Krstný otec J&T alebo Varovanie pre spotrebiteľov III.

Začala mi liezť na nervy jedna značka mäsových výrobkov. Totiž Kmotr. Aký príznačný názov! Pod lesklým povrchom, reprezentovaným slušnou rodinnou firmou sa totiž skrýva niečo také odporné, že normálny človek by sa posral už len z tej myšlienky. Kmotr síce predáva svoje výrobky ako tradičné, poctivé a ešte aj bio, ale stačí sa pozrieť na zloženie, a mozog sa začína odkrvovať. Toľko svinstva nie je hádam ani v párkoch Tesco value.



A že čo s tým má spoločné J&T? Kmotr mu sčasti partí. Z navonok serióznej značky sa ale vykľul oser na druhú a že vás neklamem, toť dôkazový materiál. (Ak by som sa dlhšie neozývala, pravdepodobne som niekde v blízkosti dna Dunaja, obutá v štýlových betónových lodičkách.)


Najprv som si myslela, že urobím špionáž v obchode, tak som vzala telefón a chcela odfotiť zloženie v predajni. Ale keďže môj telefoťák nerobí nijak úžasné fotky, nebolo inej cesty, než tú ohavnosť kúpiť a odfotiť doma.



Pre tých, čo nevidia, preložím: mäso 96%. Hm, a čo ten zvyšok? 13 aditív, z toho osem skrytých pod pseudonymami E. Masna kroměříž, prečo? Nútia ťa do niečoho, čo nechceš? Alebo máš pocit, že nám to bude chutiť viac, keď už podľa najnovších prieskumov milujeme náhrady?
Inak: obsah soli: max 7%. To už koho chcú ofajať? Ak je teda mäsa 96% a soli 7, hotového výrobku musí byť 103% a ešte navrchu musia byť tie Ečka. Alebo čo.
A keď už to máme v ruke, pozrieme, čo je vnútri:



Tie diery tam byť nemajú. Sušené mäso má mať kompaktnú štruktúru, trhá sa až pri neopatrnej manipulácii, aj to na slížiky, nie takto čipkovane.

Zo srandy som si kúpila druhú referenčnú vzorku, schwarzwaldská šunka z Lidla. Nič extra, stála 2€, rovnako ako náš krstný ocinko. A ajhľa:



Tuším si budem musieť kúpiť lupu, aby som v obchode mohla čítať tie drobné písmenká na etiketách.