Nehaňte Lidl môj

Aj keď hrozí, že budem obvinená z PR-izmu a propagovania krvilačných lowcostových reťazcov, musím sa Lidlu (Lidla? Aký je to vzor?) zastať. Veľakrát som sa stretla s predsudkom, že Lidl je len klbkom dôchodcov mrviacich sa v nekvalitnom, odpadovom sortimente, čo Nemci nejedia a Poliaci tiež nie, tak to posielajú sem.

Uznávam, nájdu sa tu blafy, pečivo z polotovaru, polotovary samotné, vegeta v stokilovom balení, a celá stena konzerv a instantných polievok. Ale ja tam aj napriek tomu chodím nakupovať, lebo pod vrstvou ufrflaných páprdov a blafov sa tam dajú nájsť skutočné poklady.Niektoré potraviny sú tam dokonca kvalitnejšie, než tie značkové. Toť moje tipy:

1. Zelenina. Mávajú tam fasa kaleráb, ktorý jedávam len tak surový namiesto chipsov. Výber veľmi nekopíruje sezónu, ale napríklad pri takých banánoch či skleníkových uhorkách nám to môže byť uprdele. Nepamätám si, že by som niekedy natrafila na niečo zhnité či plesnivé (zato v Kauflande sa mi to stalo x-krát)
2. Mäsové výrobky. Nikde inde, iba v Lidli som narazila na párky s 85% mäsa! Ak sa podujmete poobracať balíčky so šunkami a salámami, nájdete aj na šunku s 96% mäsa, čo je v porovnaní s 50 a menej percentnými atrapami z Tesca úplný raj! A vôbec nestoja viac, práve naopak.
3. Syry. Tu treba byť opatrný a poľskému syru sa vyhýbať oblúkom. Tie nemecké sú chuťovo úplne niekde inde, ako bežný eidam, rozdiel v cene je tiež minimálny. To isté platí pre parmezány, plesňové syry, mozzarellu (ktorá v mojom súkromnom teste vyšla ako jedna z najlepších!) a ostatné, okrem tavených syrov. Tavený syr = odrb, aj keď je na tom napísané karička. Nebrať.
4. Jogurty a mliečne výrobky. Aj tu sa treba mať na pozore, lebo v regáli s jogurtami sa tiež oplatí prehrabať sa v odpadkoch, kým človek nájde niečo, čo by sa odvážil zjesť. Ale verte mi, stačí na to jedna návšteva, vychytať značku a na druhý raz už pôjdete na istotu. Môj tip: zakysaný cmar.
5. Korenie a dochucovadlá. Ešte aj ten posraný kečup vyšiel v nezávislom spotrebiteľskom teste ako najlepší, svojho značkového kolegu Heinza dal dole na celej čiare. Presne pre toto do vás stále hučím, aby ste si čítali zloženie. Aj keď sa to nezdá, neznačkový výrobok môže byť často kvalitnejší, ako značkový. Okrem toho už mám z Lidla balzamikový ocot, arašidový olej, vanilkový a lieskovo-orieškový sirup, rybiu omáčku a podobné srandičky, aké za normálnych okolností kúpite iba v špecializovaných obchodoch. Navyše počas tematických týždňov sa tam dá naraziť na fakt kvalitné veci.
6. Káva. Tu už sme trochu na hrane, lebo ja vždy tvrdím, že káva nie je tovar, ktorý kupujeme a slopeme na litre, radšej si priplatím za kvalitnejšiu kávičku, ako chlastať nejaký vietnamský patok. Ale napríklad takí moji rodičia nedajú dopustiť na zmes kenya-guatemala, ktorá je lacná a musím uznať, že vôbec nie je zlá (hoci moja milovaná Dallmayr prodomo to nie je:).
7. Víno a alkohol. Moja obľúbená časť! Pravidelne si sem chodíme kupovať sekt, biely rum a vodku s čiernou etiketou. Víno a ostatné podľa aktuálnej akcie. Verte mi, že napriek nízkej cene neobanujete, že ste sem išli kupovať párty zásoby. Ak si ale potrpíte na značkový alkohol, tak potom je to už o inom. Ale na mixovanie drinkov a zhulákanie sa pod obraz boží tieto trúnky úplne stačia.
8. Nonfood. Ja viem, asi to sem nepatrí, ale znova sa musím ohnať spotrebiteľským testom, ktorý vyhodnotil prací prášok a dokonca aj kozmetiku ako veľmi kvalitnú, prášok vyšiel v teste dokonca najlepšie. Takže všetci povinne odhodiť predsudky a hajde do Lídla!

Ja viem, že teraz mi sem začnete vypisovať, ako ste si tam kúpili čipsy s červíkmi a podobne. Ale na to ste boli upozornení už na začiatku, že nákup v Lidli je ako nákup v sekáči- viac než hocikde inde tu platí, že treba vedieť oddeliť zrno od pliev. Mne sa to podarilo, takže mi netvrďte, že ste takí vypatlaní, že to nedokážete tiež.
Shoppingu zdar!