuje v limetkovej šťave s korením. Neviem prečo, pripomínalo mi to naše zavináče, ale čerstvý koriander a sladký zemiak ma uzemnili, že toto je predsalen niečo iné. Ceviche mi chutilo, ale tá omáčka bola kyslá jak fras, avšak- asi zámerne.
Neskôr som objavila stánok gruzínskej reštaurácie Babu. Aleluja, konečne miesto, kde sa dá nažrať za málo peňazí. Dala som si typické gruzínske chačapuri- placku plnenú syrom, plus nejaký gruzínsky dezert, ktorého meno neviem. Bol z odpaľovaného cesta, plnený pudingovým krémom a poliaty čokoládou. Neviem, čo je na tom také gruzínske, ale chutil dobre- vzhľadom na to, že tie naše cukrárňové zákusky nemôžem ani vidieť.
na Liviano som sa chcela ísť kuknúť druhý deň, nevydalo..
stánok Babu
chačapuri- toto je výzva, určite sa o to pokúsim aj doma
gruzínsky noname dezert
Môj názor? Vlastne, neviem, čo povedať. Myslím, že na festivale má človek možnosť ochutnať niečo, čo by si za normálnych okolností v reštaurácii ani doma nedal, či už kvôli vysokej cene (predsa, človek radšej vysolí tri ečka za vzorku, ako desať za jedlo, ktoré mu nesadne). Páčila sa mi aj ponuka jedla, vína a iných nápojov, ktoré človek len tak neochutná. Takže, celkový dojem dobrý a určite sa vrátim budúci rok.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára